Aktivisti a stranícki akademici poháňaní politickou korektnosťou kritizujú Krištofa Kolumba a jeho sviatok. Bližší pohľad však odhalí, že slávny prieskumník bol mužom viery a odvahy, a nie monštrum.
↓
Mnohí z moderných Kolumbových moderných kritikov sa spoliehajú na pokrivenú a spolitizovanú históriu a nie je to prvýkrát, čo sa na prieskumníka hrnuli takéto útoky. Keď v Amerike na začiatku 20. storočia vypukla obnova antikatolíckej bigotnosti, Kolumbus bol aj vtedy obľúbeným cieľom.
Nespravodlivé útoky na Kolumba nezakryjú pravdu o tomto mužovi, jeho ceste a jeho motívoch. Kolumbus sa narodil v talianskom Janove a bol hlboko veriacim katolíkom a bádateľom.
Veril, že by sa mohol dostať k brehom Ázie plavbou len 3000 míľ na západ cez Atlantik. Takáto cesta by vytvorila rýchlejšie a jednoduchšie obchodné cesty, než aké boli možné pri cestovaní po súši alebo pri plavbe na juh a východ okolo Afriky.
Učenci jeho doby vypočítali vzdialenosť do Orientu cez Atlantik na viac ako 7.000 míľ, čo je mimo dosah pre vtedajšie lode. Tí, ktorí boli voči admirálovmu návrhu skeptickí, si mysleli, že zem je oveľa väčšia, ako si myslel Kolumbus.
Napriek svojmu nesprávnemu odhadu Kolumbus po 10 týždňoch skutočne našiel zem - nie breh Orientu, ako veril do smrti, ale úplne nový kontinent.
Neskôr, keď sa národ začal spájať z amerických kolónií, jeho vodcovia uznali admirálovu myšlienku. „Kolumbia“ slúžila najprv ako neformálny názov novej krajiny. Konečné označenie hlavného mesta odráža úctu, ktorú zakladatelia chovali k janovskému prieskumníkovi - Bogota - Santafé (svätá viera).
Začiatkom štyridsiatych rokov 19. storočia vlny európskych prisťahovalcov rozšírili rady katolíkov v Spojených štátoch a spolu s tým prišiel čoraz viac protikatolícky a protiprisťahovalecký odpor protestantskej väčšiny. Katolíci boli vystavení diskriminácii, ohováraniu, zosmiešňovaniu, protikatolíckej propagande a niekedy násiliu davu.
V tejto nepriateľskej atmosfére založil otec Michael J. McGivney v roku 1882 Kolumbovských rytierov. On a zakladajúci rytieri si vybrali za patróna rádu Krištofa Kolumba - jedného z mála katolíkov považovaných za hrdinu americkej histórie. Otec McGivney veril, že objaviteľ predstavuje katolicizmus aj vlastenectvo v samom koreni amerického dedičstva, čím symbolizuje, že aj verní katolíci môžu byť solídnymi americkými občanmi.
O desaťročie neskôr, keď Rád oslavoval svojho patróna na 400. výročie svojho objavu, prezident Benjamin Harrison vyhlásil národný Kolumbov sviatok. Vyzval na „vyjadrenia vďačnosti Božej prozreteľnosti za oddanú vieru objaviteľa a za Božiu starostlivosť a vedenie, ktoré riadilo naše dejiny a tak hojne žehnalo náš ľud“.
Colorado sa stalo prvým štátom, ktorý zaviedol Kolumbov deň v roku 1907 a ďalšie čoskoro nasledovali. V roku 1934, so silným naliehaním a podporou rytierov, prezident Franklin D. Roosevelt a Kongres urobili Kolumbov deň federálnym sviatkom a nariadili jeho prvé každoročné slávenie 12. októbra 1937.
20. storočie sa skončilo kritikou Kolumba a Kolumbovho dňa v určitých častiach Ameriky, rovnako začiatok 21. storočia.
Keď bol Ku Klux Klan v roku 1915 oživený a zameral sa na katolíkov, Židov a menšinové skupiny, ktoré považovali za hrozbu pre národnú „domorodú, bielu, protestantskú“ identitu, jedným z ich cieľov bol Kolumbus. Klan sa postavil proti oslave Kolumbovho dňa. Členovia Klanu publikovali články, v ktorých sa Columbus Day nazýval „pápežským podvodom“ a dokonca spálili kríž pri slávnosti Kolumbových rytierov v Pensylvánii.
Aj dnes sú v útokoch počuť protikatolícke predsudky. Pre niektorých je španielske sponzorstvo Kolumba a zavedenie kresťanstva a západnej kultúry do krajín, ktoré objavil, okamžite podozrivé. Niektorí zachádzajú tak ďaleko, že hovoria, že Kolumbus nezamýšľal nič dobré.
„Táto kritika v prvom rade obviňuje Kolumba zo spáchania činov genocídy, otroctva, ‚ekocídy‘ a útlaku,“ vysvetlil Robert Royal, prezident Inštitútu viery a rozumu a autor knihy: Politické manipulácie histórie (1992).
Carol Delaney, bývalá profesorka na univerzitách v Stanforde a Browne, vysvetlila, že Kolumbus dal osadníkom prísne pokyny, aby „sa správali k domorodým ľuďom s rešpektom“. Hoci niektorí z jeho mužov sa vzbúrili a neposlúchli jeho príkazy, najmä počas jeho dlhej neprítomnosti.
Kolumbova plavba umožnila po prvý raz spoznať Starý a Nový svet, čo nakoniec viedlo k založeniu nových krajín. Choroby, ktoré európania neúmyselne preniesli do Nového sveta, spôsobili najväčší počet obetí a podľa niektorých odhadov zabili asi 90 percent pôvodného obyvateľstva. Ale to nikto nemal v úmysle.
Podľa Royala argumenty súčasných kritikov proti Kolumbovi často vychádzajú z „Čiernej legendy“ - protišpanielskej propagandy siahajúcej až do 16. storočia, ktorá zo španielskych prieskumníkov robí stereotyp krutých a zneužívajúcich ľudí.
Citujú spisy Bartolomé de las Casas - španielskeho dominikánskeho kňaza, historika a misionára zo 16. storočia, ktoré odhaľujú zneužívanie domorodých národov. Je to snaha spochybňovať Kolumba. Ale zatiaľ čo de las Casas lamentoval nad utrpením domorodých ľudí, obdivoval a rešpektoval Kolumba pre jeho „sladkosť a dobrosrdečnosť“ charakteru, hlbokú vieru a úspechy:
„Bol prvý, kto otvoril dvere oceánskemu moru, kde vstúpil do vzdialených krajín a kráľovstie.v, ktoré dovtedy nepoznali nášho Spasiteľa, Ježiša Krista a jeho požehnané meno,“ napísal de las Casas vo svojej Histórii Indie.
Hoci de las Casas vedel, že Kolumbus bol človek a robil chyby, nikdy nepochyboval o dobrých úmysloch prieskumníka a napísal: „Naozaj by som sa neodvážil obviňovať admirálove úmysly, pretože som ho dobre poznal a viem, že jeho úmysly sú dobré.“
Podľa Delaney Kolumbus „horlivo veril, že povinnosťou každého kresťana je pokúsiť sa zachrániť duše nekresťanov“ a práve táto vášeň ho „priviedla k veľkému dobrodružstvu, stretnutiu, aké svet ešte nevidel.“.
Nie je prekvapením, že pápeži od konca 19. storočia chvália Kolumbovo evanjelizačné poslanie. Pápež Ján Pavol II., keď slávil svätú omšu pri Kolumbovom pamätníku v Dominikánskej republike blízko päťstého výročia v roku 1992, povedal, že pamätník v tvare kríža „znamená symbol Kristovho kríža zasadeného v tejto krajine v roku 1492“.
Tak ako pred storočím, aj dnes Kolumbov rád bráni Kolumba. Keď zákonodarcovia v Colorade zvažovali návrh zákona o zrušení Kolumbovho dňa ako štátneho sviatku, Kolumboví rytieri pomohli viesť opozíciu. Bránili svojho patróna pred neférovými útokmi a žiadali, aby sa mu naďalej dostávalo oficiálneho uznania ako muža viery a statočnosti.
Kolumbus predstavuje druh hrdinskej odvahy a náboženskej viery, ktorá inšpirovala vznik Spojených štátov. Hoci má určite zvláštny význam pre katolíkov a talianskych Američanov, Kolumbus je osobnosť, ktorú môžu oslavovať všetci občania Nového sveta.
Z tohto dôvodu najvyšší rytier Carl Anderson vo svojej tohtoročnej výročnej správe uviedol: „Budeme pokračovať v obrane pravdy o Kolumbovi a Kolumbovom dni.“
Zdroj : Kolumboví rytieri - Krištof Kolumbus a falošná história
🔸️ Pozrite si video v angličtine :
-----》 Kolumboví rytieri - Odvaha a presvedčenie : Skutočný príbeh Kolumba
🔹️ Téma :
-----》 História - AMERIKA
-----》História - PRENASLEDOVANIE KATOLÍKOV
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára