PERGAMEN: Žena v Katolíckej cirkvi v stredoveku

↓

Žena je v kresťanskom ponímaní čo do ľudskej dôstojnosti rovná mužovi, to bolo v pohanských časoch, málokde predstaviteľné. V dnešnej sekulárnej dobe je žiaľ, hodnota ženy znova pošliapaná, keď sa ženskosť redukuje na objekt rozkoše a vulgárnosti.

Ženskosť je Boží dar, nežnejší aspekt bytia, ktorý udržuje chod rodiny, národa, prozreteľne dopĺňa svet muža, ktorého úloha je tomu vládnuť a byť hlavou stvorenstva.

Zdroj : Filip Radosa

Politické a náboženské vodkyne sú rovnako prestížne ako mužské. Na mestských alebo vidieckych zhromaždeniach majú ženy rovnaké volebné právo ako muži. Ženy otvárajú a riadia obchodné zariadenia bez toho, aby potrebovali povolenie od manžela. Ženy majú rôzne povolania, teda okrem matiek, rehoľných sestier a služiek v domácnosti. A to hovoríme o stredoveku!

Pre tých, ktorí sa neveriacky chichotajú, by mali vedieť, že zdrojom tohto príspevku je Régine Pernoudová, významná francúzska historička, ocenená v roku 1997 Francúzskou akadémiou za jej prácu. Takže sa musíte rozhodnúť, koho budete počúvať: uznávanú medievalistku, alebo svojho unaveného profesora. Hm, ťažký výber...

V daňových záznamoch stredovekého mesta Paríž, totiž na konci 13. storočia možno vidieť množstvo žien vykonávajúcich najrozmanitejšie povolanie : učiteľka, lekárka, lekárnička, farbiarka, prepisovačka, miniatúrka, kníhviazačka atď.

Najmä v Taliansku je zaznamenaný značný prínos žien v medicíne. Mohli by sme spomenúť viacero mien, no len pre ilustráciu si pamätajme Doroteu Bucca. Zastávala katedru filozofie a medicíny na univerzite v Bologni viac ako 40 rokov, počnúc rokom 1390.

Možno poznáte príbeh Abelarda a Heloisy z 12. storočia. Abelarda, obľúbeného filozofa, si najal strýko dievčaťa, aby jej dával súkromné hodiny. Takže vidíme, že vzdelanie tejto mladej ženy bolo pre niektorých také dôležité, že jej boli poskytnuté služby slávneho intelektuála. Príbeh má zaujímavé pokračovanie, keď si ho vyhľadáte.

Vo feudálnych časoch mali korunovácie kráľovien rovnakú prestíž ako korunovácie kráľov.

zdroj : Interez

V náboženskej oblasti mali isté abatyše - matky predstavené, taký vplyv, že spravovali rozsiahle územia vrátane niekoľkých dedín a farností. Mnohé abatyše dokonca používali kríž, ako biskup.

opátka - abatyša
zdroj : Wikipedia

V 12. storočí slávny kazateľ Robert d'Arbrissel založil ženský a mužský kláštor vo Fontevraultet. Pre tohto „utláčateľského“ a „macho“ mnícha (ako by mal podľa rozšíreného názoru vyzerať každý stredoveký katolík) zveril autoritu dvojitého kláštora abatyše - šľachtickej vdove Petronille de Chemillé.

zdroj : Postoj

Prípad kláštora vo Fontevraulte (história) nebol ojedinelý. Pod správu abatyše bolo zverených niekoľko dvojitých kláštorov - mníchov a mníšok. Takúto funkciu vykonávala napríklad aj svätá Brigita Írska v Kildare. (5. storočie)

kláštor vo Fontevraulte
zdroj : images

Zopakujme si : Rehoľníčky vedú mužské kláštorné spoločenstvá a nosia typické biskupské insígnie! To len dokazuje, že Jacques le Goff mal pravdu, keď povedal, že za emancipáciu žien vďačíme stredoveku.

V 13. storočí viedla francúzsku armádu obyčajná žena - Jana z Arku. Úcta k Panne Márii, Matke Božej, viedla stredovekých mužov k takejto úcte k ženským postavám vo všeobecnosti. To platilo nielen na Západe, ale aj vo východnom kresťanstve.

Je pravda, že ženíchov pre svoje dcéry vyberali rodičia, no všimnite si, že rovnaký osud postihoval aj chlapcov. Takže v tomto zmysle boli obe pohlavia rovnako obmedzované. Bola v tom istá rovnosť. Proti takejto kultúre sa postavila Cirkev, ktorá vo svojich dokumentoch deklarovala, že súhlas s manželstvom má byť úplný.

Pre tých, ktorí sa chcú viac zahĺbiť do problematiky, stačí si prečítať knihy Régine Pernoudovej: „Stredovek – čo nás nenaučil“ a „Mýtus stredoveku“. V našich kníhkupectvách nájdeme od tejto autorky tieto zaujímavé knihy :