Je pravda, že Cirkev upálila Johanku z Arku na hranici inkvizície? Odpoveď je - nie.
↓
Súd, ktorý vyvrcholil popravou Johanky, viedol v skutočnosti francúzsky biskup, ktorý konal izolovane a proces bol kánonicky neplatný. Jeho konanie nebolo schválené Rímom. Biskup v tomto prípade slúžil záujmom mocných politikov.
Johanka z Arku bola dcérou chudobných francúzskych roľníkov, narodila sa v roku 1412. V 13. - ich rokoch začala počuť božské hlasy. (Tiež vízie od svätej Kataríny Sienskej a archanjela Michaela.) Poslúchnutím týchto hlasov prišla ako 17 - ročná na dvor dauphina Karola VII., následníka francúzskeho trónu. Hovorilo sa, že ju poslal Boh, aby mu pomohla oslobodiť krajinu od britských útočníkov.
V tom čase veľkú časť francúzskych území obsadili angličania a ich francúzski burgundskí spojenci, Burgundi. Ďalšia skupina Francúzov zase odolala a pokúsila sa získať späť zabraté územia. Bola to storočná vojna, ktorá šírila skazu a smrť.
Karol prijal Johanku, ale podrobil ju skúške. Na trón dosadil iného šľachtica a zmiešal sa s ostatnými členmi dvora. Trik nezabránil mladej svätici, aby ho okamžite spoznala. Hneď ako vošla do miestnosti, išla rovno k dauphinovi, uklonila sa a povedala: "Pane, prišla som viesť vaše armády k víťazstvu."
V Poitiers sa biskupi a teológovia pýtali Johanky na jej úmysly a hlasy, ktoré počula. Po dôkladnom preskúmaní vyhlásili, že na nej nenašli nič kacírske. Potom mníšky overili a potvrdili jej panenstvo.
Karol VII. sa napokon rozhodol, že dá negramotnej tínedžerke velenie nad malou armádou 4.000 mužov s cieľom oslobodiť mesto Orléans.
V máji 1429 Johanka vyhnala angličanov a ich spojencov z Orléans, ako sľúbila. Potom postúpila do Jargeau a vyhrala ďalšiu bitku. Pochodovala so svojimi mužmi do Meung-sur-Loire a tam ešte raz napadla angličanov. V júni nastal čas úspešne oslobodiť Beaugency.
Anglickí vojaci, predtým zvyknutí na víťazstvá, sa začali báť, že ju naozaj poslal Boh, a už nebojovali s takou energiou ako predtým.
 |
| zdroj : Bulvární historie - Vyhnala prostitutky, zakázala vojákům alkohol a bojovala vážně zraněná: Jana z Arku |
Johanka prinútila svojich vojakov a podriadených, aby sa pred každou bitkou spovedali a išli na omšu. Svätica bola vždy oblečená ako muž a nie je ťažké domyslieť si prečo. Týmto spôsobom sa snažila vyhnúť tomu, aby sa stala objektom túžby vojakov, a zabránila tak možnému znásilneniu.
Asi mesiac po začatí úspešnej vojenskej kampane umožnila Johanka z Arku korunováciu kráľa Karola VII. v meste Reims (Remeš).
Ďalším cieľom svätej bojovníčky bol Paríž, ktorý stále okupovali anglické jednotky. Mesto pomohlo Karolovi poskytnúť účinnú kontrolu nad kráľovstvom. Ale kráľ bol zbabelec. Keď bola Johanka, pri pokuse dostať sa do mesta, zranená šípom, preľakol sa a uzavrel prímerie.
V nasledujúcom roku, v roku 1430, Johanka pokračovala vo vojenskom ťažení bez kráľovského povolenia a snažila sa oslobodiť mesto Compiègne. Tam ju zajali Burgundi. Luxemburský vojvoda ju predal za vysokú cenu Angličanom, ktorí ju preniesli do Rouenu.
Angličania ju nechceli len zabiť. Bolo potrebné ju demoralizovať, a tým ovplyvniť aj autoritu kráľa Karola. Chceli ľuďom ukázať, že je len čarodejnica. Neznášali dobre, že prehrali so ženou.
Biskup z Beauvais, Pierre Cauchon, súhlasil so spoluúčasťou na tejto fraške a viedol proces so svätou. Veď mal záujem o post arcibiskupa. Súd tvorilo asi 60 profesorov z parížskej univerzity, ktorí pôsobili ako bábky pre angličanov. Takmer všetci dostali platby od britskej vlády alebo sa očakávalo, že budú menovaní do nejakej funkcie.
Johanka sa neustále dovolávala svojho práva stretnúť sa s pápežom, ale skorumpovaný anglický súd to nedovolil, pretože vedeli, že pápež by ju oslobodil.
Toto nebol cirkevný zločin, bol to zločin Angličanov proti Francúzom, prezlečený za katolícku inkvizíciu. Ale súd nebol verný pápežovi a magistériu. Niet divu, že Anglicko sa o 150 rokov neskôr odtrhlo, aby si založilo vlastnú cirkev.
Po dlhých piatich mesiacoch utrpenia vo väzení, s nespočetným ponižovaním a vypočúvaním, bola Johanka z Arku odsúdená za kacírstvo. Požiadala o odvolanie pápeža, no on na to nebol oprávnený.
Vo veku 19 rokov sa svätá bojovníčka vyspovedala a naposledy prijala sviatosti. Potom bola zaživa upálená pred očami ľudí na námestí v Rouene 30. mája 1431. Jej popol bol vysypaný do rieky Seiny.
Asi o 25 rokov neskôr, v roku 1456, bolo jej odsúdenie prehodnotené a pápež Callistus III. ju vyhlásil za nevinnú. Celý predchádzajúci proces bol považovaný za neplatný.
Smrť Johanky z Arku bola zmanipulovaná falošnou inkvizíciou, ktorú zriadili Angličania, aby zabili francúzsku hrdinku, ktorá ich porazila.
V roku 1920 povýšil pápež Benedikt XV. Johanku z Arku na oltár a zvolili ju za patrónku Francúzska.
- - - - -
Niektorí predstavitelia súdu neskôr priznali, že Angličania viedli konanie za účelom pomsty, a nie preto, že bola heretička.
Pomalý proces odvolania sa v prípade bol zahájený až vtedy, keď boli Angličania definitívne vyhnaní z Rouenu v novembri 1449, pred koncom vojny.
Tento proces vyústil do posmrtného oslobodenia od inkvizítora menom Jean Bréhal, ktorý bol počas vojny ironicky členom inštitúcie riadenej Angličanmi. Bréhal napriek tomu rozhodol, že bola nezákonne a neopodstatnene odsúdená skorumpovaným súdom, ktorý konal v duchu, citujem, „zjavnej zloby proti rímskokatolíckej cirkvi a dokonca aj herézy“.
Inkvizítor a ďalší teológovia konzultovali odvolanie, preto Cauchona a ostatných sudcov odsúdili a označili Johanku za mučeníčku, čím sa pripravila pôda pre jej prípadné blahorečenie v roku 1909 a kanonizáciu za svätú v roku 1920, kedy už ani anglickí spisovatelia a duchovní neprejavovali odpor, aký mali ich predchodcovia.
Počas prvej svetovej vojny, uprostred kanonizačného procesu a obdobia francúzsko - anglického uvoľnenia, spojeneckí vojaci vzdávali hold hrdinke vzývaním jej mena na bojiskách neďaleko od jej vlastného.
Zdroje :
Ocatequista - Zabil Johanku z Arku a išiel do kina
Catholic bridge - Johanka z Arku
🔹️ Téma :
---》 História - JOHANKA Z ARKU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára