Cenobitské mníšstvo a pustovníci

Trochu histórie z knihy            

Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu 4.

        Cenobitské mníšstvo (mnísi žijúci spolu v kláštoroch) sa vyvinulo sčasti ako reakcia na život pustovníkov a sčasti z presvedčenia, že človek je tvor spoločenský. 

       To bol názor sv. Bazila Veľkého, ktorý zohral dôležitú úlohu vo vývoji východného mníšstva.

         A predsa pustovnícky život nikdy úplne nevymizol; tisíc rokov po svätom Pavlovi z Téb sa pápežom stal pustovník, ktorý prijal meno Celestín V.

   Na obrázku je sv. Pavol z Téb

Čítať ďalej

        Západ mnohorako ovplyvnilo aj východné mníšstvo: napríklad prostredníctvom ciest svätého Atanáza a spisov svätého Jána Kasiána.

        Západné mníšstvo však najviac vďačí mužovi z vlastných radov: svätému Benediktovi z Nursie, ktorý založil kláštor Monte Cassino. Tam okolo roku 529 spísal slávnu Regulu, ktorú v nasledujúcich storočiach prijala takmer celá západná Európa.

        Táto Regula bola umiernená na rozdiel od írskych kláštorov, ktoré boli známe extrémnym odriekaním.

🌾  🌾  🌾

        Materský kláštor benediktínov Monte Cassino v roku 589 vyplienili barbarskí Longobardi, roku 884 ho zničili Saracéni, roku 1349 ho zrovnalo so zemou zemetrasenie, roku 1799 ho vydrancovali Francúzi a za 2. sv. vojny ho poškodili bomby. Kláštor sa však zachoval, lebo mnísy sa vždy vrátili a obnovili ho.

🌱  🌱  🌱

       Z rádu benediktínov do začiatku 14. storočia vyšlo 24 pápežov a mal 37 000 kláštorov.

         Do benediktínskych kláštorov vstúpilo 20 cisárov, 10 cisárovien, 47 kráľov a 50 kráľovien. Mnoho najmocnejších ľudí Európy sa na sklonku života rozhodlo žiť jednoducho podľa pravidiel benediktínskeho rádu. (str. 32 - 33)

🔹️ Viac k tejto téme tu :

-----》 História - AKO KATOLÍCKA CIRKEV BUDOVALA ZÁPADNÚ CIVILIZÁCIU 🔹️