PERGAMEN: Francúzske peklo 1.

"Všetci ľudia budú bratia"

Dardilly - dedina vo Francúzsku,
pohľadnica Zámok Crepilliere Rhone
zdroj : cartorum.fr - Zámok Crepilliere Rhone

↓

Časy sú zlé. Celá krajina je plná chudoby a biedy. Na okolí sa potulujú zástupy hladujúcich a žobrákov odvláčajú na galeje, ak sa za nich nik nezaručí. Starší tulák rozpráva, ako ho na tri roky reťazami prikuli na galejnícku loď, lebo v Toulone žobral o kúsok chleba. (str.7, 5)

Pán farár hovorí ľuďom, že v Paríži chcú odstrániť našu svätú vieru. Vraj tam vystúpil istý muž, ktorý sa nazval Božím nepriateľom a chce zničiť Cirkev. Vo svojom hneve a nenávisti nešetrí ani to najposvätnejšie. Priatelia ho volajú Lucifer. Jeho meno je však Voltaire.

Voltaire (François-Marie Arouet)
zdroj : artuk.org

Cesty sú plné vojenských zbehov, žobrákov, cigánov, túlavých študentov, pašerákov a zbojníkov. Po krčmách sa hovorí, že treba všetko rozbiť, ak má byť lepšie. Že prídu skvelé a pekné časy, lebo namiesto farárskych povier osvieti krajinu rozum filozofov. Príde vraj doba čistého ľudstva. Potom už nebude galejí, žalárov a hrdelných súdov, nijaké násilnosti a nijaké dane. Vraj šľachtic bude nazývať sedliaka bratom a nikto nebude musieť viac žobrať. (str. 8)

"Ja som neučený človek a neviem nič o filozofoch," povedal Peter Vianney. "Ale toľko viem: Bez Boha a jeho prikázaní ani človek nemá nijakú nádej. Bez Boha niet na zemi ani šťastia, ani pokoja. Kto sa nebojí Boha, nemôže ľuďom dať raj, o ktorom tárate."

Iní hovoria, že príde čas hrôzy. Všetky rieky budú červené od krvi. Kňazov pozabíjajú, šľachticov upália v ich kaštieloch a zámkoch. Bohatých a mocných prikovajú na galeje, a tí čo boli včera otrokmi, budú nad nimi plieskať bičmi. (str. 9)

"Musíme sa modliť a konať pokánie, lebo moc temnoty je veľká. Božie svetlá zhasnú a diablove lampy budú horieť namiesto nich pred oltármi", povedal Benedikt Labre - brat Urban. "Ale Boh nám pošle svätého kňaza." Bola zima roku 1770. (str. 11)

svätý Benedikt Labre
zdroj : Verím a dôverujem - Benedikt Labre - svätý rímsky žobrák

Odvtedy sa v knihe dejín prevracali listy jeden za druhým. Rok za rokom vpisoval do nich svoje tmavé číslice, hovoril o biede, úzkosti, hlade a vojne. Jarmo ťažkej práce oťažievalo.

Ľudovít XV. a Madame de Pompadour vo filme
zdroj : Plus7dni - Pluska

Na dvore zvrhlého kráľa Ľudovíta XV. vynašli nové dane, aby mohol pokračovať karneval prepychu a hýrenia. Neúroda priniesla do krajiny hlad. Biedny národ mohol živoriť a na smrť sa utýrať, len aby sa v zrkadlových sieňach Versailles poháre mohli plniť bez konca - kraja. (str. 12)

Ľudovít XV.
zdroj : Plus7dni - Pluska

Istého jarného dňa roku 1774 zomrel Ľudovít XV., kráľ Francúzska, preklínaný vlastnými poddanými.

Ľudovít XVI.
zdroj : meisterdrucke.uk

Ruky nového panovníka Ľudovíta XVI. ostali čisté uprostred skazy kráľovského dvora. Dali mu meno "Desiré" - vytúžený. Ale napriek všetkej jeho dobrej vôli, chýbala mu sila, aby odolával vplyvu svojho neblahého okolia.

O štyri roky neskôr, Voltaire, prorok bezbožnosti, zomrel v záchvate zúfalstva. Zdalo sa, že nad Francúzskom opäť vychádza žiarivé slnko šťastia. Po boku severoamerických štátov Francúzsko dokončilo slávnu vojnu proti pyšnému Anglicku. Pôžičky priniesli dočasné bohatstvo. Ľudia obdivovali nové zázraky vynálezcov. Zdalo sa, že sa splní starodávny sen ľudstva. Po prvý raz sa ľudia vznášali nad zemou. Na jeseň 1783 sa vznášal nad strechami Paríža balón. Začínali hlasy, že nepotrvá dlho a vynálezci a bádatelia zdolajú aj smrť... (str. 13)

Prvý balón bratov Montgolfierovcov, 1783
zdroj : wblog.wiki - Bratia Montgolfiérovci

Alessandro Cagliostro
zdroj : Fandom

Cagliostro, umelecký kúzelník, predával na uliciach hlavného mesta Francúzska vodu, čo sľubovala večnú mladosť. (str. 13) Sľuboval záchranu pred smrťou tomu, kto bude nosiť na srdci jeho obraz.

Ale práve v tých rokoch smrť mala hroznú žatvu. Podvodník Cagliostro bol odsúdený na doživotie, keďže sa jej opovážil postaviť na odpor.

Boh sa však celkom neodtiahol od svojho národa, ktorý svojimi zločinmi a rúhaniami privolával na seba hnev. Prišla nová jar a do kolísky domu v Dardilly vložila dieťa. Boh daroval 8. mája 1786 Matúšovi Vianneyovi syna, ktorý mal znova rozžať Božie svetlo v celej krajine. Pomenovali ho Ján. Matka ho zasvätila nebeskej Matke, preto bolo jeho druhým menom - Mária. Ján Mária Vianney bol najkrajším Božím darom v čase, keď sa vo Francúzsku pripravovala najtmavšia hodina. (str. 14)