6.12.21

Kedy sa narodil Ježiš ?

1. Rok narodenia Ježiša. 
2. V druhej časti článku nájdete Dátum Ježišovho narodenia. (mesiac a deň narodenia Ježiša)

1. Rok narodenia Ježiša

              Český katolícky kňaz a chronológ Jan Pouč sa roky venoval skúmaniu, v ktorom roku sa narodil Ježiš.  Je autorom mimoriadnej štúdie, možno jedinej na svete. A je obhájcom správnosti nášho letopočtu. Pri tejto príležitosti si spomenieme na úžasného kňaza, nedávno zosnulého, otca Miroslava Čajku, ktorý nám o tom porozprával v roku 2015 vo videu : Narodil sa Kristus pred Kristom ?



Čítať ďalej :

Krátka ukážka :


⬇️

Celé video 
je na youtube.


Ak ste si nestihli zapamätať
 základné fakty,
tu si môžte pozrieť prepis videa :
⬇️

            O. Miroslav Čajka vo videu hovorí :

         Ako sa to u mňa začalo ? Začalo sa to knihou Posolstvo. Bola k nám prepašovaná ešte počas komunizmu zo zahraničia. Je to krásna a veľmi dobrá kniha. Ale hovorí sa tu o tom, že vraj Ježiš Kristus sa nenarodil vtedy, kedy sa narodil. Tu sa píše, že Dionýzus v 6. storočí vypočítal narodenie Ježiša Krista a pomýlil sa vraj o 7 rokov. Toto je tá správa, ktorú som sa dozvedel dávno z tejto knižky.

        Čo k tomu povedať ? Asi to, že pred pár mesiacmi, prišiel za mnou istý priateľ a dal mi veľmi zaujímavú informáciu. A tá informácia je od moravského kňaza, volá sa Jan Pouč (1874-1962) a je známy ako bádateľ v presnom datovaní biblických a historických udalostí. A tomu sa venoval dlhé roky predtým, než ho vyzvala Teologická fakulta univerzity v Olomouci v roku 1946, aby sa na tieto veci pozrel.

         A tak na tento popud napísal spis Náš letopočet, Ježiš Kristus a kráľ Herodes. Ale za komunistov ho nemohol vydať, a tak prvé vydanie vyšlo až v roku 2005, potom 2012, anglický preklad vyšiel v roku 2013.

        Musíme  si uvedomiť, že celá správa o tom, že sa vraj Dionýzus mýlil je založená na jednej jedinej veci. A to na historickej správe u Jozefa Flavia v jeho Židovských starožitnostiach, kde vychádza, že Herodes zomrel  v roku 4 pred našim letopočtom. A keďže Herodes dal pozabíjať dietky v Betleheme a v okolí, potom Ježiš Kristus sa musel narodiť ešte pred Herodesom (pred jeho smrťou - pozn.). To stojí na tomto jednom historikovi Flaviovi, s ktorým nie je žiadny problém. Dôležité je, že Jan Pouč zistil, že Starožitnosti boli zmanipulované.  A našiel 15 bodov. Vypísal som 15 bodov - miest (úryvkov) z Flaviových starožitností, kde možno sfalšovanie dokázať zo samotného Flavia.”

 


 °    °    °    °    °    °    °    °    °    °    °  

Jan Pouč píše :

1. Prečítal som si, že veľkňazi vykonávali svoj úrad v dobe od Herodesa do spálenia chrámu Titom ešte 107 rokov.

Odpoveď : Niekto prepísal pôvodný rok 104 na 107, aby dokázal, že Herodes dobyl mesto v roku -37. (p.n.l.) Úprava je istá.
        Až v 6. storočí bol zavedený náš letopočet, prechádzajúci cez nultý rok. Pisateľ počítal do roku -1 37 rokov a od roku -1 do 70 rokov, a tak získal súčet 107 rokov. Ale pri prechode cez nulu sa musí 1 rok odpočítať. Od roku -37 do roku 70 je len 106 rokov.
        Takto sa pôvodný Flavius mýliť nemohol. Počítal podľa seleukovského letopočtu a podľa olympiád. Podľa seleukovského dobyl Herodes mesto v roku 277, Titus v seleukovskom roku 381. Roky sú vzdialené o 104 rokov. Roky olympiád to boli 742 a 846, kde je opäť rozdiel 104 rokov.

2. Aristobulos I. sa prvý prehlásil kráľom za 481 rokov od zajatia Sedekiáša.

Odpoveď : Toto Flavius nemohol napísať. Šimon podľa Favia nastúpil v seleukovskom roku 170, náš rok -142 a vládol 8 rokov. Jeho syn Jan Hyrkán vládol podľa Flavia 30 rokov, spolu vládli 38 rokov. Takže Aristobulos I. mohol nastúpiť v mesiaci február v našom roku -104. A podľa Flavia vládol len ten rok. Rok - 104 je od roku -587 vzdialený o 483 rokov. Flavius mal pre správne vypočítanie letopočtov - zavedený podľa prvého roku vlády velekňaza Šimona v roku -142 dňa 22.3. (Ant. XX-X-I.)
        V oboch prípadoch pisateľovi záležalo na tom, aby získal 2 roky a Herodes dobyl Jeruzalem už v roku - 37 miesto správneho roku - 35.
 
3. Porušený Flavius píše, že Herodes bol vymenovaný za kráľa na olymiáde 184.

Odpoveď : Pisateľ vzal o jednu olympiádu nižšie - bol vymenovaný za kráľa v olympiáde 185,3. (Ant.XIV.-xiv-5.)
 
4. Flavius píše, že Herodes dobýval mesto v treťom roku od vymenovania za kráľa. Čiže na olympiáde 186,2.

Odpoveď : Pisateľ prepísal na olympiádu 185. (Ant.XIV-xv-14)
 
5. Pisateľ na písal, že Herodes dobyl mesto za 27 rokov, v ten istý deň ako Pompejus, v deň veľkého pôstu.

Odpoveď : Flavius píše, že Pompejus dobyl mesto na olympiádu 179, presne 179,2. Tiež píše, že Hyrkán II. vládol 24 rokov, bol dosadený od Pompejom a po ňom Antigonos 3 roky a 3 mesiace. Súčet je cez 27 rokov, a keď bolo dobyté mesto v ten istý deň, muselo to byť za 28 rokov, lebo Flavius zaokrúhľuje na nižšie roky a hovorí, že Hyrkán II. vládol od septembra do mája, teda ešte 8 mesiacov nad 24 rokov.
        28 rokov je 7 olympiád, a keď Flavius dokázal správne nájsť olympiádu 179, za 7 olympiád musela byť už pre dobytie mesta Herodesom olympiáda 186. (Ant.XIV-XVI-4)

6. Porušený Flavius hovorí (v Ant. XVIII.-ii-2-32), že Augustus vládol 57 rokov, 6 mesiacov a 2 dni.

Odpoveď : Vládol len 56 rokov. Podľa Tacita Augustus zomrel ten istý deň ako nastúpil. Flavius Tacita poznal, citoval ho, na ten istý dátum pripadá deň jeho nástupu aj úmrtia o 56 rokov. Tacitus píše : Idem dies accepti quondam imperii princeps et vitae supremus. Pretože pisateľ pridal k 57 rokom vlády ešte tuším 7 mesiacov, posunul začiatok Augustovej vlády o 2 roky späť, alebo Augustovu smrť o 2 roky neskôr.
 
7. Augustus a Antonius vraj vládli spoločne 14 rokov.

Odpoveď : Bitva u Aktia dňa 2.9. ukončila spoluvládu a do 2.9. roku -31 vládol Augustus len 12 rokov a 15 dní.
 
8. Flavius píše, že Herodes dobýval mesto v roku sobotnom. (Ant.XI-xvi-2)

Odpoveď : Bol to seleukovský rok 277, náš -35. A Flavius píše, že seleukovský rok 179, náš -133 bol sobotný. Tieto roky sú od seba vzdialené 98 rokov, deliteľné siedmymi. Správne. Pisateľ urobil sobotným rokom náš - 37. Seleukovský rok by zostal, bol to rok 275.
        Tento rok je od sekulovského vzdialený o 96 rokov, čo nie je deliteľné siedmymi. Opäť o 2 roky  späť. Flaviove roky sú správne, podvodník to nesprávne uvádza.
 
9. V XIV-i-2 knihe čítame, že v treťom roku olympiády 177 povstal spor medzi bratmi Hyrkánom II. A Aristobulom II.

Odpoveď : V XX-x-I. knihe bolo, že Aristobulos vládol do sporu 3 roky a 3 mesiace, a že Pompejus potom dobyl mesto v olympiáde 179. XIV-iv-3. O 3 roky a 3 mesiace, povedzme o 1 olympiádu nižšie od 179 je olympiáda 178, nie 177.
        Pisateľ posunul dátum o olympiádu nižšie.
 
10. V porušenom texte čítame, že Antioch VII. Sidetes vtrhol do Judska v olympiáde 162, v prvom roku vlády Jana Hyrkána.

Odpoveď : Olympiáda bude správna. Bolo to na jar nášho roku -132., seleukovský 180. Ale nebol to prvý, ale tretí rok Hyrkánovej vlády.
        Takže opäť o dva roky späť. Takto by Flávius nepísal. Lebo opisuje ako v seleukovskom roku 178, náš rok -134, Hyrkán dobýval pevnôstku Doch, aby pomstil smrť svojho otca Šimona. Chcel čo najrýchlejšie pevnosť dobyť, chcel ju zapáliť. Ale  vrah jeho otca mal tam i jeho matku. Tú priviedol obnaženú na hradby a hrozil, že ak Hyrkán ihneď od obliehania neupustí, jeho matku z hradieb zhodí. A matka s rukami k nebu dvihnutými prosuila syna, aby nehľadel na jej osud a otcovu smrť pomstil. Ale Hyrkán, ako videl matku na celom tele  pošľahanú, spomalil obliehanie. A tak sa stalo, že obliehanie sa pretiahlo do 1. tišri, kedy začínal sobotný rok. A Hyrkán I., velekňaz, odtiahol od pevnosti a Flavius poznamenáva, že v sobotnom roku židia nebojujú. Toto bolo v prvom roku Hyrkánovej vlády. (Ant.XIII-viii-1+2) 

11. Porušený Flavius hovorí, že novozbudovaný prístav v Caesarei bol slávnostne otvorený v 192. olympiáde a v 28. roku kraľovania Herodesa.

Odpoveď : Olympiáda je asi správna, lebo v Caesareji sa konali olympijské hry a bol tam i cisár, bol to prvý rok tejto olympiády. Ten rok začal dňa 1. júla roku -12 a trval do konca júna -11. Ale to bol 26. rok kraľovania Herodesa.
        Opäť o dva roky späť je posunutý začiatok jeho kraľovania. Tak sa chyby náhodou nerobia, aby to bolo vždy 2 roky omyl, to je úmyselné, teda podvod.
 
12. Koniec sobotného roku miesto -441 je prepísaný na -443.
 
13. Hyrkán II. - u Flavia v nemeckom preklade : er wurde von Pompejus in sein Königreich wiedereingesetzt und behaupte sich darin vierzig Jahre. Na inom mieste stojí vierundzwanzig Jahre a tento správny údaj je dokázaný rozprávaním jednotlivých udalostí. (XX-x-1.)
 
14. V porušenom Faviovi čítam, že Archelaus bol zosadený Augustom v roku 6. 
        To je preto, aby mohol nastúpiť už v roku -4.
      Zatiaľ čo je pravdou, že podľa Flávia Herodes zomrel v roku 1 a podľa toho istého za 9 rokov po smrti Herodesa, teda v roku 10 poslal Augustus Quirinia, aby zabavil zosadeného Archelaa a v Júdsku urobil nový daňový census. Tu je rozdiel už 4 roky.   
 
15. V porušenom Flaviovi čítame, že Herodesov syn, tetrarcha Filip zomrel v dvadsiatom roku Tiberiovej vlády a tridsiatomsiedmom roku svojej vlády.

        Tu opäť vliezol pisateľ do pasce, lebo 20. rok Tiberia začal 18/8 roku 33. a 37. rok Filipov v lete roku 37. Tieto dva údaje sa nezišli v tom istom roku.

°    °    °    °    °   

    Pouč hovorí : Názor, že Herodes zomrel v roku -4 je podložený samými úpravami. Upravovanie Flavia sa nestalo rozhodne pred rokom 240. Toho roku mali židia začiatok roku ešte 1. nisanu, ale podľa Mahlera sa rabíni v tom roku  rozhodli  aby  rok začínal dňom 1. tišri. Teda rok 240 u novožidov mal len 6 mesiacov. Stopy sú u Flavia. Ant. X-viii-5 píše : 
   Nabuchodonozor spálil Šalamúnov chrám za 470 rokov, 6 mesiacov a 10 dní od jeho postavenia  (a Pouč udáva iné 3 miesta).  Dodatky 6 mesiacov a 10 dní niekto apísal, aby napravil to, čo považoval za chyby, aj keď to chyby neboli.
 
1. Židia mali začiatok roku dňa 1. nisanu, v našom marci väčšinou, až do roku 240 po Kristovi, čo je u nich rok 4.000. Ten trval 6 mesiacov do 1. tišri, v našom septembri, vtedy za začiatok roku stanovili 1. tišru a začali rok 4.001. V židovskom kalendári teda rok 4.000 trval len 6 mesiacov, ale v našom sa nič nezmenilo, 6 mesiacov neubudlo.
 
2. V juliánskom kalendári boli prestupnými rokmi každý štvrtý, do roku 1.500 tak mal kalendár o 10 dní viac, teda keď jarná rovnodennosť mala byť každý rok 21. marca, mali v kalendári o 10 dní viac a pri reforme kalendára v roku 1582 preto prešli zo 4. októbra na 15. októbra a znížili o počet prestupných rokov, tých 10 dní neubudlo.
        Na tieto sporné údaje ešte upozorním v II. Časti historickej. Nebudem ich klasifikovať, či patria medzi počtárske neschopnosti, pokrútenie rokov či podvody. Úsudok nech si urobí každý čitateľ sám. Už teraz upozorňujem : Sv. Lukáš zapojil náš letopočet na kalendár židovský, seleukovský a babylonský. Preto správny je ten rok, ktorý nielen dátumom novolunia, čo je prvok lunárny, ale tiež menom dňa, čo je prvok slnečný, presne súhlasí s onými dátumami a menami dní. Na takéto overenia rokov je výborný Gaussov vzorec, preto ešte najprv o ňom...

Na obálke knihy čítame : 
Chronológia Ježišovho života podľa starovekých správ,
ktoré tiež vyvracajú, či nepripúšťajú tvrdenia J. Grygara ani Šurána, že hviezdny úkaz v roku 7 pr. Kr. alebo 
v roku 9 pr. Kr., je Betlehémskou hviezdou, a tým tiež odmietajú tvrdenie o narodení Ježiša a začiatku letopočtu podľa týchto údajov.


Jozef Flavius
(37 Jeruzalem - pribl.101 Rím)

        Jozef Flavius bol židovský kňaz z rodu Hasmonejcov, významný učenec a historik. Jozefa v prvej židovskej vojne zajali, ale keďže vojvodcovi Vespaziánovi predpovedal, že sa stane cisárom, zostal nažive. Jozef v rímskom tábore sledoval dobytie Jeruzalema (rok 70) pod vedením Vespasiánovho syna Tita.


        Jozef prijal po cisárovi meno Flavius. Odvtedy je v latinskom svete známy ako Flavius Josephus. Aj keď zostal v službách Ríma venoval sa písaniu diel o svojom národe. Prvým Flaviovým dielom bola Židovská vojna v 7 knihách. Druhou jeho prácou sú Židovské starožitnosti (v gréčtine). V 20 knihách obsahuje celú históriu Židov od stvorenia do vypuknutia vzbúry v r. 66. Knihy 1 - 11 spočívajú na texte Septuaginty, hoci časom opakuje tradičné vysvetlenia bežné medzi Židmi v neskorších časoch.

 °    °    °    °    °    °    °    °    °    °    °    

2. Mesiac a približný deň narodenia Ježiša

          Biblia uvádza, že Ježiš bol o šesť mesiacov mladší ako Ján Krstiteľ (Lk 1:36). Stačí nám teda vedieť dátum počatia Jána, ktorý jeho otcovi Zachariášovi zjavil archanjel Gabriel (Lk 1,5-24). 

       Zachariáš bol kňaz z triedy Abiáša (Lk 1,5). Tieto triedy slúžili týždeň v chráme, dvakrát do roka (pozri 1 Kr 24:10; 24:1-19). Nemecký katolícky teológ  Josef Heinrich Friedlieb  (1810-1900) zdokumentoval, že Zachariášova trieda mala slúžiť v chráme v druhom týždni židovského mesiaca tišri - koncom septembra. Je to zistenie podľa biblických informácií.

          Počas tejto služby archanjel Gabriel prezradil Zachariášovi, že jeho manželka Alžbeta porodí syna (Lk 1,5-24). To znamená, že Ján Krstiteľ bol počatý koncom septembra, pričom sa narodil koncom júna, pred Kristom. Cirkev teda slávi Narodenie sv. Jána Krstiteľa 24. júna. Tieto dátumy nie sú len tak vytiahnuté z klobúka. Keďže Písmo nám hovorí, že Ježiš bol o šesť mesiacov mladší, potom bol počatý koncom marca a narodil sa približne 25. decembra. Takto sme zistili mesiac a približný dátum zo Svätého písma. 

 Zdroj : Dave Armstrong - Vianoce

      Podrobnejší popis výpočtu dátumu narodenia Ježiša - dňa a mesiaca, nájdete v článku Majú Vianoce pohanský pôvod ? - presnejšie v 2. časti článku : Dátum Ježišovho narodenia podrobne.

           Zaujímavé údaje o narodení Ježiša sú aj v tomto článku : Tvoj oponent - Kedy sa narodil Ježiš Kristus. (Štúdia Jana Pouča nebola veľmi známa.)



🔹️ Téma :


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára