na Staromestskom námestí v Prahe
zdroj : www.praguecityline.cz
Hus bol uctievaný husitmi ako mučeník a svätec, aj keď títo sa od jeho vlastnej náuky úplne vzdialili. Odmietali sviatosti, úctu k Panne Márii a svätým a iné katolické pravdy. Husov kult zostal zachovaný i behom kališnickej vlády po skončení husitských vojen.
Avšak po rozšírení protestantskej reformácie v 16. storočí bola úcta Jána Husa zatlačená do úzadia v prospech kultu Luthera a Kalvína. Tak to zostalo i u tajných českých evanjelikov po bielohorskom víťazstve počas katolíckej reformácie. Ukázalo sa, že po r. 1781, keď cisár Josef II. vydal tolerančný patent, bol Hus u nich už takmer zabudnutý.
To, že jeho postava sa stala v českom národe symbolickou a dominantnou, je paradoxne dielom nie Čecha, ale nemca Caspara Royka, oficiálneho cirkevného historika jozefínskej éry. Tento osvietenec v kňazskom rúchu napísal učebnicu cirkevných dejin pre tzv. generálne semináre, inštitúcie pre formáciu budúceho kléru, ktoré podliehali štátu a nie biskupom. Jeho učebnice sú plné invektív proti pápežstvu (tzv. „ultramontanizmus“), katolickým dogmám, mariánskej úcte, spovedi, odpustkom apod.
Na prvé miesto kladie úplne v duchu osvietenectva „slobodu svedomia“ a „ľudskú slobodu“ proti údajnému katolíckemu „barbarsky stredovekému“ tmárstvu a „znásilňovaniu slobody svedomia“. Husa vyzdvihol ako symbol boja proti tomuto „tmárstvu“.
Socha Jána Husa na Zbraslavi v Prahe
zdroj: commons.m.wikimedia.com
Paradoxne to boli najprv osvietenecky zmýšľajúcí katolícki kňazi, mnohí z nich odchovaní osvietenskými generálnymi seminármi, kto rozšíril u českej verejnosti kult Jána Husa.
Najprv od nich prevzali tento symbol českí vlasteneckí liberáli. Josef Kajetán Tyl výrazne ovplyvnil českú verejnosť svojou drámou Jan Hus, v ktorom je betlehémsky reformátor vykreslený ako mučeník „ľudskej slobody“ a nie svojich náboženských bludov.
Pod vplyvom tejto agitácie sa v epoche národného obrodenia postupne utváral názor, že byť dobrým Čechom a byť dobrým katolíkom se navzájom vylučuje, pretože katolícká cirkev vraj Čechom upálila Jána Husa.
Jeho postavu využili pre svoju protikatolícku agitáciu v priebehu 20. storočia liberáli, socialisti a predovšetkým komunisti. Hus sa stal symbolom boja za slobodu vyjadrenia svojho názoru, komunisti ho potom povýšili na úroveň bojovníka za sociálnu spravodlivosť.
Všetky tieto klišé majú ale jednu podstatnú vadu: Neberú do úvahy zásadný rozdiel medzi stredovekou a novovekou mentalitou. Hus v žiadnom prípade nebol priekopníkom ideí slobody a ľudských práv, pretože stredovek, v ktorom žil, vôbec takto neuvažoval. Pre neho bola rozhodujúca, tak ako pre všetkých stredovekých mysliteľov, otázka objektívnej pravdy, a nie slobody myslenia. Hus patrí v tomto ohľade úplne do stredoveku, ako dokumentoval predovšetkým Josef Pekař. I jemu išlo na prvom mieste výhradne o objektívnu pravdu, s ktorou sa však v jeho poňatí v niektorých bodoch, a nie bezvýznamných, s poňatím Katolíckej cirkvi úplne rozchádzala.
Hus, akého vytvorilo, nemcom Roykom inšpirované, české národné obrodenie, nie je historickou osobnosťou, ale umelým konštruktom osvieteneckej a romantickej epochy.
Ján Hus cez všetky svoje negatíva, o ktorých bola reč, má predsa len podstatne bližšie ku katolíckej cirkvi než k iným denomináciám a už vôbec nič nemá spoločného s novovekými voľnomyšlienkármi alebo bolševikmi, na ktorých by mal určite svoj názor.
〰️ 〰️ 〰️
Katolícki pravoverní národní buditelia požadovali už v 19. storočí vypracovanie Husovho životopisu z cirkevného pohľadu. Energicky na to naliehal predovšetkým nestor vlasteneckých kňazov na Morave František Sušil. Jeho žiaci žiaľ toto oddiaľovali, takže sa Sušil toho za svojho života nedočkal. Až v roku 1915 profesorovi brnenského seminára Janovi Sedlákovi nedal Sušilov odkaz spať – a ujal sa tejto práce.
V súčasnom postoji falošného ekumenizmu prevláda i medzi českými katolíkmi žiaľ podobný názor na Husa, aký zastávajú protestanti a neveriaci ľudia, odchovaní komunistickými učebnicami dejepisu.
Správný postoj, aký Cirkev v českých krajinách zastávala ešte pred rokom 1948, sa skoro vytratil. Preto sa nedá zabudnúť a je nutné hlásať „zo striech“: Katolícka cirkev odmieta Husove upálenie, ale nikdy nemôže akceptovať jeho teologické bludy. Rovnako tak nemôže prijať názor, že Hus bol svätec a mravný velikán, lebo nesie prinajmenšom morálnu zodpovednosť za vraždy svojich kňazských spolubratov. A plodom jeho aktivít bolo krvavé vraždenie katolíkov tými, ktorí sa hlásili k jeho odkazu.
🔹️ Viac o Jánovi Husovi tu : História - Herézy - JÁN HUS
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára