15 mýtov o procesoch
s čarodejnicami
Sú to mýty,
ktoré boli už skôr vyvrátené,
ale naďalej im verí mnoho ľudí
1. Hon na čarodejnice bol predovšetkým záležitosťou stredoveku.
2. Hon na čarodejnice je typickým európskym javom, v prvom rade temnou kapitolou dejín Západu.
3. Ako čarodejnice boli popravované takmer iba ženy.
4. Kresťanskí kňazi vnútili svoje predstavy o čarodejniciach utlačovanému obyvateľstvu.
5. Čarodejnice boli ochránkyne predkresťanského prírodného náboženstva.
6. Viera v čarodejníctvo je niečo konzervatívne, niečo čo bolo po stáročia tradované v nezmenenej podobe.
7. Predstava o zlej čarodejnici je predovšetkým výsledkom nepriateľstva kresťanských cirkví voči ženám a ľudskej telesnosti.
8. Ako čarodejnice boli podozrivé predovšetkým pôrodné baby, bylinkárky a im podobné osoby.
9. Hony na čarodejnice prebiehali zhora dole, t.j. boli obyvateľstvu vnútené sfanatizovanými držiteľmi moci a kňazmi.
10. Ten, kto bol raz v pazúroch prenásledovateľov, nemal žiadnu šancu na oslobodenie.
11. Ryšavé a iné nápadné ženy boli okamžite považované za čarodejnice.
12. Intenzita honov na čarodejnice bola najväčšia tam, kde nebola narušená moc cirkvi. (Bolo to presne naopak.)
 |
| Film Kladivo na čarodejnice zdroj : Česká televize |
13. Čarodejnice boli upaľované za živa, zatiaľ čo prihliadajúci dav im pozeral do tváre.
14. V čarodejníckych procesoch boli popravené milióny žien. (Skutočný odhad pre západnú Európu od 15. - 18. storočia je 50.000 - 60.000 popravených. Z toho 75 - 80% žien. Ak pripočítame súdených, ktorí vyviazli s miernejším rozsudkom, dostaneme číslo max. 100.000, približne v rokoch 1450 - 1750.)
15. V 18. storočí hony na čarodejnice definitívne skončili. (To sa týka iba Európy.)
Čarodejnícky mýtus
20. storočia
Zastavme sa pri čarodejníckom mýte 20. storočia. Je to predstava, ktorá je v súčasnosti veľmi tradovaná a je unášaná tou povojenskou vlnou ezoteriky rôznych novopohanských náboženstiev a dočítame sa o nej v rôznych ezoterických a bulvárnych časopisoch. 5 chybných súčastí tohto čarodejníckeho mýtu 20. storočia zhrnul nemecký kulturológ Félix Wiedeman.
1. Skutočne existovali čarodejnice, čiže ženy, ktoré prevádzali určité činnosti a z tohto dôvodu boli prenasledované.
2. Ako múdre ženy, boli čarodejnice reprezentatkami potlačovanej predkresťanskej náboženskej alebo sociálnej tradície. Konkrétne boli činné ako kňažky, šamanky, pôrodné baby alebo liečiteľky.
3. V rozpore z myzogýnnymi predstavami cirkvi a predstavami o morálke a voči sexualite a telesnosti, viedli tieto ženy nezávislý život zameraný na zmyslové potešenie a spätý s prírodou.
4. Čarodejnice sa vzopreli novému kresťanskému spoločenskému poriadku a vynikli ako rebelky a bojovníčky.
5. Z týchto dôvodov boli čarodejnice plánovite prenasledované cirkvou.
Čarodejnícke procesy boli zhora iniciovanou vyhladzovacou či likvidačnou akciou, ktorej padli za obeť milióny ľudí.
Toto sú mýty, o ktoré sa opiera rad ženských, feministických hnutí, ľavicovo orientovaných a moderných ľavicových strán, napriek tomu, že je to absolútny mýtus.
S týmto mýtom sa stretávame i v serióznych vysokoškolských učebniciach, alebo i v niektorých vedeckých historických príručkach posledných 20 rokov. To znamená, že tento mýtus sa veľmi ťažko vyvracia. Ženy neboli ani rebelkami, ani nositeľkami rodu, ani ochránkyňami domáceho krbu, ktoré boli mužmi označované za čarodejnice. Je to úplný mýtus. Pán doktor Wiedeman tomu venoval 500-stranovú knihu a všetky tie mýty detailne analyzoval - ako vznikali, ako sa vyvíjali a postupne ich vyvrátil.
Čarodejníctvo prestalo byť vnímané ako hrozba a hralo v tom úlohu mnoho faktorov.
Podľa autora tomu zabránila okrem osvietenskej vzdelanosti, raný novoveký absolutistický štát, ktorý dokázal ovládať podriadené teritória, čiže o poprave nerozhodoval už majiteľ panstva alebo drobný šľachtic, ale vládca väčšieho teritória, ktorý dokázal tieto procesy zastaviť. Na území rímsko - nemeckej ríše prebiehali masové čarodejnícke procesy väčšinou v malých teritóriách, alebo v duchovných kniežatstvách, ktoré mali slabú správu. Ale vo veľkých teritóriách prebiehali vo veľmi obmedzenom rozsahu - napr. v Bavorskom vojvodstve.
Potom tam hralo úlohu presadzovanie práva. Pretože, paradoxne, aj keď sa dôsledne používalo vtedajšie dobové právo, ktoré bolo značne brutálne, aj tak jeho užívanie zásadne bránilo konaniu čarodejníckych procesov vo veľkom rozsahu. Týmto spôsobom čarodejnícke procesy veľmi obmedzila Svätá inkvizícia v Taliansku už v prvej polovici 17. storočia, len tým, že vydala prísne pravidlá, akým spôsobom majú procesy prebiehať. To znamená, že zaviedla i istú ochranu obvinených. To obmedzilo i ďalšie procesy vo veľkom množstve.
Ukončenie procesov nastalo v rôznych krajinách v rôznej dobe. V britských kolóniách v severnej Amerike (v Novom Anglicku) všetky čarodejnícke procesy prebehli v rokoch 1647 - 1692. Po slávnych procesoch v Saleme sa už nikdy v Novom Anglicku žiadne čarodejnícke procesy nekonali. Vo Veľkej Británii bola posledná čarodejnica popravená v roku 1711, vo Francúzsku na konci 17. storočia. Naproti tomu posledný čarodejník v Čechách bol popravený v roku 1749, posledná čarodejnica v Nemecku asi v roku 1756, v 50.-ych rokoch boli posledné čarodejnícke procesy aj v Uhrách a posledná európska čarodejnica bola Anna Geldy 1782 vo Švajčiarsku.
• • •
To všetko sa dozvieme v knihe docenta Petra Kreuza "Kúzelnické a čarodejnické procesy v českých krajinách". Dozvieme sa tiež, že:
Kúzelník - je osoba, ktorá prevádza zakázanú alebo škodlivú mágiu, existovali od orientálneho staroveku až do súčasnosti.
Čarodejník - osoba, ktorá sa dopúšťa nielen škodlivej mágie, ale predovšetkým uzavrela pakt s diablom, je odpadlík od Boha a pakt uzatvára, aby mohla prevádzať škodlivú mágiu, má spojenectvo s diablom.
Čarodejnícke procesy prebiehali od prvej polovice 15. storočia do druhej polovice 18. storočia - len v Európe a v Amerike (v amerických kolóniách).
Čarodejnícke procesy skončili, kdežto kúzelnícke procesy prebiehajú dodnes.
Presadeniu trestnosti paktu s diablom a paktu čarodejníctva bránilo v ranom a vo vrcholnom stredoveku kánonické právo. Súčasťou kánonického práva je tzv. Kánon episkopií, ktorý je považovaný za veľmi starobylý kánon kresťanskej cirkvi, údajne prijatý na koncile v roku 314. Každopádne dochovaný je z prelomu 9. a 10. storočia, kde sa jednoznačne označuje čarodejnícky let ako "diabolské mámenie". To znamená, že nikto sa ho nemôže dopustiť a nikto sa nemôže dopustiť paktu s diablom.
Táto definícia bola prelomená až v prvej polovici 15. storočia, kde sa začalo vytvárať povedomie o existencii akejsi čarodejníckej sekty v analógii so skoršími kacírskymi sektami, ktorých príslušníci uzatvárali pakt s diablom za účelom škodiť ľuďom.
V prvej polovici 15. st. o tom vznikajú tiež prvé čarodejnícke traktáty. Prvým významným traktátom je Formitárius rakúskeho dominikána Johanesa Midra, účastníka bazilejského koncilu. Toto pojatie paktu s diablom je dotvorené Kladivom na čarodejnice Heidricha Institorisa z roku 1486. V priebehu 16. storočia pakt o čarodejníctve preniká aj do európskeho práva...
Neexistovala jednotná predstava o vzhľade čarodejníc. Predstavu o čarodejniciach v ranom a vrcholnom stredoveku nám predostierajú európski maliari. Nezáležalo na postavení ani na majetku.
 |
| zdroj : Getty images |
Povedomie o čarodejníctve najprv vznikalo v západnej časti Švajčiarska a v priľahlých oblastiach - severné Taliansko, západné Francúzsko, Piemont. Odtiaľ sa teda začalo šíriť ďalej do Európy - na sever do Rímsko-nemeckej ríše, na západ do Francúzska, na juh do Talianska.
Prvé kúzelnické procesy v Čechách a na Morave môžme zaznamenať až na konci 15. storočia, pravidelné počas 16. storočia.
Čarodejnícky proces je doložený v Prahe až v roku 1644. Ďalšie procesy sú opäť kúzelnické, nešlo o pakt s diablom.
Na Morave prebiehalo viac čarodejníckych procesov. V rokoch 1651 - 1652 tam prebehlo 250 čarodejníckych procesov, čo malo európsky ohlas.
Viac sa dozviete v rozhovore,
v ktorom o čarodejníctve a svojej novej knihe rozpráva
docent Petr Kreuz :
🔸️ Odporúčaný článok :
Napriek podivnému názvu článku obsahuje mnoho pravdivých informácií. Článok správne uvádza, že hon na čarodejnice viedli hlavne protestanti. A že kat. cirkev bola najprv k čarodejnictvu skeptická.
V článku je skritizovaný aj Šimečkov článok, ktorý to všetko hádže na Kat. cirkev.
----》 Vypočujte si tiež :
🔹️ Téma :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára