Luther útočil na Erazma, najväčšieho učenca 16. storočia, keď sa odvážil nesúhlasiť v otázke slobodnej vôle (vec, ktorej veril aj Philip Melanchton - Lutherov najlepší priateľ a nástupca). Luther považoval Erazma za najväčšieho Kristovho nepriateľa.
Protestantský „reformátor“ Zwingli a ďalší neluteránski protestantskí vodcovia nedopadli o nič lepšie ako úbohý Erazmus.
Vo svojom diele Stručná spoveď o svätej sviatosti, napísanom v septembri 1544, Luther nazýva Zwingliho, Karlstadta, Oecolampadia a Caspara Schwenkfelda a ich nasledovateľov - „fanatikmi a nepriateľmi sviatostí“, mužmi, ktorí sú vinní z „rúhania a klamného kacírstva“, „ohavnými fanatikmi“, „vrahmi duší“, ktorí „majú úplne oklamané srdce a lživý jazyk“, a ktorí „vykonali svoj trest a páchajú ‚smrteľný hriech". Sú „rúhači a nepriatelia Krista“ a „Boží a naši zatratení nepriatelia“.
Opísal Zwingliho ako „úplného pohana“ a napísal: „Som si istý, že Zwingli, ako svedčí jeho posledná kniha, zomrel v mnohých hriechoch a v rúhaní sa Bohu“.
S Kalvínom to bolo presne to isté. Hoci nebol taký „hlučný“ ako Luther a očividne menej drzý, aj on si myslel, že jeho autorita pochádza priamo od Boha (aby s ním nikto nemohol nesúhlasiť) a jeho vlastného (subjektívneho) svedomia.
Toto je ovocie protestantského pravidla viery - sola Scriptura s príslušným súkromným úsudkom a individualistickým najvyšším právom svedomia. Nedá sa to nijako vyriešiť. Nie je z toho cesta von. Človek musí buď prijať predstavu autoritatívnej cirkvi, ktorá bude vydávať záväzné, neomylné dekréty, alebo sa stať vlastným pápežom. Je to nespútaný individualistický subjektivizmus a nedostatok solídneho myslenia.
Prečo by mala byť Lutherova a Kalvínova autorita rešpektovaná nad autoritou, ktorú si vyhlasujú ostatní? Pretože boli dobrí spisovatelia a rečníci? Pretože boli takí dobrí v urážaní katolíkov a Katolíckej cirkvi a dokázali rozbúriť davy a vyvolať nevôľu a nepriateľstvo? Pretože čokoľvek bolo lepšie ako katolicizmus? Bez ohľadu na to, aké to bolo absurdné, protichodné, protitradičné alebo bezbožné ?
Je to preto, že boli dobrí v odstraňovaní skutočnej katolíckej skazenosti a pokrytectva nevýrazných katolíkov (vec, ktorú Erazmus robil rovnako dobre) a boli odborníkmi na vylievanie dieťaťa z vaničky spolu so špinavou vodou? Pretože teraz sú známi už 500 rokov a získali „autoritu“ tým, že sú starí známi?
Nič z toho nie je biblické ani nie je v súlade s tým, ako sa na veci pozerali cirkevní otcovia. Pre apoštolov a raných otcov to bola apoštolská postupnosť a historická kontinuita a neomylné cirkevné dekréty určené na ekumenických konciloch, potvrdené pápežmi. Takto sa udeľovala a odovzdávala autorita a pravá apoštolská doktrína, nie preto, že by niekto mal veľké ústa a bol dobrý v urážkach, propagande a vybičovaní davu do šialenstva, a tak si získal fanúšikov.
Zdá sa, že súčasní legáti týchto samozvaných spasiteľov kresťanstva nie sú ochotní premyslieť si dôsledky svojho vlastného vyjadreného postoja, a tak skončiť s neporiadkom nefunkčných a protichodných názorov, čo vedie k stovkám denominácií, ktoré si vždy protirečia.
Zdroj : Dave Armstrong - Bezuzdné sektárstvo, sola Scriptura, Luther a Kalvín
🔹️Viac o protestantizme tu: História - Herézy - PROTESTANTI
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára