Obrazy

Okolnosti a tradícia

↓

     Sú kresťania, ktorí sa už považujú za spasených a cítia sa nadradení katolíkom, ktorých nazývajú modloslužobníkmi, za to, že "uctievajú" obrazy svätých. Čo však o obrazoch povedal Ježiš Kristus?

       V predošlom aj v nasledujúcom príspevku sme si všimli, že v ŽIADNOM zo štyroch evanjelií Ježiš nespomína náboženské obrazy negatívnym spôsobom. To je obzvlášť zaujímavé, ak vezmeme do úvahy, že niektorí kresťania sa na túto otázku tak veľmi zameriavajú...

       Aj keď Ježiš vymenoval prikázania (ako v Mt 22:36-38, Mk 12:28-30 a Mt 19:17-19), nespomenul otázku obrazov.  Nevedie to nikoho k podozreniu, že zákaz používania obrazov nie je podstatnou a neodňateľnou súčasťou Desatora?

     „...Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“ On sa ho opýtal: „Ktoré?“ Ježiš povedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Matúš 19:17‭-‬19

      A jediný raz, keď Biblia uvádza Krista odvolávajúceho sa na nejaký náboženský obraz, neodsudzuje ho, ale SPOJÍ SVOJU OSOBU SO SYMBOLOM TOHO OBRAZU:

      "A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Ján 3:14‭-‬15

      Je to bronzový had, ktorého Boh prikázal Mojžišovi vyrobiť a postaviť ho na tyč. Keď Izraeliti, uhryznutí jedovatými hadmi, pozreli na bronzového hada, boli zachránení pred smrťou. Kristus sa prirovnáva k tomuto hadovi, pretože uctievaním Ukrižovaného Boha sa ľudia otrávení hriechom oslobodzujú od večnej smrti duše.

      Ježiš sa prirovnal k obrazu vytvorenému ľudskými rukami!  Buďte si istý, že mnohí nekatolícki bratia, aj keď si túto pasáž prečítali tisíckrát, sa nikdy nepozastavili, aby videli realitu z tohto uhla. V niektorých mysliach predvídam menšiu nervozitu...

        Toto Slovo z Kristových úst stačí na to, aby naznačilo, že dobré používanie náboženských obrazov je možné. Ak by tie obrázky boli zlé, myslíte si, že by Ježiš povedal, že ho dobre reprezentoval jeden z nich?

Zákaz používania obrazov bol okolnostný

     "Áno, ale Boh prikázal zničiť medeného hada, pretože Izraeliti ho začali uctievať." 

      Túto námietku je ľahké odpáliť. Boh pozná budúcnosť, však? Očividne vedel, že o roky neskôr bude význam obrazu hada zvrátený a bude zbožňovaný. Napriek tomu ho pre izraelský ľud vytvoril.

       Takéto rozhodnutie zo strany Boha môže byť odôvodnené iba logikou: že následný vedľajší účinok modlárskeho zmätku bol nižší ako dobro, ktoré by ľudu spôsobil obraz bronzového hada. A to nielen ako liek, ale aj svojou symbolickou silou, ktorá je predobrazom Mesiáša vyzdvihnutého na kríži.

      To ukazuje, že Boh zakázal obrázky OKOLNOSTNÝM spôsobom (to si vysvetlíme v ďalšom článku Levitikus - zvláštne prikázania, že niektoré zákony Starej zmluvy sú potvrdené v Novej zmluve, sú večné; zatiaľ čo iné sa stávajú zastaranými, pretože boli platné len za daných okolností). V tom konkrétnom momente dejín Božieho ľudu teda nebola vhodná existencia obrazov, pretože ľudia si mýlili vieru v pravého Boha a vieru v bohov stvorených ľudskou fantáziou. Bola tu kultúrna realita nepriaznivá pre použitie obrazov.

      Ak Boh v určitom okamihu v dejinách spásy usúdil, že náboženský obraz je dobrý a vhodný pre ľudí, nemohol by v inom momente v dejinách spásy znovu uvažovať o tom, že by sa takýto nástroj mal znova použiť pre dobro ľudskej duše?

        Odpoveď je áno! Lebo to sa postupne stalo v prvotnej Cirkvi. 

Tradícia - Obrazy svätých v ranej Cirkvi

       Početné obrazy biblických postáv v katakombách dokazujú, že kresťanská komunita už nebrala do bodky zákaz stanovený v Exodus, teda nerobiť si obrazy. Boli tieto fresky, mnohé z nich pochádzajúce z 2. a 3. storočia, uctievané ako ich katolíci uctievajú dnes? Nevieme. Ich existencia však signalizuje, že sa v srdci Cirkvi menila interpretácia problematiky vytvárania obrazov.

zdroj : coolcatholics.org, upravené

       V Novom zákone však zostáva večné odsúdenie modlárstva. A čo to znamená? Že kresťan sa nemôže zúčastňovať na uctievaní iných náboženstiev, ani by si nemal mýliť Všemohúceho Boha so slnkom, horami, zvieratami a uctievať tieto veci, akoby to bol Boh. Preto svätý Pavol hovorí:

      "Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen." Rimanom 1:23‭-‬25

     Až do 4. storočia bolo kresťanstvo zakázané Rímskou ríšou.  Neexistovali žiadne chrámy, v ktorých by sa mohlo rozvíjať náboženské umenie, a bolo by príliš riskantné mať doma náboženské obrazy.

     Tento scenár sa radikálne mení od chvíle, keď cisár Konštantín v roku 313 dal kresťanom slobodu uctievania. Potom mohli postaviť svoje prvé chrámy, kde sa začalo rozvíjať náboženské umenie, a to aj prostredníctvom sôch.

     Pápež mocou kľúčov, ktoré dal Ježiš Petrovi, uznal obrazy svätých, čím potvrdil ich užitočnosť pre vzdelávanie duší. Neprotirečil tým pravde, ktorú odhaľuje Biblia (to nemôže!), ale skôr dal tejto problematike správny výklad.

Zdroj : Ocatequista - Uctievanie obrazov: Vidieť, ako sa Kristus porovnáva s bronzovým hadom, môže mnohých kresťanov znechutiť

🔸️ Odporúčaný článok :

➜ Apológia - Obrazy, sochy a bohoslužba

       Niektorí zabúdajú, že Hospodin nariaďuje, aby ním vyvolený národ sôch užíval : Ex 25, 18-20; 1Kron 28, 18-19; Ez 41, 17 - 20 (dvaja cherubi v Jeruzalemskom chráme); Nm 21, 8-9 (socha hada).

       Boh zakazuje, aby sa človek klaňal obrazom ako božstvu, ale nezakazuje použitie obrazov či sôch. Keby to zakazoval, nebolo by možné vytvárať ani sledovať náboženské filmy, nahrávky, maľby či fotografie. Ako ale ukazuje príbeh z Numeri o bronzovom hade, Bohu sa nepriečí ani použitie obrazov a sôch pri bohoslužbe.

         Katolíci si nepredstavujú, že obraz či socha skrýva boha či božskú bytosť, to je pre našu mentalitu už príliš vzdialené. V starovekej kultúre však bolo bežné, že socha či obraz božstva v pohanskom chráme bol vnímaný ako miesto jeho prítomnosti. Proti takémuto poňatiu sa stavali prikázania v Exode či Deuteronómiu. Keď vyvolený národ začal uctievať také sochy ako božstvo, potom činil niečo, čo „privolalo“ boží hnev. Až v okamihu, keď sa ľud začal bronzovému hadu klaňať ako božstvu, ktoré dokonca nazývali Nechustan, nechal ho spravodlivý kráľ Chizkija zničiť ( 2Kráľ 18, 4).

         V Európe v stredoveku bolo bežné pokľaknúť pred kráľom či lenným pánom, a tak mu ako poddaný, väzal či lenník vyjadriť úctu a ochotu dodržiavať záväzky z toho vyplývajúce - ale nikto nemal za to, že by kráľa či pána považoval za boha. Podobne aj katolík, ktorý kľakne k modlitbe pred sochou sa neklania tejto soche, dokonca sa k nej ani nemodlí, o nič viac, než k Biblii, ktorú drží v rukách, kľačiac na kolenách pri modlitbe. 

🔹️ Viac k téme tu :

 ➜ Katolícke učenie - OBRAZY a SOCHY