 |
| zdroj : de.dreamstime.com |
↓
Už stáročia vo svete prebieha odkresťančovanie spoločnosti a usiluje sa odstrániť všetok vplyv evanjelia a nahradiť starý kresťanský svet ateistickým "kráľovstvom človeka", úplne nezávislým od Božieho zákona.
Tento proces prebieha už od 15. storočia, odkedy zosilnel novopohanský humanizmus. Poznávame ho v súčasnom "postmodernizme", ktorý sa zrieka náboženského dedičstva a chce vytrhať všetky kresťanské korene Európy a celého Západu.
Ako spomína Ján Pavol II. "v polovici minulého tisícročia sa začal, a od 18. storočia sa široko rozvinul, sekularizačný proces zameraný na vylúčenie Boha a kresťanstva zo všetkých oblastí ľudského života..."
Pápež Pius XII. : "Tento nepriateľ ...je všade a v každom prostredí; vie byť násilný i ľstivý. V posledných storočiach sa usiluje o ...rozklad jednoty tajomného Kristovho Tela. Chce prirodzenosť bez milosti, rozum bez viery, slobodu bez autority, niekedy autoritu bez slobody.
Revolucionári najprv vyhlasovali : "Kristus áno, Cirkev nie", potom : "Boh áno, Kristus nie", a nakoniec : "Boh je mŕtvy, ba Boh nikdy neexistoval."
Pápež svoju úvahu zakončil slovami : "Teraz je tu pokus budovať svet na základoch, o ktorých môžeme bez váhania povedať, že predstavujú hrozbu, ktorá sa vznáša nad ľudstvom: hospodárstvo bez Boha, právo bez Boha, politika bez Boha."
Posledná fáza tohto revolučného procesu vo svete začala v roku 1968 a prejavila sa v rozbíjaní rodiny, rozklade verejnej morálky, aby na ich troskách budovala spoločnosť, kde budú dominovať vášne. Táto fáza sa výstižne nazýva "kultúrna revolúcia" a stále prebieha. Pokojne cez módu, reklamu a masmédiá vyvoláva chaos a duchovnú, niekedy aj fyzickú, smrť.
Ján Pavol II. napomína : "Srdce, stvorené na to, aby bolo ohniskom lásky, sa dnes stáva hlavným ohniskom odmietania Boha, centrom hriechu človeka, ktorý sa odvracia od Boha, aby sa pripútal k rôznym bôžikom."
Najvážnejším problémom súčasného človeka však nie je to, že bežne pácha hriechy, ale že stratil zmysel pre hriech, vedomie hriechu. V presvedčení, že je sebestačný, ignoruje a odmieta Zjavenie a prísľub Vykúpenia, aby sa uzavrel do umelých rajov, ktoré ho uspávajú, takže necíti nijakú vinu, ani potrebu sa kajať za svoje hriechy. Takto uteká pred Božím milosrdenstvom v ilúzii, že deň Súdu nikdy nenastane.
Dráma našich čias má teda morálne a náboženské korene. Uctievanie Najsvätejšieho Srdca môže byť tou najlepšou zbraňou proti procesu, ktorý je nepriateľský ku spáse duší.
Istý jezuita to vysvetlil : "Pred francúzskou revolúciou veriaci nachádzal oporu v kresťanskej spoločnosti, ale dnes... človek musí nájsť v sebe silu, aby žil ako Kristov učeník... Kult Najsvätejšieho Srdca je vlastne takouto vnútornou posilou človeka. A... plne zodpovedá potrebe doby."
Potvrdením účinnosti kultu Najsvätejšieho Srdca je aj veľké nepriateľstvo revolucionárov : keď ho už nemôžu priamo ignorovať, zosmiešňujú ho a rôznymi spôsobmi proti nemu bojujú. Ctihodný katalánčan José Torras i Bages (1846 - 1916), španielsky biskup, to potvrdil :
"Revolúcia je vyhláseným nepriateľom kultu Božského Srdca Ježišovho, pretože silný inštinkt jej našepkáva, že je to kult, ktorý ju má zničiť,"
Cirkev zvíťazí, pretože jej to Vykupiteľ prisľúbil na Zelený štvrtok : "Dúfajte, ja som premohol svet." (Ján 16:33)
O necelý deň na to sa odohrala tragédia Ježišovho umučenia. Všetko vyzeralo, že je koniec... V Božích očiach to bolo však naopak, všetko len začalo... Bola to príprava na víťazstvo Zmrtvychvstania.
Takúto perspektívu žijú ctitelia Najsvätejšieho Srdca. Aj keď sú ponorení v chaose súčasného sveta, aj keď narážajú na ľahostajnosť, či ponižovanie, môžu bez obáv dúfať a veriť. On bude kraľovať napriek svojim nepriateľom.
Zdroj : Guido Vignelli - Najsvätejšie Srdce Ježišovo - najistejšia cesta spásy pre 21. storočie
🔹️ Téma :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára