1. Rok narodenia Ježiša
Český katolícky kňaz a chronológ Jan Pouč sa roky venoval skúmaniu, v ktorom roku sa narodil Ježiš. Je autorom mimoriadnej štúdie, možno jedinej na svete. A je obhájcom správnosti nášho letopočtu. Pri tejto príležitosti si spomenieme na úžasného kňaza, nedávno zosnulého, otca Miroslava Čajku, ktorý nám o tom porozprával v roku 2015 vo videu : Narodil sa Kristus pred Kristom ?
Krátka ukážka :
⬇️
O. Miroslav Čajka vo videu hovorí :
Ako sa to u mňa začalo ? Začalo sa to knihou Posolstvo. Bola k nám prepašovaná ešte počas komunizmu zo zahraničia. Je to krásna a veľmi dobrá kniha. Ale hovorí sa tu o tom, že vraj Ježiš Kristus sa nenarodil vtedy, kedy sa narodil. Tu sa píše, že Dionýzus v 6. storočí vypočítal narodenie Ježiša Krista a pomýlil sa vraj o 7 rokov. Toto je tá správa, ktorú som sa dozvedel dávno z tejto knižky.
Čo k tomu povedať ? Asi to, že pred pár mesiacmi, prišiel za mnou istý priateľ a dal mi veľmi zaujímavú informáciu. A tá informácia je od moravského kňaza, volá sa Jan Pouč (1874-1962) a je známy ako bádateľ v presnom datovaní biblických a historických udalostí. A tomu sa venoval dlhé roky predtým, než ho vyzvala Teologická fakulta univerzity v Olomouci v roku 1946, aby sa na tieto veci pozrel.
Musíme si uvedomiť, že celá správa o tom, že sa vraj Dionýzus mýlil je založená na jednej jedinej veci. A to na historickej správe u Jozefa Flavia v jeho Židovských starožitnostiach, kde vychádza, že Herodes zomrel v roku 4 pred našim letopočtom. A keďže Herodes dal pozabíjať dietky v Betleheme a v okolí, potom Ježiš Kristus sa musel narodiť ešte pred Herodesom (pred jeho smrťou - pozn.). To stojí na tomto jednom historikovi Flaviovi, s ktorým nie je žiadny problém. Dôležité je, že Jan Pouč zistil, že Starožitnosti boli zmanipulované. A našiel 15 bodov. Vypísal som 15 bodov - miest (úryvkov) z Flaviových starožitností, kde možno sfalšovanie dokázať zo samotného Flavia.”
Jan Pouč píše :
Odpoveď : Niekto prepísal pôvodný rok 104 na 107, aby dokázal, že Herodes dobyl mesto v roku -37. (p.n.l.) Úprava je istá.
Až v 6. storočí bol zavedený náš letopočet, prechádzajúci cez nultý rok. Pisateľ počítal do roku -1 37 rokov a od roku -1 do 70 rokov, a tak získal súčet 107 rokov. Ale pri prechode cez nulu sa musí 1 rok odpočítať. Od roku -37 do roku 70 je len 106 rokov.
Takto sa pôvodný Flavius mýliť nemohol. Počítal podľa seleukovského letopočtu a podľa olympiád. Podľa seleukovského dobyl Herodes mesto v roku 277, Titus v seleukovskom roku 381. Roky sú vzdialené o 104 rokov. Roky olympiád to boli 742 a 846, kde je opäť rozdiel 104 rokov.
Odpoveď : Toto Flavius nemohol napísať. Šimon podľa Favia nastúpil v seleukovskom roku 170, náš rok -142 a vládol 8 rokov. Jeho syn Jan Hyrkán vládol podľa Flavia 30 rokov, spolu vládli 38 rokov. Takže Aristobulos I. mohol nastúpiť v mesiaci február v našom roku -104. A podľa Flavia vládol len ten rok. Rok - 104 je od roku -587 vzdialený o 483 rokov. Flavius mal pre správne vypočítanie letopočtov - zavedený podľa prvého roku vlády velekňaza Šimona v roku -142 dňa 22.3. (Ant. XX-X-I.)
V oboch prípadoch pisateľovi záležalo na tom, aby získal 2 roky a Herodes dobyl Jeruzalem už v roku - 37 miesto správneho roku - 35.
3. Porušený Flavius píše, že Herodes bol vymenovaný za kráľa na olymiáde 184.
Odpoveď : Pisateľ vzal o jednu olympiádu nižšie - bol vymenovaný za kráľa v olympiáde 185,3. (Ant.XIV.-xiv-5.)
4. Flavius píše, že Herodes dobýval mesto v treťom roku od vymenovania za kráľa. Čiže na olympiáde 186,2.
Odpoveď : Pisateľ prepísal na olympiádu 185. (Ant.XIV-xv-14)
5. Pisateľ na písal, že Herodes dobyl mesto za 27 rokov, v ten istý deň ako Pompejus, v deň veľkého pôstu.
Odpoveď : Flavius píše, že Pompejus dobyl mesto na olympiádu 179, presne 179,2. Tiež píše, že Hyrkán II. vládol 24 rokov, bol dosadený od Pompejom a po ňom Antigonos 3 roky a 3 mesiace. Súčet je cez 27 rokov, a keď bolo dobyté mesto v ten istý deň, muselo to byť za 28 rokov, lebo Flavius zaokrúhľuje na nižšie roky a hovorí, že Hyrkán II. vládol od septembra do mája, teda ešte 8 mesiacov nad 24 rokov.
6. Porušený Flavius hovorí (v Ant. XVIII.-ii-2-32), že Augustus vládol 57 rokov, 6 mesiacov a 2 dni.
7. Augustus a Antonius vraj vládli spoločne 14 rokov.
Odpoveď : Bitva u Aktia dňa 2.9. ukončila spoluvládu a do 2.9. roku -31 vládol Augustus len 12 rokov a 15 dní.
8. Flavius píše, že Herodes dobýval mesto v roku sobotnom. (Ant.XI-xvi-2)
Odpoveď : Bol to seleukovský rok 277, náš -35. A Flavius píše, že seleukovský rok 179, náš -133 bol sobotný. Tieto roky sú od seba vzdialené 98 rokov, deliteľné siedmymi. Správne. Pisateľ urobil sobotným rokom náš - 37. Seleukovský rok by zostal, bol to rok 275.
Tento rok je od sekulovského vzdialený o 96 rokov, čo nie je deliteľné siedmymi. Opäť o 2 roky späť. Flaviove roky sú správne, podvodník to nesprávne uvádza.
9. V XIV-i-2 knihe čítame, že v treťom roku olympiády 177 povstal spor medzi bratmi Hyrkánom II. A Aristobulom II.
Odpoveď : V XX-x-I. knihe bolo, že Aristobulos vládol do sporu 3 roky a 3 mesiace, a že Pompejus potom dobyl mesto v olympiáde 179. XIV-iv-3. O 3 roky a 3 mesiace, povedzme o 1 olympiádu nižšie od 179 je olympiáda 178, nie 177.
Pisateľ posunul dátum o olympiádu nižšie.
10. V porušenom texte čítame, že Antioch VII. Sidetes vtrhol do Judska v olympiáde 162, v prvom roku vlády Jana Hyrkána.
Odpoveď : Olympiáda bude správna. Bolo to na jar nášho roku -132., seleukovský 180. Ale nebol to prvý, ale tretí rok Hyrkánovej vlády.
Takže opäť o dva roky späť. Takto by Flávius nepísal. Lebo opisuje ako v seleukovskom roku 178, náš rok -134, Hyrkán dobýval pevnôstku Doch, aby pomstil smrť svojho otca Šimona. Chcel čo najrýchlejšie pevnosť dobyť, chcel ju zapáliť. Ale vrah jeho otca mal tam i jeho matku. Tú priviedol obnaženú na hradby a hrozil, že ak Hyrkán ihneď od obliehania neupustí, jeho matku z hradieb zhodí. A matka s rukami k nebu dvihnutými prosuila syna, aby nehľadel na jej osud a otcovu smrť pomstil. Ale Hyrkán, ako videl matku na celom tele pošľahanú, spomalil obliehanie. A tak sa stalo, že obliehanie sa pretiahlo do 1. tišri, kedy začínal sobotný rok. A Hyrkán I., velekňaz, odtiahol od pevnosti a Flavius poznamenáva, že v sobotnom roku židia nebojujú. Toto bolo v prvom roku Hyrkánovej vlády. (Ant.XIII-viii-1+2)
Odpoveď : Olympiáda je asi správna, lebo v Caesareji sa konali olympijské hry a bol tam i cisár, bol to prvý rok tejto olympiády. Ten rok začal dňa 1. júla roku -12 a trval do konca júna -11. Ale to bol 26. rok kraľovania Herodesa.
Opäť o dva roky späť je posunutý začiatok jeho kraľovania. Tak sa chyby náhodou nerobia, aby to bolo vždy 2 roky omyl, to je úmyselné, teda podvod.
14. V porušenom Faviovi čítam, že Archelaus bol zosadený Augustom v roku 6.
Zatiaľ čo je pravdou, že podľa Flávia Herodes zomrel v roku 1 a podľa toho istého za 9 rokov po smrti Herodesa, teda v roku 10 poslal Augustus Quirinia, aby zabavil zosadeného Archelaa a v Júdsku urobil nový daňový census. Tu je rozdiel už 4 roky.
15. V porušenom Flaviovi čítame, že Herodesov syn, tetrarcha Filip zomrel v dvadsiatom roku Tiberiovej vlády a tridsiatomsiedmom roku svojej vlády.
Tu opäť vliezol pisateľ do pasce, lebo 20. rok Tiberia začal 18/8 roku 33. a 37. rok Filipov v lete roku 37. Tieto dva údaje sa nezišli v tom istom roku.
1. Židia mali začiatok roku dňa 1. nisanu, v našom marci väčšinou, až do roku 240 po Kristovi, čo je u nich rok 4.000. Ten trval 6 mesiacov do 1. tišri, v našom septembri, vtedy za začiatok roku stanovili 1. tišru a začali rok 4.001. V židovskom kalendári teda rok 4.000 trval len 6 mesiacov, ale v našom sa nič nezmenilo, 6 mesiacov neubudlo.
2. V juliánskom kalendári boli prestupnými rokmi každý štvrtý, do roku 1.500 tak mal kalendár o 10 dní viac, teda keď jarná rovnodennosť mala byť každý rok 21. marca, mali v kalendári o 10 dní viac a pri reforme kalendára v roku 1582 preto prešli zo 4. októbra na 15. októbra a znížili o počet prestupných rokov, tých 10 dní neubudlo.
Na tieto sporné údaje ešte upozorním v II. Časti historickej. Nebudem ich klasifikovať, či patria medzi počtárske neschopnosti, pokrútenie rokov či podvody. Úsudok nech si urobí každý čitateľ sám. Už teraz upozorňujem : Sv. Lukáš zapojil náš letopočet na kalendár židovský, seleukovský a babylonský. Preto správny je ten rok, ktorý nielen dátumom novolunia, čo je prvok lunárny, ale tiež menom dňa, čo je prvok slnečný, presne súhlasí s onými dátumami a menami dní. Na takéto overenia rokov je výborný Gaussov vzorec, preto ešte najprv o ňom...
(37 Jeruzalem - pribl.101 Rím)
2. Mesiac a približný deň narodenia Ježiša
Biblia uvádza, že Ježiš bol o šesť mesiacov mladší ako Ján Krstiteľ (Lk 1:36). Stačí nám teda vedieť dátum počatia Jána, ktorý jeho otcovi Zachariášovi zjavil archanjel Gabriel (Lk 1,5-24).
Zachariáš bol kňaz z triedy Abiáša (Lk 1,5). Tieto triedy slúžili týždeň v chráme, dvakrát do roka (pozri 1 Kr 24:10; 24:1-19). Nemecký katolícky teológ Josef Heinrich Friedlieb (1810-1900) zdokumentoval, že Zachariášova trieda mala slúžiť v chráme v druhom týždni židovského mesiaca tišri - koncom septembra. Je to zistenie podľa biblických informácií.
Počas tejto služby archanjel Gabriel prezradil Zachariášovi, že jeho manželka Alžbeta porodí syna (Lk 1,5-24). To znamená, že Ján Krstiteľ bol počatý koncom septembra, pričom sa narodil koncom júna, pred Kristom. Cirkev teda slávi Narodenie sv. Jána Krstiteľa 24. júna. Tieto dátumy nie sú len tak vytiahnuté z klobúka. Keďže Písmo nám hovorí, že Ježiš bol o šesť mesiacov mladší, potom bol počatý koncom marca a narodil sa približne 25. decembra. Takto sme zistili mesiac a približný dátum zo Svätého písma.
Zdroj : Dave Armstrong - Vianoce
Podrobnejší popis výpočtu dátumu narodenia Ježiša - dňa a mesiaca, nájdete v článku Majú Vianoce pohanský pôvod ? - presnejšie v 2. časti článku : Dátum Ježišovho narodenia podrobne.
Zaujímavé údaje o narodení Ježiša sú aj v tomto článku : Tvoj oponent - Kedy sa narodil Ježiš Kristus. (Štúdia Jana Pouča nebola veľmi známa.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára