PERGAMEN: Svätý Bazil Veľký

V článku sa dočítate aj :

• o bratovi svätého Bazila

- svätom Gregorovi Nysskom

• o Mystickej tradícii Bazila Veľkého

svätý Bazil Veľký
zdroj : Katolícke stránky - Sv. Bazil

↓

„Nedajte sa zviesť

ich lžou, keď vyhlasujú

svoju vernosť viere,

lebo takíto muži

kupčia s Kristom,

a nie sú kresťanmi.

Vždy sa rozhodujú pre to,

čo je pre nich výhodné

v tomto živote,

a nie pre život

v zhode s pravdou

...pretvarujú sa, že sú pravoverní..."

sv. Bazil Veľký

Spolocnosť sbm

Svätý Bazil Veľký

(329/30 - 379)

Územie Malej Ázie, na ktorom sa dnes rozprestiera Turecko, patrilo v čase po Kristovom narodení medzi najkultúrnejšie oblasti známeho sveta. Vo verejnom živote prevládala grécka reč a vzdelanosť, a to i za rímskej nadvlády.

Cézarea
zdroj : Svätá zem - Stredozemné-more

Kresťanstvo tu zapustilo hlboké korene. Po ukončení prenasledovania vyrástli viacerí veľkí teológovia Cirkvi. Popredné miesto medzi nimi zaujímali sv. Bazil Veľký a sv. Gregor Naziánsky.

Bazil Veľký sa narodil v meste Cézarea, v rímskej provincii Kapadócia na území dnešného východného Turecka - v dnešnom Kayseri. Pochádzal z početnej a významnej kresťanskej rodiny, ktorá dala Cirkvi viacerých svätých. Boli známi svojimi vedeckými úspechmi a hlbokou svätosťou.

Bazilov otec bol advokát a učiteľ rečníctva v Novej Cézarei v Ponte. Matka Emélia, veľmi jemná a vzdelaná žena, dala život desiatim deťom, piatim synom a piatim dcéram.

Cézarea
zdroj : Svätá zem - Stredozemné more

Vo východnej Cirkvi sa uctievajú ako svätí Bazilova stará matka z otcovej strany Makrína, potom obidvaja rodičia Bazil a Emélia, jeho staršia sestra Makrína, brat Peter a brat Gregor, známy vo všeobecnej Cirkvi ako svätý Gregor Nysský (335 – 395).

svätý Gregor z Nyssy
zdroj : Wikimedia commons.- Gregor z Nyssy

Ale vieru nemožno zdediť, ani ju nemožno odovzdávať ďalej genetickým kódom. Ani Bazil, ani Gregor neboli v mladosti osobitne zbožní.

V útlom veku vychovávala Bazila jeho starostlivá a nábožná stará matka Makrína. Neraz hovoril: „Nikdy som nezabudol na tú hlbokú pečať, ktorú urobili reči a príklad tej svätej ženy v mojej duši.“ (Sv. Bazil Veľký) Bazil prekonal v tom období ťažkú chorobu, ktorej takmer podľahol. Chorľavosť sa uňho prejavovala i neskôr v živote. Inak vyrastal ako každé iné dieťa, pričom bolo čoskoro badať jeho nadpriemernú rozumovú bystrosť.

Bazil sa usiloval o akademickú kariéru. Cestoval z rodného Pontu (v dnešnom Turecku) na štúdiá na veľkých školách sveta.

Takže, keď Bazil získal základné vzdelanie, dal sa na štúdium rétoriky. Prvým učiteľom mu bol vlastný otec, ktorý mal známu rétorickú školu. No otec predčasne zomrel, keď mal Bazil 13 - 14 rokov. Osihotený mládenec pokračoval v štúdiu najprv v rodnej Cézarei a neskôr v Carihrade, v hlavnom meste Východorímskej ríše.

Carihrad - Konštantínopol - Istanbul
Hagia Sofia bola postavená
už krátko po založen Konštantínopolu
v rokoch 330 – 360.
zdroj : Odcestovat - Blizky východ - Tturecko - Základné informácie o Istanbule

Záujem o štúdium priviedol Bazila až do gréckych Atén, ktoré boli stále uznávaným strediskom gréckej vzdelanosti. Tam nadviazal viaceré vážne priateľstvá, najmä s Gregorom Naziánskym, ktorého spoznal ešte kedysi v Cézarei.

Athény
zdroj : ČT

Po rokoch v Aténach a Konštantínopole sa vrátil domov s odmenami a úspechmi, ale vo vnútri ho zožierala prázdnota. O svojich rokoch mladosti napísal:

„Veľa času som premárnil hlúposťami a takmer celú svoju mladosť som venoval zbytočnostiam. Zaoberal som sa štúdiom múdrosti, ktorú Boh považuje za hlúposť.“

To bola chvíľa Bazilovho obrátenia.

Preto sa po päťročnom pobyte v Aténach ako mladý muž, keď mal asi 27 rokov, vrátil do Kapadócie. V rodnom meste ho nadšene privítali. A keď na naliehanie svojich priateľov vyhovel želaniu senátu mesta Cézarey, v r. 356 prevzal výchovu mládeže a začal vyučovať rečníctvo.

Väčšina rodín v tom čase nekrstila svoje deti hneď po narodení, takže Bazil sa začal učiť o viere a v náležitom čase prijal sviatosti.

Netrvalo dlho a stal sa - podobne ako kedysi jeho otec - známym na celom Východe. Sláva sveta ho však netešila. Túžil po kresťanskej dokonalosti. Predal všetok majetok, ktorý nadobudol dedičstvom a prácou, peniaze rozdal chudobným podľa rady evanjelia, ako to sám výslovne uvádza v liste priateľovi. Vzdal sa aj učiteľstva a odišiel do tichých pustatín, aby žil jedine Bohu.

sv. Bazil Veľký
zdroj : Furča

Chcel sa venovať asketickému životu pod vedením známeho askétu Eustatia. Eustatia už nenašiel a neúspešne ho hľadal i v sýrskej Antiochii a v Egypte. Jeho cesty však neboli zbytočné, lebo mu pomohli lepšie poznať rozličné typy východného mníšstva v Sýrii, Palestíne, Egypte a Mezopotámii, čo mu neskôr poslúžilo pri zostavovaní pravidiel mníšskeho života.

Bazil žil po istý čas ako mních v Ponte, v hornatom kraji severnej Kapadócie. Spolu s inými vytvoril mníšsku komunitu, ku ktorej sa pripojil i jeho priateľ Gregor Naziánsky.

kraj Pontos - dnešné východné Turecko

Na mape je Mithridatova ríša (svetlosivou) okolo r. 90 pred Kr. Na severe Malej Ázie je tmavosivou znázornené územie Pontu. Pontské grécke kráľovstvo vzniklo v 3. stor. pred Kr., ktorému vládol Mithridates. Bojoval s Rimanmi, no nakoniec im podľahol. Tak sa Pontos stáva súčasťou Rímskeho impéria.

Zdroj : Wikipédia - Pontskí Gréci

Obidvaja vzdelaní Kapadóčania sa okrem modlitby, fyzickej práce a skutkov kajúcnosti venovali intenzívnemu štúdiu Svätého písma a starších cirkevných spisovateľov, najmä Origena.

zdroj : Google

Okolo Bazila sa osadzovalo čoraz viac pustovníkov, ktorí z túžby po dokonalejšom živote opustili svet, žili však bez jednotných pravidiel a bez presného poriadku. Z Božieho vnuknutia sa okolo r. 360 rozhodol napísať presné pravidlá a záväzný poriadok pre všetkých, ktorí by chceli pod jeho vedením a podľa jeho príkladu slúžiť Bohu. Bazil bol prvý, kto v Cirkvi ustanovil pevnú organizáciu na pestovanie duchovného života.

Tú neskoršie označili pojmom Regula, čiže rehoľa. Svoje pravidlá vybudoval na trvalej záväznosti troch sľubov: chudoby, čistoty a poslušnosti, ktorými sa rehoľník ako troma klincami pribíja na kríž s Kristom a víťazí nad trojitým nepriateľom svojej duše: nad telom, svetom a diablom.

Zatiaľ čo Bazil žil vo svojej pustovni, v jeho rodnej Cézarei sa rozpútala búrka proti Cirkvi.. Počnúc rokom 360 musel Bazil niekoľko ráz opustiť mníšsky život, aby ako teológ bránil božstvo Ježiša Krista proti heréze arianizmu. V tejto úlohe sa zúčastnil roku 360 i na carihradskej synode.

svätý Bazil Veľký

Totiž starý a bojazlivý cézarejský biskup Dianeos v r. 361 podpísal ariánske vyznania viery, v ktorom sa popieralo Božstvo Ježiša Krista. Len čo sa Bazil o tom dozvedel, opustil pustovňu a vrátil sa do rodného mesta, aby sa postavil proti arianizmu a starého biskupa priviedol k tomu, že svoj blud odvolal.

Keď sa vrátil domov, utiahol sa do samoty na brehu rieky Iris. Tam prilákal veľa hľadajúcich a učeníkov. Čoskoro mal veľký vplyv na kresťanov v tejto oblasti.

Po Dianeovej smrti sa podľa vtedajšieho zvyku zhromaždili okolití biskupi k voľbe nového biskupa pre Cézareu. V r. 362 zvolili za biskupa katechumena a senátora Eusébia, ktorého po pokrstení vysvätili za biskupa. Eusébius nerád preberal tento úrad. Nemal totiž teologické vzdelanie, ani skúsenosti v cirkevných otázkach.

Preto požiadal Bazila, aby mu bol pomocníkom pri správe biskupstva a aby sa stal kňazom. Bazil mu vyhovel. Za kňaza bol vysvätený v roku 364.

Znamenalo to preňho priame začlenenie do cirkevnej a pastoračnej činnosti, ktoré vyvrcholilo v roku 370, keď Bazila zvolili za biskupa veľkej metropoly Cézarey a stal sa cézarejským arcibiskupom, a tým aj metropolitom Kapadócie

Jeho brat Gregor sa oženil so ženou menom Teosebeia a začal pracovať ako rečník. Bol brilantným odborníkom, veľmi dobre poznal grécku filozofiu, kultúru a literatúru. Napokon sa spolu s manželkou rozhodol urobiť nezvyčajný krok a žiť v celibáte v manželstve. Obaja sa chceli úplne venovať modlitbe a kontemplácii. Gregor rástol v múdrosti a napísal veľké diela o teológii a interpretácii Biblie. Obaja sa chceli úplne venovať modlitbe a kontemplácii. Aj jeho napokon povolali za biskupa, hoci na oveľa menšom mieste, v mestečku Nyssa.

História si pamätá Bazila ako vykonávateľa a Gregora ako mysliteľa. Bazil neúnavne slúžil ako biskup, zakladal nemocnice, útulky pre bezdomovcov a školy pre nezamestnaných. Charitatívny komplex bol taký veľký, že obyvatelia Cézarey ho považovali za osobitné mesto: Nové mesto.

Bol tiež odvážnym obhajcom pravoverného učenia proti heréze ariánizmu. Tento blud popieral Božstvo Ježiša Krista a tvrdil, že Syn Boží nie je večným Bohom, nemá Božskú podstatu s Otcom, ale je len Božím tvorom.

Gregor nebol taký úspešný administrátor. Aj jeho brat Bazil si myslel, že je slabým vodcom. Gregor však bol určite väčším teológom. Napísal jednu z prvých systematických štúdií o učení Cirkvi. Niektoré jeho výklady Písma a texty o modlitbe sú aj dnes klasickými dielami v tejto oblasti.

Ako vidíme, Bazil a Gregor žili v období veľkých vieroučných zmätkov a nepokojov v Cirkvi. Herézy sa rozhojnili, celé diecézy boli v otvorenej občianskej vojne a bolo ťažké nastoliť poriadok. V týchto časoch hlavnou úlohou bola obrana kresťanskej pravovernosti. Bola to nielen ťažká, ale i veľmi nevďačná úloha.

Cisár Valent bol arián a Modest, prefekt cisárskeho dvora, zosadzoval katolíckych biskupov a na ich miesta dosadzoval ariánov. Vo všetkých provinciách sa rozliehal plač, lebo - ako píše sv. Gregor z Nyssy - „tým, ktorí sa jeho bezuzdnej žiadostivosti vzpierali, zhabali majetok, poslali ich do vyhnanstva, odsudzovali ich na stratu cti, do väzenia, do okov, na bičovanie a iné najťažšie tresty".

Bazil povzbudzoval ľudí k vytrvalosti v pravej viere. Nezabúdal ani na telesné potreby ľudí, lebo dobre vedel, že mnoho ráz hmotná bieda býva začiatkom biedy duchovnej a bludári - predstieranou dobročinnosťou - zvádzali chudobných na svoju stranu. Preto venoval veľkú starostlivosť zaopatreniu sirôt, vdov a pocestných. Otváral verejné jedálne a sám v nich obsluhoval.

Hoci Bazil dokázal odmietnuť hrozby heretického cisára, Gregor nebol taký úspešný. Biskupi jeho oblasti, ktorí podporovali heretikov, obvinili Gregora zo zlého hospodárenia s financiami. Bol odvolaný a dva roky sa túlal po krajine ako pútnik a pustovník, pokým ho nový cisár opäť neustanovil za biskupa.

Bazil sa stal nezboriteľnou stenou proti návalu ariánskych kacírov, mohutným stĺpom katolíckej viery na Východe. Nekompromisná obrana viery zapríčinila aj Bazilovi nielen nepriateľstvo heretikov a cisára Valensa, ale aj nepochopenie viacerých cirkevných predstaviteľov, ktorí si vysvetľovali Bazilov zásadný postoj ako prejav ctižiadostivosti.

Veľkým sklamaním pre Bazila bol nedôverčivý, ba miestami až odmietavý postoj pápeža Damaza, od ktorého Bazil žiadal pomoc pre herézou a nepokojmi zmietanú východnú Cirkev.

Bazil z Cézarei
zdroj : Wikimedia commons - Obrazy Bazila z Cézarey

Situácia sa zlepšila až smrťou cisára Valensa v auguste 378. Vtedy však už ostávalo Bazilovi iba niekoľko mesiacov života.

Dôkazom toho, že Bazil nebol ctižiadostivým teológom alebo bezohľadným cirkevným organizátorom, bola jeho neúnavná a všestranná charitatívna činnosť. Už ako kňaz a pomocník cézarejského biskupa Eusébia prejavil mimoriadnu obetavosť v hladomore, ktorý postihol Kapadóciu okolo roku 368.

Ako arcibiskup žiadal podriadených biskupov, aby vybudovali vo svojich biskupstvách útulky pre chorých, chudobných a starých. Sám dal postaviť v blízkosti Cézarey rozsiahle charitatívne stredisko, ktorého súčasťou bola veľká nemocnica považovaná vtedy za div sveta. Nemocnica mala niekoľko oddelení podľa druhu chorôb. Tí, čo boli postihnutí malomocenstvom alebo inými nákazlivými chorobami, boli umiestnení osobitne.

podzemné chodby v Kapadócii,
ktorej súčasťou je Cézarea
zdroj : Invia.- Rozprávková krajina tureckej Kapadócie

Obdivuhodná charitatívna činnosť si vynútila uznanie i nepriateľského cisára, ktorý daroval Bazilovi na dobročinné ciele, zvlášť pre malomocných, úrodné cisárske pozemky.

Arcibiskup Eusébius po šiestich rokoch účinkovania zomrel a na arcibiskupský stolec bol povýšený Bazil, ktorý sa takto v r. 370 stal metropolitom nad 11 biskupstvami Kapadócie.

Svätý Bazil Veľký, ikona z 18. st.,
Baziliánsky monastier,
Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko
zdroj : Wikipádia - Bazil Veľký - Bukova Horka - Stropkov

A zasa všetko, čo mal poruke, použil na dobročinné ciele. Zriadil ústav kresťanského milosrdenstva pre chudobných, nemocných, malomocných, pre pocestných a pre siroty. Bolo to celé mesto s vlastným chrámom, s osobitnými domami pre ošetrovateľov i lekárov, podľa neho bolo aj pomenované Bazilias.

Bazilov vplyv ako hlavy veľkej metropolitnej cirkvi sa rozšíril na celý svet. Cisár ho raz zavolal na svoj dvor, ale Bazil toto pozvanie odmietol. Veľa písal, účinne nastoľoval poriadok a úspešne bojoval za katolícku vieru proti mnohým vznikajúcim herézam.

obraz "Sv.Bazil a knieža Vasilij"
zdroj : Wikimedia commons - Bazil z Cézarei

No, ani ako arcibiskup neupustil od prísneho rehoľného poriadku. Jeho domácnosť bola malá. Gregor Naziánsky o ňom svedčí: „Dobrovoľnej chudoby, ktorú pre Krista pred biskupstvom miloval, sa nikdy nevzdal..."

Nevydržiaval nijaký dvor ani na reprezentáciu, ani pre pohodlie... Mal pri sebe iba niekoľkých pisárov a notárov, ktorých používal na opisovanie a spisovanie svojich kníh a listov." Bol taký striedmy, že vo svojom dome nemal ani kuchára. Jeho pokrm sa skladal z niekoľkých listov zeleniny, kúska chleba a trošky kyslastého vína. Tento pokrm, ako sa priznáva, si sám pripravoval.

Palazzo Bianco alebo Palazzo Doria Brignole - Musei di Strada Nuova
zdroj : Wikimedia commons - Obrazy Bazila z Cézarey

sv. Bazil Veľký - Detail obrazu
zdroj : Wikimedis commons - Obraz Bazila z Cézarei

Bazil bol naozaj vzorný pastier duší. Kázal takmer každý deň. Bol vynikajúci kazateľ. Odporúčal časté sv. prijímanie. Bol prísny voči sebe a spravodlivý ku všetkým.

Bazilova mnohoraká činnosť sa odzrkadľovala i v jeho spisbe. Zanechal mnoho spisov :

• päť kníh proti Eunomiovi (vyvrátenie ariánskych bludov)

• teologické traktáty o trojičnej náuke Cirkvi

• viacero homílií, biblických komentárov a asketických príručiek.

• V jeho písomnej pozostalosti sa zachovalo aj niekoľko príležitostných rečí, ktoré svedčia o jeho veľkom rozhľade a všestrannom záujme.

• Dôkazom bohatej korešpondencie je vyše 360 zachovaných listov, z ktorých viaceré majú veľkú teologickú a cirkevnohistorickú hodnotu.

Osobitný význam majú ním spísané pravidlá mníšskeho života, ktorými sa Bazil nielen stal otcom mníšstva na Východe, ale ovplyvnil aj rehoľné hnutie v západnej Cirkvi, ako to vidieť zo spisov sv. Benedikta.

Sv. Bazil sa významne zapísal i do liturgie. Východná Cirkev odvodzuje od neho osobitný bohoslužobný formulár, ktorý sa používa v niektorých významných dňoch liturgického roku.

Bohoslužobný poriadok sa totiž v rozličných krajinách vyvíjal rozlične. Na Západe i na Východe, takmer v každom biskupstve, boli obrady sv. omše rozličné a nerovnako dlhé po celé stáročia. Bazilova liturgia je vôbec prvá, ktorá bola napísaná a pevne stanovená s vylúčením všetkých, dovtedy ľubovoľných dodatkov podľa osobnej záľuby.

Svätého Bazila Veľkého volajú „druhým Atanázom", lebo neohrozene bojoval za vnútorný pokoj v Cirkvi proti bludárskemu ariánskemu mysleniu a tiež proti zasahovaniu cisára Valenta do cirkevných vecí. Je „otcom východného mníšstva", lebo jeho reguly, čiže pravidlá mníšskeho života, prijali všetci východní mnísi. Vo východnej Cirkvi ešte aj dnes jestvuje jediná organizácia rehoľného života: Rehoľa sv. Bazila Veľkého.

Len deväť rokov pásol Bazil Kristove ovce a baránky ako arcibiskup v Cézarei. V krátkom čase naplnil časy mnohé, ako hovorí Sväté písmo. Nedá sa opísať, koľko práce pre Krista a pre duše, koľko bojov s ich nepriateľmi tento pomerne krátky čas zaznamenal.

svätý Bazil - detail obrazu
"Sv.Bazil a princ Vasilij"
zdroj : Wikimedia commons - Bazil z Cézarei

Bol ešte v mužných rokoch, 49 - ročný, ale sebazapieravý život a možno ním privodená choroba zažívacích orgánov a práca bez oddychu vyčerpali jeho telesné sily.

Cítil, že už ťahá poslednú brázdu na roli Kristovej Cirkvi. Posledné týždne r. 378 bol pripútaný na lôžko. Cítiac blížiaci sa koniec svojej pozemskej púte, dal si pozvať zástupy svojich chudobných a pripraviť im hostinu. Potom sa dal doniesť medzi nich a prihovoril sa im niekoľkými vetami na rozlúčku.

Len čo sa po meste rozniesla správa, že ich pastier umiera, všade zaľahol nesmierny zármutok. Priblížil sa deň, keď nastal smrteľný zápas. Netrval dlho. Po prijatí svätých sviatostí prehovoril k okolostojacim niekoľko slov, pritisol si kríž na prsia a modlil sa.

Po slovách: „Pane, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!" - vydýchol dušu a odovzdal ju Pánovi. Sv. Bazil Veľký zomrel oslabený chorobami a vysilený starosťami i nadmernou námahou. Nedožil sa ani 50 rokov. 1. januára 379 stratila Cézarea svojho arcibiskupa, pastiera, učiteľa a otca, Bazila Veľkého.

Už pri smrti si ho vážili ako svätca a oplakávalo ho celé mesto Cézarea, kresťania i nekresťania.

Gregor pomáhal viesť všeobecnú Cirkev počas jedného z jej najťažších období. V roku 381 bol zvolaný Konštantínopolský koncil, aby riešil tvrdenia heretikov, ktorí popierali plné božstvo Ježiša Krista. Na tomto koncile sa zúčastnil v spoločnosti svätého Cyrila Jeruzalemského.

Gregor bol v posledných rokoch svojho života známy pre svoju svätosť a brilantnosť. Zomrel v roku 395.

Bazil až po smrti získal plné uznanie za hrdinský kresťanský život, za vysokú kultúrnu vyspelosť a za nadľudskú prácu, ktorú vykonal na Božiu oslavu a pre telesné i duševné dobro ľudí. Jedným z prejavov tohto uznania je i titul "Veľký" ktorý svätému Bazilovi dáva nielen kresťanstvo, ale i nekresťanský kultúrny svet.

Pápež Benedikt XVI. povedal: „Sv. Bazil bol mužom, ktorý žil s pohľadom skutočne upretým na Krista, bol mužom lásky k blížnemu. Bazil, plný nádeje a radosti z viery, nám ukazuje, ako sa stať skutočnými kresťanmi.“

Svätý Bazil Veľký, ikona z 18. st., Baziliánsky monastier, Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko
zdroj : Wikimedia commons - Basil z Cézarey na oknách z farebného skla

Mystická tradícia

Rozprava O Duchu Svätom ktorú napísal okolo roku 375

Bazil Veľký

Cirkev zachováva svoje učenie. Svätý Bazil ako biskup bol strážcom a učiteľom tradície Cirkvi, ktorá bola „odovzdávaná v tajomstve“.

Modlitba, sviatosti, predmety sviatostí, znamenie kríža – to boli poklady učenia, ktoré boli udržiavané v skrytosti prostredníctvom disciplíny utajovania. Boli ešte starobylejšie ako napísané evanjeliá.

- - - - - - - - -

Niektoré pochádzajú z písomného učenia, iné sú nám odovzdávané „v tajomstve“ prostredníctvom tradície apoštolov. Oboje má tú istú platnosť. To by nemal nikto popierať – nikto, kto je aspoň trochu informovaný o Cirkvi.

Keby sme chceli odmietnuť nejaké zvyky, ktoré nepochádzajú z písomného podania, z toho dôvodu, že sú relatívne nedôležité, potupili by sme evanjelium v jeho podstate. Alebo by sa naše vyznanie viery stalo obyčajnou frázou a ničím viac.

Kto nás učil – písomnou formou – urobiť znamenie kríža nad tými, ktorí veria v meno nášho Pána Ježiša Krista? Aký spis nás naučil obrátiť sa pri modlitbe na východ? Ktorý zo svätcov nám v písomnej forme zanechal slová invokácie pri pozdvihovaní chleba Eucharistie a kalicha dobrorečenia?

Nie, je dobre známe, že sa neuspokojíme s tým, čo zaznamenal apoštol alebo evanjelium, ale v prefácii a doxológii pridávame iné slová, pretože sú dôležité pre platnosť služby. A tieto pochádzajú z nepísaného učenia.

Požehnávame vodu krstu a olej krizmy a tiež katechumena, ktorý prijíma krst. Na základe akej písomnej právomoci to robíme? Vari nie je našou právomocou tichá a mystická tradícia? Na základe akého zapísaného slova učíme o pomazaní olejom? A odkiaľ pochádza zvyk trikrát umývať pri krste? A čo iné zvyky pri krste? Z akého biblického úryvku odvodzujeme zrieknutie sa satana a jeho anjelov?

Vari to nepochádza z toho neverejného a ukrytého učenia, ktoré naši otcovia strážili v tichosti mimo dosahu ľudí, ktorí do všetkého strkajú nos a všetko zo zvedavosti skúmajú? Dobre sa to naučili – úžasná dôstojnosť tajomstiev sa najlepšie uchováva v tichosti. O tom, na čo sa nezasvätení ani nemôžu pozrieť, sa asi nebude verejne hovoriť v písomných dokumentoch.

Prečo mocný Mojžiš neotvoril všetky časti svätostánku každému? ...len levitov považoval za hodných, aby boli Božími služobníkmi. Obety, zápalné obety a zvyšok kňazskej práce pridelil kňazom. A z týchto ľudí si vybral len jedného, ktorý mohol vojsť do svätyne, a to nie vždy, ale len raz v roku – a v ten jeden deň bol určený čas na jeho vstup do svätyne, aby mohol hľadieť na Svätyňu svätých a žasnúť nad novým pohľadom.

...Apoštoli a otcovia, ktorí ustanovili zákony pre Cirkev, strážili túto úžasnú dôstojnosť sviatostí v disciplíne utajenosti a mlčania. To, čo sa opakuje medzi bežným ľudom, nie je vôbec tajomstvo.

...Všetci sa pozeráme pri modlitbe na východ, ale len zopár ľudí vie, že hľadáme našu starú krajinu, raj, ktorý Boh vybudoval v Edene na východe (Gn 2, 8). V nedeľu sa modlíme postojačky, ale nie všetci poznajú dôvod. V deň vzkriesenia (v gréčtine toto slovo doslova znamená „opäť stáť“) vstávame – aby sme si pripomenuli milosť, ktorú sme dostali, – nielen preto, lebo sme vstali s Kristom a máme „hľadať to, čo je hore“ (Kol 1, 3), ale aj preto, lebo sa zdá, že tento deň je v istom zmysle obrazom doby, ktorú očakávame – doby, ktorá nasleduje po tejto prítomnosti.

Bude to deň, ktorý nepozná večer alebo noc; bude to deň, ktorý sa nikdy neskončí alebo nezostarne. Cirkev učí svoje adoptované deti, aby sa v nedeľu modlili postojačky ako neustálu pripomienku života bez konca, aby sme nezanedbali kráčanie doň.

Nestačí mi čas, keby som chcel rozprávať o všetkých nepísaných tajomstvách Cirkvi.

Naučte sa naspamäť

Úžasná dôstojnosť tajomstiev sa najlepšie uchováva v tichosti.

Použite to vo svojom živote

Pestujte v sebe úctu k Božím tajomstvám a majte pred nimi bázeň.

Zdroje :

● Redemptoristi - Svätý Bazil Veľký, biskup a učiteľ Cirkvi (spomienka) (upravené, celú verziu si môžte pozrieť v zdroji príspevku)

● Katolíci - Životopisy svätých - Bazil Veľký a sv. Gregor Naziánsky, cirkevní učitelia

● Tradičná katolícka ženskosť

● Fantiškáni - Sv. Bazil Veľký - (02.01.)

Článok je napísaný podľa týchto kníh :

● Žiť tajomstvá – Príručka pre nedokončených kresťanov.