↓
Škodí evanjelizácia domorodej kultúre ? Sú možné škody na domorodej kultúre spôsobené evanjelizáciou ? Zástancovia tejto tézy si uchovávajú romantickú predstavu, že Indiáni sú akýmsi „nedotknuteľným národom“, ktorý sa nemôže stýkať s inými kultúrami ani sa nimi nechať ovplyvniť, aby sa neskazil.
Kultúrne interakcie medzi národmi sú teraz bežné všade. V tejto dynamike sa absorbujú dobré aj zlé veci. Ale nikto nikdy nepovažoval za cool uzavrieť sa do bubliny, aby sa izoloval od zvyšku sveta. Aby si svoje zvyky udržal večne nezmenené.
Mýtus o ušľachtilom divochovi, ktorý nabral na sile za Rousseaua, však medzi obyvateľmi Západu rozšíril názor, že Indiáni sú naivní, čistí a žijú v dokonalej harmónii. A že kontakt s civilizáciou ich môže len zdegenerovať.
Krátke štúdium stačí na to, aby ste zistili, že príbeh je celkom iný. Kanibalizmus a vojny medzi kmeňmi boli veľmi bežné dlho predtým, ako do týchto končín dorazili bieli muži. (Ako hovorí Hans Staden). A mnohí Indiáni sa rozhodli opustiť život na dedinách a prijať mená bielych ľudí z vlastnej vôle, ako to veľmi dobre popisuje „Politicky nekorektný sprievodca dejinami Brazílie“.
V skutočnosti ani nemusíte študovať históriu, aby ste vedeli, že mnohí Indiáni chcú absorbovať kultúru belochov. Stačí si pozrieť médiá. Stále viac domorodých ľudí navštevuje školy a vysoké školy, má prístup k internetu, vyhľadáva lekársku starostlivosť, hrá futbal, používa mobilné telefóny a chce bývať v domoch s televízorom a teplou vodou zo sprchy.
„Táto myšlienka, že Gauraníovia musia byť rovnakí ako Guaraníovia z roku 1500, je absurdná, pretože si myslíme, že nie sme rovnakí ako naši starí rodičia. Prečo teda očakávať, že Guaraníovia budú rovnakí ako ich predkovia?
- Leticia Bauerová, riaditeľka Múzea misií (São Miguel das Missões-RS)
Vráťme sa k historickej otázke. Kolonizácia Ameriky, a teda aj intenzívne kontakty medzi Indiánmi a belochmi, boli nevyhnutné. Domorodá kultúra bola ovplyvnená belochmi a ovplyvnila by ich, či už s pôsobením jezuitov alebo bez nich. Bez jezuitov by však počet zabitých a zotročených Indiánov bol nesmierne vyšší.
Priekopníci spočiatku našli výhodu v útokoch na misie, kde boli zhromaždení a upokojení Indiáni. Kňazi však zareagovali a prinútili Portugalsko, aby s väčšou razanciou potvrdilo zákaz zotročovania Indiánov. V roku 1638 odišiel otec Montoya do Madridu, kde získal od kráľa povolenie, aby sa Indiáni mohli brániť strelnými zbraňami. A vo vojnách Guaraníov sa jezuiti chopili zbraní, aby bránili Indiánov proti portugalskej a španielskej koloniálnej moci, krvou dokazujúc svoju lásku k domorodým obyvateľom.
„Brazília jezuitov bola Brazíliou, kde mali domorodí obyvatelia veľkú moc v porovnaní so silou, ktorú majú dnes. Kde jazykom Indiánov hovorili ľudia v každodennom živote“.
- Edgar Leite Castro, profesor histórie v Uerj
Na jednej strane tu máme neinformovaných nekatolíkov, ktorí obviňujú Cirkev z ničenia domorodej kultúry. Na druhej strane sú tu však samotní katolíci, ktorí podporujú heretickú myšlienku, že Indiáni sú tak dokonalí, že ich netreba evanjelizovať. Kristovo slovo však nemôže byť jasnejšie:
„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,19).
VŠETKY NÁRODY, však? Nezdá sa, že by sme mali ignorovať domorodé národy.
Podľa Josého Carlosa Coutinha, profesora UNB, už v domorodých legendách bolo zaznamenané čakanie na Spasiteľa, ktorý ich príde ochrániť a vykúpiť, vytvárajúc všeobecné dobro všetkých. Inými slovami: srdce Indiánov si žiadalo poznať Ježiša, tušilo Jeho existenciu. Táto „náhoda“ uľahčila vzťah Indiánov s jezuitskými kňazmi, ktorí boli často považovaní za starých šamanov, ktorí sa vrátili z krajiny duchov, aby ich viedli.
Preto, napriek veľkému odporu v rôznych kmeňoch, jezuiti vo všeobecnosti boli Indiánmi veľmi dobre akceptovaní. Evanjelizácia teda nebola vnucovaná, ale prijímaná dobrovoľne. Ako správne poznamenala Letícia Bauer, nemožno si predstaviť, že tak málo jezuitských kňazov prinútilo 6.000 Indiánov zostať v redukcii. Očividne došlo ku konsenzu.
Ježiš prostredníctvom svojej Cirkvi očisťuje kultúry od ich negatívnych stránok a ich pozitívne stránky ešte viac vynikajú. Napríklad v jezuitských misiách sa cenila kultúra nehromadenia hmotných statkov u Indiánov, ale aj spoločné zdieľanie statkov. Na druhej strane bola ostro odsúdená vražda postihnutých detí a dvojčiat. V tomto zmysle sa aj „civilizované“ národy naliehavo potrebujú očistiť od kultúry smrti, hedonizmu, relativizmu a materializmu.
"Čo však znamenalo prijatie kresťanskej viery pre národy Latinskej Ameriky a Karibiku? Znamenalo to pre nich spoznať a privítať Krista, neznámeho Boha, ktorého ich predkovia bez toho, aby o tom vedeli, hľadali vo svojich bohatých náboženských tradíciách. Bol to Spasiteľ, na ktorého v tichosti čakali."
Pápež Benedikt XVI. Úvodný prejav CELAM, 2007
Pre tých, ktorí sa chcú hlbšie ponoriť do historickej otázky, je tu dokumentárny film “Missões Jesuíticas - Guerreiros da Fé” (žiaľ, len v portugalčine). Film predstavuje pohľad viacerých vedcov, ktorí odhaľujú pozitívne aj negatívne názory na pôsobenie jezuitov na juhu krajiny.
Rôzni špecialisti v dokumente analyzujú vplyv jezuitov v Južnej Amerike, hlavne v regióne Sete Povos das Missões. Vytvorenie jezuitských misií prispelo k vybudovaniu spôsobu života, ktorý charakterizuje juh Brazílie s vplyvom v ekonomike, umení, kultúre a identite. Zverejnené v r. 2019.
Zdroj : Ocatequista - Škodí evanjelizácia domorodej kultúre?
🔹️ Téma :
-----》 História - AMERIKA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára