História, Helená Blavatská a ďalší, znak Teozofickej spoločnosti
↓
"Tvrdíme, že božská iskra
v človeku je jedna
a vo svojej podstate identická
s Vesmírnym Duchom,
naše "duchovné Ja"
je prakticky vševediace,
ale že nemôže prejaviť
svoje poznanie
kvôli prekážkam hmoty."
Madam Blavatská
Teozofia alebo božská múdrosť sa vzťahuje buď na mysticizmus filozofov, ktorí veria, že môžu pochopiť povahu boha priamo, bez zjavenia, alebo sa odvoláva na ezoteriku mystických a okultných filozofií, ktorí tvrdia, že poodhalili veľké tajomstvá dávnej múdrosti.
Za teozofickou mystikou stojí Platón (asi 427 - 347 p.n. l.), Plotin (204/5 - 270 p.n.l.), ďalší novoplatonici a Jakob Boehme (1575 - 1624), medzi inými. Svoj posledný veľký západný filozofický výbuch zažila v nemeckom idealizme 19. storočia.
Teozofický ezoterizmus začína Helenou Petrovnou Blavatskou, známou aj ako Madame Blavatská.
Moderná teozofia, by sa dala opísať aj ako forma západnej adaptácie hinduizmu a budhizmu a od roku 1875 ju propagovali Ruska Helena Blavatská (1831 – 1891)
 |
| Helena Blavatská zdroj : wikimedia commons |
 |
| Annie Besantová zdroj : Aki frases |
Od svojich pôvodných vzorov sa moderná teozofia veľmi odchýlila.
Napriek tomu, že Blavatská dávala prednosť budhizmu a Besantová hinduizmu, obe boli silne ovplyvnené západným okultizmom. Ezoterická teozofická tradícia Blavatskej je vlastne zmesou niekoľkých filozofických tradícií a patrí tu aj: zoroastrizmus, gnosticizmus, manicheizmus, kabala a iné.
Modernú teozofickú spoločnosť založila Helena Blavatská spolu s Henry Steelom Olcottom, Williamom Quan Judgeom a ďalšími v roku 1875 v New Yorku. Je považovaná za filozofku, esejistku, okultistku (rovnako ako jej starý otec) a médium.
 |
| Blavatská a Olcott v roku 1888 zdroj : hmn.wiki - Helena Blavatská |
Zanechala mnoho spisov, ktoré vysvetľujú vývoj jej oddanosti slobodomurárskemu svetu a hovoria o tom, ako počas svojich nespočetných ciest hľadala a stretávala ľudí rôznych národov, etnických skupín a starovekých či tajomných spiritualít, z ktorých mnoho čerpala.
Mnohí neverili jej podrobným príbehom, keďže Helena Blavatská mala od malička bujnú fantáziu. Zdá sa, že po stretnutí s Majstrami starovekej múdrosti (alebo z Bieleho bratstva), ktorí ju pozvali do svojej pôvodnej krajiny - Tibetu, sa jej spiritualita výrazne zmenila. Vtedy rozvinula svoje psychické a medialistické schopnosti.
Kým najprv sa venovala špiritizmu, ktorý je o zosnulých dušiach, neskôr ho poprela a tvrdila, že to boli v skutočnosti multidimenzionálne a intergalaktické bytosti.
Evolúcia je podľa Blavatskej duchovný proces a cieľom týchto majstrov je zjednotiť celé ľudstvo vo Veľkom Bielom Bratstve, napriek tomu, že žijú v najvzdialenejších oblastiach sveta, a zjavne majú čo najmenší kontakt s nami ostatnými.
O niekoľko rokov neskôr spolu s Olcottom odišli do Indie a založili tam teozofické ústredie. Blavatská odišla pod mrakom podozrenia v roku 1885, pretože bola obvinená z falšovania materiálov učenia od svojich Majstrov.
Helena Blavatská a Henry Steel Olcott boli prví dvaja Západniari, ktorí výslovne konvertovali na budhizmus. Tak sa budhizmus dostal na Západ a začal sa šíriť, zatiaľ čo Teozofická spoločnosť dopĺňala ezoterické doktríny a neskôr new age.
Teozofiu Blavatská definovala ako „múdrosť nahromadenú v priebehu vekov... a overenú generáciami prorokov", teda akúsi zmes medzi vedeckými, náboženskými a filozofickými teóriami, ktorá sa šírila v priebehu storočí.
Helena Blavatská urobila z teozofie disciplínu, ktorá považovala všetky náboženstvá za pochádzajúce z jedného pôvodu. Verila v božskú múdrosť prístupnú človeku prostredníctvom sebapoznania a využívania vlastných nevedomých a mediumistických schopností.
"Tvrdíme, že božská iskra v človeku je jedna a vo svojej podstate identická s Vesmírnym Duchom, naše "duchovné Ja" je prakticky vševediace, ale že nemôže prejaviť svoje poznanie kvôli prekážkam hmoty. Helena Blavatská
Rovnako tu patrila viera v reinkarnáciu duše, z jedného tela do druhého, po smrti. Bola to cesta povznesenia ľudskej bytosti, postupnými štádiami, k čoraz viac duchovnejšie obdarovanej.
Podľa teozofov sa mali vedomosti odhaľovať v každom veku len niekoľkým vyvoleným, ktorí mali za úlohu vzdelávať a osvetľovať ostatných.
Podľa Blavatskej "hlavným cieľom... Teozofickej spoločnosti bolo zmieriť všetky náboženstvá, sekty a národy pod spoločným systémom etiky, založenom na večných pravdách.“
Účelom Teozofickej spoločnosti malo byť (a stále je, pretože takáto organizácia stále existuje, aj v Taliansku) vytvoriť medzi všetkými národmi bratský zväzok, ktorý zahŕňa každú rasu, vyznanie, kastu, aby sa každý prehĺbil, porovnávacie štúdium náboženstiev, filozofií, vied, skúmanie zákonitostí prírody a mala trénovať skryté a neznáme kapacity intelektu a ducha.
Helena Blavatská na to použila techniky ako hypnóza a výklad Freudových snov, pričom vo svojom časopise Lucifer publikovala všetko, čo dokázalo „osvetliť tajomné veci skryté v temnote“.
Neodmietala náboženstvá ako kresťanstvo a hinduizmus, ale tvrdila, že všetky náboženstvá majú exoterickú a ezoterickú tradíciu.
Niekto by sa mohol čudovať, prečo, ak je teozofia taká stará a univerzálna, bola neznáma až do roku 1875. Madame mala odpoveď. Stalo sa tak v dôsledku „dobrovoľnej nevedomosti“. My, ľudia, sme stratili „skutočný duchovný vhľad“, pretože sme príliš oddaní „veci zmyslu“ a príliš dlho sme boli otrokmi „dogiem a rituálu“. "Ale najsilnejší dôvod na to," povedala, "spočíva v skutočnosti, že skutočná teozofia bola vždy utajená."
Ako dôvody utajenia uviedla, že priemerní ľudia majú zvrátenú povahu a takýmto ľuďom nikdy nemožno zveriť božské tajomstvá. Tiež preto, aby chránili posvätné a božské poznanie pred znesvätením.
Ale človek si musí klásť otázku, čo bolo na konci 19. storočia také iné? Ak boli ľudia v tom čase menej zvrátení, sebeckí, materialistickí, profánni atď., ako kedykoľvek predtým, muselo by to byť pre všetkých sociálnych historikov veľkým šokom.
 |
| Atlantída zdroj : United life - Existovala Atlantída naozaj, alebo je to mýtus? |
Teozofia používa slová ako: tajomstvo, špeciálne, duchovnosť, osvietenie, transformácia, ezoterika, okultizmus, božské, starodávna múdrosť, kozmické, vízie, dynamika, zlato, Isis, astrálne telá, evolúcia duchovných rás, Árijci, paranormálne javy, Atlantída, záhady a majstri...
Sľubuje únik od zla sveta, najmä tela, a zároveň poskytujú vysvetlenie pre zlo. Teozofi tvrdia, že vedia, že dôvod, prečo duchovný pokrok prichádza tak pomaly, je kvôli všetkým tým hrozným veciam vo vesmíre, ktoré sa nazývajú „hmota“.
Sľubujú silu božstva a zároveň poskytujú vysvetlenie pre zázraky, ktoré ich vyvedú z ríše nadprirodzena a postavia veriaceho do stredu duchovného vesmíru. Sľubujú spojenie s nejakým veľkým morálnym účelom a zároveň ponúkajú členstvo v izolovanej spoločnosti veľmi zvláštnych bytostí.
Nemusíte kvôli tomu chodiť na vysokú školu, ani nemusíte čítať Kanta. Ale musíte mať záľubu v okultizme. Podľa Blavatskej je to nebezpečná vec, ale teozofia môže pomôcť :
"Keď človek nepozná skutočný význam ezoterických božských symbolov prírody, je náchylný nesprávne vypočítať sily svojej duše a namiesto toho, aby sa duchovne a duševne stýkal s vyššími nebeskými bytosťami, dobrými duchmi (bohmi teurgov platónskej školy), nevedome privolá zlé, temné sily, ktoré číhajú okolo ľudstva - nehynúce, pochmúrne výtvory ľudských zločinov a nerestí - a tak prepadnú z theurgie (bielej mágie) do goetie (čiernej mágie, čarodejníctva)."[Čo je teozofia?]
Podľa Madame: „...nikto nemôže byť skutočným okultistom bez toho, aby nebol skutočným teozofom; inak je jednoducho čiernym mágom, či už vedomým alebo nevedomým.“
Dokonca si myslela, že hypnóza je okultné umenie :
"Okultné vedy nie sú, ako je opísané v Encyklopédiách, ,tie vymyslené vedy stredoveku, ktoré sa týkali údajného pôsobenia alebo vplyvu okultných vlastností alebo nadprirodzených síl, ako je alchýmia, mágia, nekromancia a astrológia', pretože sú skutočné, skutočné a veľmi nebezpečné vedy. Učia tajnú potenciu vecí v prírode, rozvíjajú a kultivujú sily ,skryté v človeku', čím mu dávajú obrovské výhody oproti nevedomejším smrteľníkom.
Dobrým príkladom je hypnóza, ktorá sa teraz stala tak bežnou a je predmetom vážneho vedeckého skúmania.
Hypnotická sila bola objavená takmer náhodou, cestu k nej pripravil mesmerizmus; a teraz s tým schopný hypnotizér dokáže urobiť takmer čokoľvek, od prinútenia človeka, nevedome pre seba, hrať sa na blázna, prinútiť ho spáchať zločin -- často v zastúpení pre hypnotizéra a v prospech toho druhého. Nie je to strašná sila, ak sa ponechá v rukách bezohľadných ľudí? A prosím, pamätajte, že toto je len jedna z vedľajších vetiev okultizmu. [Kľúč k teozofii]
Blavatská si možno myslela, že pochopila tajomstvo božskej podstaty, ale zrejme len narazila na tajomstvo hypnózy a mesmerizmu (živočíšny magnetizmus). A mala pravdu, keď tvrdila, že „...extatický tranz mystikov a moderných mesmeristov a spiritualistov je svojou povahou identický, aj keď odlišný, pokiaľ ide o prejavy.“ (Čo je teozofia?)
Človek sa čuduje, prečo teozofia nie je všeobecne uznávaná ako spása ľudstva. Ale napriek uvádzaným ušľachtilým motívom, mnoho ľudí pravdepodobne nebude brať vážne ruskú šľachtičnú, zamestnanú ako cirkusantku a asistentku seansy, ktorá tvrdila, že mala od detstva vízie hinduistu, ktorý sa stal jej poradca a guru.
"...každý člen musí byť buď filantrop, alebo učenec, pátrač po árijskej a inej starej literatúre, alebo duchovný učenec ." (Kľúč k teozofii)
Nie je to ľahký život, na ceste k starovekej múdrosti, snažiac sa zjednotiť celé ľudstvo do Veľkého bratstva duchovne vyvinutých bytostí s tajnými znalosťami o takých skvelých dovolenkových miestach pre astrály, ako je Atlantída...
Ak to nestačí na to, aby sme pochopili, o akej „mentalite“ tu hovoríme, a koľko stúpencov teozofie bolo od minulého storočia aj medzi významnými osobnosťami z každej kultúrnej a spoločenskej sféry, stručne sa pozrieme na znak Modernej teozofickej spoločnosti.
 |
| Znak teozofickej spoločnosti zdroj : La luce di Maria |
Znak obsahuje Dávidovu hviezdu, jedno z najkontroverznejších znamení v dejinách spirituality, pripisované Šalamúnovi (otcovi Dávida), za nejasných okolností, ale určite prijaté ezoterikou práve do čiernej mágie.
Teozofovia vysvetľujú biely trojuholník s vrcholom nahor (časť hviezdy) ako zmiešanie konceptu kresťanskej Trojice s hinduistickými božstvami Brahma, Višna a Šiva, ako aj s egyptskými božstvami Oro, Isis. a Osiris.
Čierny trojuholník s vrcholom nadol označuje zostup božstva do hmoty. V našej Biblii sa tento symbol nikdy nespomína, no okultisti ho presne definujú a nazývajú hexagram.
Na znaku je aj had, ktorý vytvorením akéhosi kruhu skončí tak, že si zahryzne do vlastného chvosta. Pre teozofov to znamená múdrosť, ako aj začiatok a koniec, alfu a omegu všetkého.
Ale my kresťania dobre vieme, že alfou a omegou, počiatkom a koncom všetkého, môže byť pre nás jedine Kristus Boh, zatiaľ čo had je jednoducho zlý a treba ho vyhnať z našich životov, keďže je príkladom pyšnej bytosti, ktorý si myslel, že sa zmocní poznania Pána, jeho Stvoriteľa, a skončil uvrhnutý do večnej temnoty.
Emblém potom zobrazuje svastiku, symbol, ku ktorému je akýkoľvek komentár zbytočný.
Okolo znakov je možné čítať nápis „Neexistuje žiadne náboženstvo nadradené pravde“,
zatiaľ čo tri písmená „AUM“ smerujú z hornej časti znaku. „AUM“ sa číta ako „OM“, známa mantra, ktorá v orientálnej kultúre označuje Stvoriteľa všetkého.
Toľko o teozofickej spoločnosti, o Helene Blavatskej a o tom, čo dokázala vytvoriť a šíriť za 60 rokov svojho života. Uzatvorme to tým, že uviedla, medzi mnohými svojimi výkonmi, že bojovala po boku Giuseppe Garibaldiho za zjednotenie Talianska... (1860) (La luce di Maria)
P. E. Cahill, SJ označil Teozofickú spoločnosť za „okultnú sektu, ktorej náuka je zmesou materializmu, panteizmu, gnosticizmu a kabalistického judaizmu“.
Podľa Junga je „teozofia… čistým gnosticizmom v hinduistickej róbe“.
„Teozofia obsahuje tie najpodivnejšie ingrediencie: amalgám mysticizmu, šarlatánstvo a kúzelnícke predstavenia, to všetko neuveriteľným spôsobom kombinované s takmer detskou snahou aplikovať vedeckú metódu a terminológiu na problémy transcendentnej povahy. Oprávnený výsmech a odpor, ktorý postihol prapodivné náuky madam Blavatskej a slečny Besantovej, pošpinil aj samotnú Indiu.“ konštatoval Paul Oltramre, odborník v oblasti indickej filozofie, čo sa dá aplikovať aj na new age.
Helena Blavatská v súvislosti s okultizmom a najmä teozofiou uviedla: "Teozofia nie je náboženstvom, ale ,božskou vedou', pričom ,náboženstvo Múdrosti', ktoré je posledným slovom možného ľudského poznania, bolo pre svoju jedinečnosť starostlivo uchovávané.“
Zdôrazňovala, že celé okultné ezoterické učenie existuje nepretržite už tisícky rokov. Rovnako priznala, že jej najvýznamnejšia práca Tajná náuka (1888) nebola napísaná ako nejaké zjavenie, ale skôr ako kompilát fragmentov roztrúsených v tisíckach zväzkov venujúcich sa rôznym ázijským a európskym predkresťanským náboženstvám a filozofiám. Povedala, že kniha "je pokusom... zladiť vedu, starovekú múdrosť a ľudskú kultúru prostredníctvom... kozmológie, histórie, náboženstva a symboliky."
"Tajná doktrína Blavatskej , viaczväzkové dielo,
je takou zmesou
strašných žvástov
a plodných vynálezov
bláznivej ezoteriky,
že každý budhistický
a tibetský učenec má právo
vyhýbať sa jej zmienke
v akomkoľvek kontexte."
Teozofia bola od svojho počiatku protikresťanská, pretože proti kresťanstvu využívala protestantské myšlienky a metafory, napr. o vnútornej individuálnej spiritualite, a odmietala ritualizované a klérom sprostredkované praktiky.
Pokiaľ hovoria teozofovia o kresťanstve v dobrom, nesmieme zabúdať, že tak robia zároveň s popieraním jeho absolútnej, konečnej a jedinečnej pravdivosti, pričom v ňom hľadajú ezoterickú náuku, ktorú kresťania nepoznajú alebo popierajú.
Ale hlavne „Krista považuje, rovnako ako gnostici, za predného z aiónov… A. Besantová tvrdí, že sa historicky Ježiš narodil v roku 105 pred Kr., stal sa esénskym mníchom, študoval indické okultné spisy, odcestoval do Egypta a v 29 rokoch prenechal svoje telo Budhovi súcitu, ktorý do neho pri krste vstúpil. Človek Ježiš trpel vo svojom ľudskom tele za službu, ktorú preukázal jeho nadľudskému držiteľovi.“
S takýmito bájkami nemôžeme súhlasiť, a preto môžeme teozofiu oprávnene označiť za protikresťanskú.
 |
| Alica Baileyová zdroj : wikipedia |
Po rozpade prvého manželstva v roku 1917 odišla do Spojených štátov, kde sa zoznámila s teozofickou náukou. V roku 1920 sa stala redaktorkou amerického teozofického časopisu The Messenger (Posol). V rovnakej dobe prepukol medzi ňou a Annie Besantovou spor o kontrolu nad Teozofickou spoločnosťou, ktorý Alica Baileyová prehrala, keď bol za prezidenta spoločnosti zvolený stúpenec Besantovej, Louis Roger.
Potom Alica zakladá spolu so svojím manželom Fosterom Baileym vlastnú Tibetskú lóžu a neskôr organizáciu Lucifer Trust, ktorej názov bol v roku 1922 zmenený na dnešný Lucis Trust.
V roku 1930 uvádzala Baileyová 200.000 členov spoločnosti a jej teozofická frakcia ešte vzrástla po tom, čo Krišnamúrti v roku 1939 odmietol plány Besantovej prehlásiť ho za Mesiáša (učiteľa sveta, či Maitréju, budúceho Budhu).
Baileyová na počiatku tridsiatych rokov minulého storočia trávila letá vo švajčiarskom Ascone, kde prednášala pre spoločnosť Eranos, ktorú neskôr viedol Carl Gustav Jung.
Spoločnosť Eranos bola dôležitým centrom pre oživenie záujmu o okultizmus a mala vplyv na formáciu budúceho vedenia hnutia New Age. Lucis Trust šíri dielo „vznešeného majstra“, ktorý po 30 rokov pôsobil skrz Alicu Baileyovú. Tento „tibetský majster Djawhal Khul“ (pravdepodobne démon) napísal skrz Alicu Baileyovú v rokoch 1919 – 1949 19 kníh.
Alica Baileyová je občas nazývaná „matkou New Age“ a Helena Blavatská „babkou New Age“, čo ukazuje na rolu, ktorú zohrali.
Nie je lepšie odôvodnenie pre tvrdenie, že „New Age je satanovým kráľovstvom na zemi“, než legenda o mýtickom kontinente Atlantída, šírená teozofiou aj New Age.
Legenda hovorí, že behom zániku Atlantídy bola zo zeme vyňatá „Biela lóža vznešených majstrov“ (infernálnych duchov, ktorí sú zdrojom okultizmu) a planéta sa dostala dočasne pod nadvládu „Čiernej lóže“, ktorá je zastúpená kresťanstvom. Teraz sa očakáva návrat „Bielej lóže“, zvanej tiež „Veľké biele bratstvo“, čím začne nový vek, ktorý odstráni všetko kresťanské.
Zdroj :
La luce di Maria - Teozofická spoločnosť okultistky Heleny Blavatskej
The Skeptic's Dictionary - Teozofia
🔸️ Prečítajte si tiež :
Majstrom Heleny Blavatskej bol napr. istý majster Morya, ktorý „žil v Tibete“ a bol autorom Tajnej náuky (spísanej pod menom Heleny Blavatskej). Blavatská tvrdila, že od Moryu pravidelne dostáva posolstvá, vrátane písomných, ktoré na ňu padajú zo stropu behom seáns. Nie je prekvapivé, že to pripomína špiritizmus, keď zvážime, že sa Blavatská, predtým než založila Teozofickú spoločnosť, venovala pod vedením Allena Kardeca, špiritizmu.
...Toto démonické zjavenie sa mýli vo všetkých odpovediach na otázky ohľadom Boha, človeka a sveta. Teozofia je monizmus a vo svojom panteistickom svetonázore nemá miesto pre žiadneho osobného Boha a Stvoriteľa. „Uctievať Boha ako inteligentného ducha a zároveň súhlasiť s jeho úplnou nehmotnosťou znamená vyznávať ničotu, čisté nič.“ Koot Hoomi tiež napísal, že „základom skaly, na ktorej stojí tajomstvo okultného sveta,“ je istota, že neexistuje „nič také ako Boh, či už osobný, alebo neosobný“.
„Boh teozofov je len imaginárnou silou. Našou hlavnou snahou je vyslobodiť ľudstvo z tejto nočnej mory (t. j. kresťanského Boha), naučiť človeka cnosti len pre neho samotného a ísť životom s dôverou v seba, miesto spoliehania sa na teologickú barličku, ktorá bola po nespočetné veky hlavnou príčinou takmer všetkého ľudského utrpenia.“
---》 Ježiš Mária - 10 krokov ako zničiť kresťanstvo - Alice Bailey
🔹️ Téma :
----》 Okultizmus
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára