9.5.23

Vyspovedáme sa a všetko bude v poriadku ?

     Vrúcny sakramentalizmus, nie pokrytectvo. Sviatosti nie sú len kúzla. Musí ich sprevádzať  úprimná zbožnosť.

Predstierané pokánie neplatí.

Medzi úkony kajúcnika patrí
 ľútosť a predsavzatie. 
Ľútosť je „bolesť duše   nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie
 s predsavzatím viac nehrešiť“.
  KKC 1451
zdroj obrázku : Srdce pastiera



↓


    Katolíci veria, že prijatie Najsvätejšej Eucharistie v stave smrteľného hriechu je samo o sebe ďalším ťažkým hriechom a „predstierané pokánie“ v spovednici je rovnako vážna vec. 

     To nemôže byť ďalej od bežnej karikatúry sviatostí ako nejakého druhu „kúzla“ alebo „talizmanu“, ktorý často predkladajú tí, ktorí nerozumejú sviatostiam a katolíckej teológii.  

Zdroj : Dave Armstrong - Dialóg: Biblia o krste dojčiat a obnove krstu


      Blahoslavený pápež Pavol VI. vo svojej apoštolskej konštitúcii o revízii odpustkov z 1. januára 1967 uviedol niekoľko vyhlásení, ktoré sa týkajú všetkých zbožných praktík katolíkov, ako je škapuliar a ruženec:

      "Ak chcete získať odpustky, musíte vykonať predpísanú prácu. To však nie je všetko. Veriaci musia mať dispozície, ktoré sú potrebné. Tie spočívajú v tom, že musia milovať Boha, nenávidieť hriech, dôverovať v Kristove zásluhy a pevne veriť vo veľkú pomoc, ktorú získajú zo spoločenstva svätých." (kap. 4, sek. 10)

      Inými slovami, nie je to obyčajná „magická formulka“, pretože okrem dispozície, potrebujeme snahu o svätosť, správny úmysel, úprimnosť atď. 

      Sviatosti a sväteniny (svätená voda, škapuliare, požehnania, zázračná medaila, poklona atď.) fungujú inak ako sviatosti, ktoré sú objektívne účinné (ex opere operato). Ale ani sviatosť Eucharistie nebude mať účinok, ak ju prijme človek v smrteľnom hriechu, a kňazské rozhrešenie je neplatné bez predpokladu pravého pokánia.

        Škapuliar nebude „fungovať“ - a to si protestanti môžu byť istí - pre človeka, ktorý zanedbáva svätosť a poslušnosť a používa ich ako „magické kúzlo“. (Čo je okultná povera, nie kresťanstvo). 

      Kúsok látky nemôže zrušiť bežné, rutinné povinnosti katolíckeho života. Každý katolík, ktorý stojí za svoju soľ, to vie. Napriek tomu vidíme, žiaľ, koľkí o tom nevedia. Na druhej strane, zbožný jazyk sa zvyčajne nemá brať doslovne, rovnako ako ľúbostné listy mladých milencov („Prešiel by som cez akúkoľvek horu alebo rieku, aby som sa k tebe dostal...“)

        Podobne aj Druhý vatikánsky koncil zdôraznil aktívnu účasť na liturgii:

        "Aby liturgia mohla naplno pôsobiť, je potrebné, aby k nej veriaci prichádzali s náležitou dispozíciou, aby ich myseľ bola naladená na ich hlas a aby spolupracovali s nebeskou milosťou, aby ju nedostali nadarmo. Pastieri duší si preto musia uvedomiť, že keď sa slávi liturgia, vyžaduje sa niečo viac ako platné zákony a zákonné slávenie. Ich povinnosťou je tiež zabezpečiť, aby sa veriaci zúčastňovali plne vedomí toho, čo robia, aktívne sa zapájali do obradu a boli ním obohatení… 

          Matka Cirkev si úprimne želá, aby všetci veriaci boli vedení k tejto plnej, uvedomelej a aktívnej účasti v liturgických sláveniach, čo si vyžaduje samotná povaha liturgie... Pri obnove a propagácii posvätnej liturgie je cieľom, ktorý treba brať do úvahy predovšetkým, plná a aktívna účasť všetkých ľudí, pretože je prvoradá a nepostrádateľný prameň, z ktorého majú veriaci čerpať pravého kresťanského ducha. Preto by sa pastieri duší v celej svojej apoštolskej činnosti mali energicky pustiť do jej dosahovania prostredníctvom potrebnej pedagogiky." (Konštitúcia o posvätnej liturgii,  4. december 1963, kap. 1, I, odsek 11 a II, odsek 14)

         Táto prax sa predovšetkým zakladá v Písme (Kol 3:17), takže to sotva môže byť sporné. Fr. Paul O'Sullivan to výslovne dáva do kontextu svätosti a vďačnosti, takže to nie je zamýšľané ako kúzlo alebo magický prostriedok (s. 34):

        "A keď v budúcnosti povieš: 'Ježiš', pamätaj, že ponúkaš Bohu všetku nekonečnú lásku a zásluhy Jeho Syna... Nemôžeš Mu ponúknuť nič svätejšie, nič lepšie, nič, čo by Mu bolo milšie… Akí nevďační sú tí kresťania, ktorí nikdy nepoďakujú Bohu za všetko, čo pre nich urobil… Keď vyslovíte Meno Ježiš, nezabudnite tiež poďakovať  Nášmu  Sladkému Pánovi za Jeho Vtelenie. 

        Takto chápaná táto prax - a v rozšírení aj mnohé „sviatostné“ katolícke praktiky,  sú úplne v súlade s protestantským dôrazom na vďačnosť Bohu za všetko, čo urobil, ako presvedčivá motivácia zapojiť sa do dobrých skutkov a stať sa v istom zmysle spravodlivejším. 

     A je to pravý opak úbohého postoja zaobchádzať s Bohom ako s „predajným automatom“, ako to vyjadrili niektorí protestanti, či ateisti. Ak to niektorý katolík robí, koná proti jasnému katolíckemu učeniu a je vo vážnom hriechu. 

Zdroj : Dave Armstrong - Úprimný sakramentalizmus (nie obyčajné kúzla)      

      

🔹️ Témy :

---》 Katolícke učenie
---》 Katolícke učenie - APOŠTOLSKÁ POSTUPNOSŤ
---》 Katolícke učenie - BIBLIA
---》 Katolícke učenie - CELIBÁT


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára