Mentalita, zvyky a spoločenský život indiánskych kmeňov, sa často kladú pred zrak katolíkov ako vzory neskazeného, prírodu rešpektujúceho, či dokonca Boha lepšie nasledujúceho života, ktorý stojí v príkrom rozpore so životom radových katolíkov v industriálnom mestskom prostredí.
Kde sú korene nadšenia pre amerického „ušľachtilého divocha“ ?
🟢 Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tento trend súvisí len s novou juhoamerickou „teológiou oslobodenia“, ktorá bola, ako odnož ľavicového extrémizmu a modifikácia marxistickej ideológie, odsudzovaná ešte pápežom Jánom Pavlom II. a v súčasnej dobe je, na počudovanie mnohých katolíkov, rehabilitovaná.
🟠 Korene však siahajú hlbšie do dejín európskeho myslenia. Hľadanie počiatkov glorifikácie exotických kmeňov nás najprv privádza do 18. storočia. Súvisí s romantickým kultom tzv. „ušľachtilého divocha“, ktorý ako prvý zaviedol do európskeho myslenia Jean Jacques Rousseau.
🟡 Ak by sme však hľadali prvé príznaky nadšenia pre exotiku divošskej nevinnosti, tak by sme museli putovať v čase až k roku 1492. Objavenie Ameriky, vtedy nazývanej „Nový svet“, sa stalo pre mnohých renesančných humanistov zdrojom nádejí, že bude objavená už zabudnutá forma života dávnych ľudí, nezasiahnutých civilizáciou. Po prvom kontakte s južnou Amerikou boli popisované v Európe nové krajiny ako „Raj“, v ktorom je všetkého dostatok, bujná vegetácia prináša úrodu akosi sama, ženy sú krásne, polonahé a povoľné, a domorodci sú priateľskí.
🔴 Pokiaľ sa chovajú nepriateľsky, tak je to následok európskej civilizačnej a kresťanskej spupnosti. Mlčalo sa o beštiálnom vraždení obetí satanských božstiev, o systematizovanom ľudožrútstve, inštitucionalizovanom sexuálnom zneužívaní malých chlapcov a ich následnom rituálnom obetovaní a konzumácii, brutalite mužov k ženám, o vzájomnej nenávisti medzi kmeňmi a podobne. Baltazar Dias del Castílio, priamy účastník Cortézovej výpravy, nám zanechal komplexný obraz predkolumbovskej Ameriky vo svojom diele Pravdivá história o dobývaní Mexika.
🟤 Predstava divošského „Raja“ prinášala pre humanistov ľahké riešenie európskych morálnych problémov, ktoré síce boli z kresťanského hľadiska večné a súviseli s prvotným pádom človeka, ale pre humanistov boli skôr výsledkom pokrytectva a zvrátenosti kresťanskej civilizácie. Vytvorila sa tak jedna zo základných myšlienok humanistického intelektuála: svet, v ktorom aktuálne žije, je zlý, lebo pozná jeho chyby, keďže v ňom od detstva vyrastal. Oproti tomu svet vzdialený a exotický je dobrý, nevinný a pre Európanov inšpirujúci.
Rovnica bola jasná: európsky svet je zlý, lebo má kresťanskú civilizáciu, divošský svet teda musí byť dobrý, lebo nemá kresťanskú civilizáciu. Keďže v očiach humanistického intelektuála je kresťanská civilizácia zdrojom pokrytectva a zla, nutne tam, kde absentuje, bude dobro a teda aj dobrá, nevinná a ušľachtilá spoločnosť.
🟢 V očiach humanistov naberal „ušľachtilý divoch“ rôzne podoby. Raz to bol nevinný čistý syn prírody, vytrhnutý z jej lona bielym mužom a čudujúci sa pri pozorovaní Európanov na ich zvrhlosť a nemorálnosť. Inokedy to bol príslušník sofistikovanej nekresťanskej civilizácie, ktorá vyrastá z ušľachtilého divošstva a v konečnom dôsledku je ešte civilizovanejšia ako Európa.
zdroje : www.bux.sk, www.albatrosmedia.sk, online-antikvariat.sk
⚪ Trend bol vytvárať fiktívne romány, v ktorých hrajú nekresťanskí domorodci úlohu morálnych velikánov, a tento trend sa šíril naprieč európskou literatúrou. Robinson našiel svojho Piatka, Old Shatterhand svojho Winetoua. Montesqueau povolal do boja proti európskej civilizácii exotických Peržanov a Swift dokonca ušľachtilé kone. Skrátka zámorské objavy 15. a 16. storočia poskytli inšpiračnú muníciu humanistom v boji proti kresťanskej civilizácii. Čím viac bola fikcia ušľachtilého divocha vzdialená od pravdy, tým viac napĺňala humanistické sny.
🔴 Mnohí z tých, ktorí reálne prišli do kontaktu s americkými praobyvateľmi, oceňovali, že ich spoločnosť tak „dobre fungovala“. Inak povedané, všetci tam poslúchali a spoločnosť išla ako hodinky. Európa, s civilizáciou založenou na kresťanskej myšlienke individuálnej hodnoty človeka, vykazovala množstvo trecích plôch medzi rôznymi stavmi.
Inkská civilizácia v Peru ale nie. Bola to v podstate totalitná pohanská spoločnosť, v ktorej štát a úradníci dirigovali všetko a všetkých, takže Európania vidiaci výsledný efekt totalitnej spoločnosti uznanlivo pokyvovali hlavami. Inkovia mali sieť pravidelnej pošty, pokročilú matematiku, impozantnú architektúru, astronómiu, sociálne zabezpečenie a to, že z času na čas obetovali svojich spoluobčanov Slnku alebo Matke Zemi bol už len detail...
Podobným dojmom zapôsobili na európskych osadníkov aj severoamerické indiánske spoločenstvá, najmä Irokézke kmene. Tie sa v 16. storočí zlúčili do konfederácie, ktorej dali pokrokový názov Liga mieru a moci. Pôvodne ju tvorilo päť kmeňov a v 18. storočí sa pridal ešte šiesty, takže sa toto zoskupenie nazývalo tiež Šesť národov. Na jeho čele stál parlament 50 volených náčelníkov. Politický systém bol presne vymedzený a kodifikovaný v ústave. Veľkého vodcu, ktorý ich zjednotil, volali Deganawida – Veľký mierotvorca, pomenovanie, ktoré nám pripomína súdruhov Stalina a Maa. Pôvodné pomenovanie Irokézov bolo Haudenosaunee (Tí, čo stavajú dlhé domy). Meno Irokéz im dali francúzski kolonisti a pochádza z baskičtiny, v ktorej znamená „zabíjači ľudí“.
🟠Republikánske usporiadanie Irokézov, voľby náčelníkov a pravidelné geometrické usporiadanie ich ohradených osád, zaimponovalo osvieteneckým otcom zakladateľom americkej demokracie. Najmä Benjamin Franklin sa netajil tým, že federatívne usporiadanie a voľby u Irokézov boli jedným z inšpiračných zdrojov pri tvorbe americkej ústavy. V roku 1754 Benjamin Franklin predstavil v Albany plán Únie britských kolónii, ktorý vytvoril na základe Irokézkej konfederácie. Návrh síce nebol v tejto podobe schválený, ale ako inšpirácia pretrval.
Je potrebné dodať, že v roku 1731 bol Franklin prijatý do Pennsylvánskej slobodomurárskej lóže a v roku 1734 sa stal veľmajstrom. V tom istom roku vydal a publikoval prvú slobodomurársku knihu v Amerike - Konštitúcie slobodných murárov od Jamesa Andersona.
Čo je ešte zaujímavejšie: Franklin je jedným zo zakladateľov myšlienky populačnej regulácie. Ako jeden z prvých začal šíriť blud o nedostatku potravín pre rýchlo stúpajúcu populáciu. V roku 1751 vydal knihu Pripomienky týkajúce sa nárastu ľudstva. Táto kniha ovplyvnila Thomasa Malthusa a Adama Smitha.
Do obrazu súčasného eko-liberála zapadá Franklin aj svojím vegetariánstvom, ktoré začal vyznávať už ako 16-ročný učeň typografie. Franklin neskôr označil konzumáciu mäsa za „nevyprovokovanú vraždu“.
Na dokreslenie jeho povahy treba dodať, že bol väčšinu života promiskuitný, mal nemanželského syna, napísal obscénne texty, ktoré boli až do 20. storočia na indexe a kuriozita na záver - požiadal Voltaira, aby požehnal (!) jeho vnukovi.
Je zrejmé, že pre ľudí tohto typu je „indiánsky“ spôsob života jednoznačne obohatením.
Zdroj : Christianitas - Indiáni: jeden zo vzorov humanistických a ľavicových utópií
🔸️Odporúčané články :
- o charizmatických protestantoch v Brazílii
- článok o Louis de Bonaldovi, ktorý si myslí, že izolovaný tzv. rousseauovský ušľachtilý divoch, nedokáže sám, bez spoločnosti, prežiť
🔹️ Prečítajte si tiež články :
🔹️ Viac k téme :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára