Ateistické popravy vedcov
- francúzske, sovietske, čínske, kambodžské
Nuž... je to jednoducho nikdy nekončiaca a nekonečná krížová výprava. Všetci propagandisti neustále opakujú tieto štyri veľké lži:
1. Kresťanstvo (obzvlášť katolicizmus) bolo a je hlboko anti-vedecké.
2. Kresťania nemali počas histórie na vedu žiadny vplyv.
3. Ateisti v podstate vlastnia vedu. (Keďže kresťania ju tak nenávideli...)
4. Ateisti nikdy neprenasledovali vedu ani vedcov, to je záležitosť len kresťanov.
(Veru tak, prikázali Galileovi, aby bol ticho a odsúdili ho na luxusné domáce väzenie, že?)
Všetky tieto nezmysly sú u ľudí pozoruhodne zakorenené. Ale Cirkev nezabíjala vedcov, aby nerobili vedu. To robili ateistickí francúzi v 18. storočí, nacistickí nemci, komunistickí Sovieti a Číňania v 20. storočí.
Francúzsko
Philippe - Frédéric de Dietrich, chemik, metalurg a pridružený člen Akadémie vied, bol zabitý pri terore 19. novembra 1793.
Slávny francúzsky filozof a matematik Nicolas de Condorcet zomrel v „osvietenskom“ väzení za záhadných okolností, dňa 28. marca 1794.
Jean Baptiste Gaspard Bochart de Saron, astronóm a matematik, sa 20. apríla 1794 stal obeťou teroru.
Guillaume-Chrétien de Lamoignon de Malesherbes, botanik a štátnik, skončil podobne 23. apríla 1794.
Félix Vicq d'Azyr, francúzsky lekár a anatóm, pôvodca porovnávacej anatómie a objaviteľ teórie homológie v biológii, zomrel 20. júna 1794. Jeho smrť mohla tiež súvisieť s "terorom".
Vandalizmus bol predovšetkým organizovaný systém proti talentom, o čom svedčí dlhý zoznam vedcov, literátov a umelcov, ktorí boli počas teroru prenasledovaní. Najznepokojujúcejším príkladom je Lavoisier, žiariace svetlo francúzskej vedy, vlastne celej vedy...
Ničenie kníh a umeleckých diel a prenasledovanie umelcov a vedcov boli teda vnímané ako mnohé dôsledky všeobecnejšieho fenoménu: zneškodnenie, degradácia Francúzska a revolúcie na dav. (A Critical Dictionary of the French Revolution, François Furet & Mona Ozouf, Harvard University Press, 1. januára 1989)
Ďalší štyria vedci neboli zabití gilotínou, ale ich smrť možno tiež vystopovať vo Francúzskej revolúcii. Antoine-Jean Amelot de Chaillou a Jean-Baptiste de Machault d'Arnouville zomreli vo väzení. Vo väzení zomrel aj markíz de Condorcet, hoci je sporné, či išlo o vraždu alebo samovraždu.
Okrem toho bol Louis - Alexandre de La Rochefoucauld zavraždený počas septembrových masakrov v roku 1792.
Hoci dôvodom smrti týchto vedcov, nemuselo byť to, že boli vedcami, ale že vláda teroru bola taká nevyberavá. Historici vedy 18. storočia a Francúzskej revolúcie sa zhodujú v tom, že Lavoisierova poprava mala viac spoločného s jeho predrevolučným pôsobením ako výbercu daní pre Ancien Régime, ktorý vykonávali nepopulárny systém „daňového poľnohospodárstva“ - vo francúzštine - ferme générale.
Francúzska revolúcia napokon zatvorila Akadémiu vied. Gilotínou zabili dvoch popredných vedeckých pracovníkov v krajine – chemika Lavoisiera a astronóma Bailyho – a dohnali k smrti vedúceho hovorcu vedy, Condorceta. Inými slovami, veda sa nezdala duchom budúcnosti a bola skôr nepriateľom ako priateľom...
Sovietsky zväz
Presuňme sa do ďalšej krajiny. Zdá sa, že tu bola aj poľnohospodárska katastrofa, pravdepodobne prispievajúca k hladomoru aj inak ako úmyselným konaním - toho, čo zabilo milióny ľudí na Ukrajine. Katastrofou pre skutočnú vedu počas ateistického vedeckého "osvietenia" bolo prenasledovanie skutočnej vedy a popravy vedcov v krajinách s ateistickými vládami. Významný vedec Nikolaj Vavilov zomrel vo väzení, Georgi Karpechenko bol jedným z tých, ktorí boli zastrelení popravčou čatou, a neboli to jediní vedci, ktorých zabili ateisti uctievajúci vedu.
-
Nikolaj Vavilov (nar. 1887) bol v podstate prenasledovaný a nakoniec zabitý za to, že sa postavil proti šarlatánskej vede Lysenka, ktorou bol Stalin uchvátený. Bol ateistom a prominentným ruským a sovietskym botanikom a genetikom, ktorý bol známy tým, že identifikoval centrá pôvodu pestovaných rastlín.
Vavilov zorganizoval sériu botanicko - agronomických expedícií a zbieral semená zo všetkých kútov sveta. V Leningrade vytvoril najväčšiu zbierku semien rastlín na svete. Bol členom Ústredného výboru ZSSR, prezidentom All-Union Geographical Society a nositeľom Leninovej ceny.
Vavilov opakovane kritizoval nemendelovské koncepcie Trofima Lysenka, ktorý získal podporu Josifa Stalina. V dôsledku toho bol Vavilov zatknutý 6. augusta 1940 počas výpravy na Ukrajinu. V júli 1941 bol odsúdený na trest smrti. V roku 1942 mu trest zmenili na 20 rokov väzenia. Zomrel vo väzení v roku 1943 od hladu.
-
Georgij Dmitrijevič Karpečenko (1899, Velsk – 28. júla 1941) bol ruský a sovietsky biológ. G.D. Karpechenko sa špecializoval na cytológiu rastlín a vytvoril niekoľko hybridov. Pracoval v Inštitúte aplikovanej botaniky pri Leningrade, ale spolupracoval s genetikmi aj v iných krajinách. Vycestoval aj do zahraničia do John Innes Horticultural Institution v Londýne. Zatkla ho NKVD na základe falošných dôvodov príslušnosti k údajnej „protisovietskej skupine“ zameranej na známeho ruského botanika Nikolaja Vavilova, ktorý bol jeho kolegom v Leningrade. Bol odsúdený na smrť a 28. júla 1941 popravený. Viac otrasných podrobností možno nájsť v článku o lysenkoizme na wikipédii : Lysenka podporil Josif Stalin. Viac ako 3.000 mainstreamových biológov bolo poslaných do väzenia alebo prepustených či popravených v rámci tejto kampane, ktorú podnietil Lysenko na potlačenie svojich vedeckých oponentov. Prezident Poľnohospodárskej akadémie bol poslaný do väzenia a tam zomrel. Vedecký výskum v oblasti genetiky bol potlačený až do smrti Stalina v roku 1953. Výskum a výučba v oblasti neurofyziológie, bunkovej biológie a mnohých ďalších biologických disciplín bol tiež negatívne ovplyvnený alebo zakázaný. Mnohí odporcovia lysenkoizmu, ako napríklad jeho bývalý mentor Nikolaj Ivanovič Vavilov, boli uväznení alebo dokonca popravení kvôli výpovediam Lysenka a Prezenta.
Od roku 1934 do roku 1940 bolo na Lysenkove napomenutie a so Stalinovým súhlasom popravených mnoho genetikov - vrátane Isaaka Agola, Solomona Levita, Grigorija Levitského, Georgija Karpečenka a Georgija Nadsona, alebo poslaných do pracovných táborov.
Slávny sovietsky genetik a prezident Poľnohospodárskej akadémie Nikolaj Vavilov bol zatknutý v roku 1940 a zomrel vo väzení v roku 1943.
- Hermann Joseph Muller (a jeho učenie o genetike) bol kritizovaný ako buržoázny, kapitalistický, imperialistický a propagujúci fašizmus. Opustil ZSSR, aby sa cez republikánske Španielsko vrátil do USA. V roku 1948 bola genetika oficiálne vyhlásená za „buržoáznu pseudovedu“. Všetci genetici boli prepustení z práce (niektorí boli aj zatknutí) a všetok genetický výskum bol prerušený.
- Georgii Adamovič Nadson (4. júna [OS 23. mája] 1867 – 15. apríla 1939) bol sovietsky biológ, „jeden z priekopníkov rádioekológie v Rusku“. V roku 1930 založil Laboratórium mikrobiológie Ruskej akadémie vied. (Neskôr Inštitút mikrobiológie.) Riaditeľom ústavu bol až do roku 1937, kedy bol „krivo obvinený z účasti na takzvanej protisovietskej sabotáži a terorizme a zatknutý“. Skutočným dôvodom jeho popravy bol odpor k lysenkoizmu.
"Lysenkoizmus (rusky: Лысе́нковщина) bola politická kampaň proti genetike a vedecky založenému poľnohospodárstvu vedená Trofimom Lysenkom, jeho nasledovníkmi a sovietskymi autoritami. Lysenko bol riaditeľom Leninovej celozväzovej akadémie poľnohospodárskych vied Sovietskeho zväzu. Lysenkoizmus sa začal koncom 20. rokov a formálne skončil v roku 1964.“
-
sovietsky vedec Isaak Agol. V roku 1936 bol Agol zatknutý NKVD. Podľa jeho syna bolo zatknutie spojené s druhým moskovským procesom, v ktorom Reingold, dlhoročný Agolov priateľ, slúžil ako hlavný „svedok“ obžaloby. Veľkú úlohu však nepochybne zohrala aj Agolova akademická a revolučná minulosť. Zastrelili ho 8. marca 1937. Krátko po Agolovej poprave bolo zastrelených niekoľko ďalších sovietskych genetikov a nasledovníkov Deborina, vrátane Maksa L. Levina (1885-1937) a Solomona Levita (1892-1938). V nasledujúcich rokoch teror a boj Lysenkových stúpencov proti genetike stál životy a vedecké kariéry desiatok vynikajúcich biológov. Genetik Nikolaj Vavilov, jeden z najväčších vedcov 20. storočia, zomrel 1943 v stalinskom väzení.
Čína
Keď doteraz hrali významnú úlohu aj politické dôvody, Mao skutočne zabíjal vedcov kvôli vede. Mao vedou úprimne pohŕdal. Najmä počas kultúrnej revolúcie (1966 - 1976), keď prakticky všetky vedecké a technické oblasti v Číne boli zatvorené a vystavené politickému prenasledovaniu, ktoré viedlo k smrti niektorých najvýznamnejších vedcov v krajine.
- Xiong Qinglai (1893 - 1969) bol prvým človekom, ktorý zaviedol modernú matematiku do Číny, a v rokoch 1937 až 1947 pôsobil ako vplyvný prezident univerzity Yunnan. Na jeho počesť bola vydaná čínska známka. Xiong bol prenasledovaný počas kultúrnej revolúcie a z toho dôvodu aj zomrel.
- Rao Yutai (1891 - 1968) bol čínsky fyzik, jeden zo zakladateľov modernej fyziky v Číne. Rao bol tvrdo prenasledovaný v kultúrnej revolúcii. Spáchal samovraždu v roku 1968. V roku 1978 bol rehabilitovaný.
- Wu Dingliang (1893 - 1969) priekopník čínskej antropológie a pedagógie. Môže byť právom považovaný za otca čínskej fyzickej antropológie. Zomrel v kultúrnej revolúcii.
- Zhao Jiuzhang (1907 - 1968) bol čínsky meteorológ, geofyzik, vesmírny fyzik a inžinier. V roku 1968 ho zavraždili členovia Červenej gardy počas kultúrnej revolúcie.
„
Kultúrna revolúcia“ na nejaký čas prakticky zastavila čínsky vzdelávací systém. V prvých mesiacoch kultúrnej revolúcie boli školy a univerzity zatvorené. Základné a stredné školy sa neskôr postupne znovu otvorili, ale všetky vysoké školy a univerzity boli zatvorené až do roku 1970 a väčšina univerzít sa znovu otvorila až v roku 1972. Prijímacie skúšky na univerzity boli po roku 1966 zrušené, aby ich neskôr nahradil systém, podľa ktorého študentov odporúčali továrne. Prijímacie skúšky boli obnovené až v roku 1977 za Tenga Siao-pchinga.
Podľa dokumentov o trestnom stíhaní bolo prenasledovaných 142.000 vzdelancov - akademikov, vedcov a pedagógov, ktorí zomreli. Medzi nich patrili Xiong Qinglai, Jian Bozan, Rao Yutai, Wu Dingliang a Zhao Jiuzhang. Mnoho intelektuálov bolo poslaných do pracovných táborov a mnohí z tých, ktorí prežili, odišli z Číny krátko po skončení revolúcie. Mnoho preživších a pozorovateľov naznačuje, že takmer každý s nadpriemernými zručnosťami sa stal určitým spôsobom cieľom politického boja. Celá generácia utrápených a nedostatočne vzdelaných jedincov je na Západe aj v Číne často označovaná ako „stratená generácia“.
Možno sa dá povedať, že kultúrna revolúcia bola o zbavení sa západného myslenia, aby sa viac posunula vpred s Maovou víziou.
Kambodža
Významným bol aj Pol Pot's Cambodia. Tu je niekoľko vrcholov tohto utopického ateistického raja v rokoch 1975 až 1979.
Všetky politické a občianske práva boli zrušené. Deti boli odobraté rodičom a umiestnené do samostatných táborov nútených prác. Továrne, školy a univerzity boli zatvorené, rovnako nemocnice.
Právnici, lekári, učitelia, inžinieri, vedci a profesionáli v akejkoľvek oblasti (vrátane armády) boli zavraždení spolu so širokými rodinami. Náboženstvo bolo zakázané, všetci poprední budhistickí mnísi boli zabití a takmer všetky chrámy zničené. Zakázané boli aj hudobné a rozhlasové prijímače. Ľudia mohli byť zastrelení len preto, že vedeli cudzí jazyk, nosili okuliare, smiali sa alebo plakali.
- - - - - - - - -
Toto všetko sa stalo v ateistických krajinách, ale samozrejme Katolícka cirkev je tým veľkým zlom s nenávisťou k vede, pretože v jednej smutnej výnimke - z pravidla nadšenej podpory vedy, jeden z jej tribunálov povedal Galileovi, aby bol ticho a poslal ho do hrozného prostredia luxusného paláca jeho priateľa. Ach, tie nevýslovné hrôzy katolíckej tyranie a potláčania všetkého, čo je dobré, či už myšlienkou alebo skutkom...
Zdroj : Dave Armstrong - Ateistické francúzske, sovietske, čínske popravy vedcov
🔹️ Témy :
---》Ateizmus 🔸️
---》 História - FRANCÚZSKA REVOLÚCIA 🔸️
---》 História - TEMNÝ NOVOVEK 🔸️
---》 História - VEDA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára