Bol to čas, keď došlo k najväčšiemu a najhoršiemu prenasledovaniu kresťanov v histórii.
↓
Svätý Marcelín (296 – 304)
Svätý Marcelín bol predchodcom ďalšieho prenasledovania. Boli to ešte pokojné časy, kresťania mali slobodu. Marcelín sa usiloval o zlepšenie vzťahov s prozelytmi. Staral sa o chudobných. Tradícia o ňom hovorí ako o zbožnom, chudobnom a čistom mužovi. Pokojné časy však netrvali dlho.
Spoluvladár Galérius na stretnutí v Nikomédii ovplyvnil Diokleciána, aby sa vrátil k pohanstvu. Dňa 23. februára 303 dal vypáliť kostol v Nikomédii. Niektorí kresťania však nato zapálili budovu vládneho paláca. Cisárske vojská potom zničili takmer všetko. Na smrť poslali tisícky kresťanov. Pápeža Marcelína sťali v roku 304.
Pápež Marcelín, zahnaný do kúta, poskytol cisárovi Diokleciánovi kópie Svätého písma a podľa niektorých zdrojov obetoval bohom kadidlo. Je to ale krivé obvinenie. Útočil na neho najmä africký biskup Petillianus a bludári donatisti.
Svätý Marcelín bol pochovaný na súkromnom cintoríne svätej Priscily, vedľa mučeníka sv. Krescencia, pretože vatikánske cintoríny ukradol Dioklecián.
Svätý Marcel I. (308 - 309)
Po trojročnej prestávke si obul rybárske sandále sv. Marcel I. Mal ťažkú úlohu potiahnuť opraty na západnej strane Impéria po najtemnejších rokoch Diokleciánovho prenasledovania. V tomto ohľade bol prísnym kňazom, pretože v temných časoch mnohí si veriaci v strachu odriekali.
Keďže mal veľmi podobné meno ako predchádzajúci pápež, jeho identita bola dlho pochybná. Ale mali by sme dôverovať tomu, čo hovorí oficiálny vatikánsky zoznam. Bol pochovaný vedľa svätého Marcelína na súkromnom cintoríne Santa Priscila. Jeho pápežstvo bolo krátke, presnejšie - začalo sa 27. mája 308 a skončilo sa 16. januára 309.
Svätý Euzébius (309 - 310)
Ďalšie veľmi krátke pápežstvo, ktoré zdedilo ťažké poslanie priviesť previnilcov z čias prenasledovania ku Kristovej pravde. Problémy sa objavovali všade. Svätý Eusébius bol trpezlivejší ako svätý Marcel pri jednaní so slabými, ktorí boli stále na smrť vystrašení. Svätý Eusébius bol zbehlý v pokáni. Mal tú česť byť prvým pápežom, ktorý bol po období prenasledovania znovu pochovaný na cintoríne svätého Kalixta. Vatikánsky zoznam hovorí, že bol pápežom v rokoch 309 až 310.
Svätý Melchiades (311 - 314)
Tiež známy ako Miltiades. V tom čase to bol jeden z veľkých momentov v histórii: Keď svätý Melchiades usadol na trón svätého Petra, odovzdal mu ho cisár Konštantín. Ten sa krátko po svojom obrátení vyhlásil za „isoapostolus“ a tiež vyhlásil Milánsky edikt.
Liber pontificalis nám hovorí, že svätý Melchiades bol Afričan, ale neexistujú žiadne zdroje, ktoré by ukazovali jeho pôvod. Je pochovaný na cintoríne sv. Kalixta.
Svätý Silvester I. (314 - 335)
Konečne pápež, ktorý trval viac ako niekoľko mesiacov! Sv. Silvester I. nosil sandále 22 rokov. Zaiste súhlasite, že je to vzácny fakt. Práve v jeho pontifikáte sa konal Nicejský koncil, hlavný cirkevný koncil všetkých čias, keďže prakticky definoval smernice Cirkvi (všetky ostatné sú úpravami tohto, okrem Druhého vatikánskeho koncilu). Napriek tomu sa jeho pontifikát nevyznačoval veľkými vplyvom. Jeho malá výkonnosť bola spôsobená okrem iného skutočnosťou, že od Konštantína sa začal cézaropapizmus, ktorý je charakterizovaný cisárovým nutkaním myslieť si, že by mal mať pod kontrolou dať všetky záležitosti cirkvi. Svojím spôsobom to bola rozbuška.
Cisár Konštantín mal konvertovať počas tohto pápežstva. Ale pri štúdiu byzantskej histórie môžme pozorovať správy, že Konštantín obetoval Apollónovi aj po dátume jeho takzvaného „obrátenia“. Je pravda, že bol pred smrťou pokrstený, ale nevieme, či bol skutočne oddaným kresťanom, in creo (vo viere).
Sv. Silvester I. bol pochovaný na súkromnom cintoríne svätej Priscily a neskôr pápež Pavol I. dal preniesť jeho pozostatky do katedrály, ktorá nesie jeho meno v Capite.
Svätý Markus (Marek, 336)
Je zrejmé, že Nicejský koncil nebol jednomyseľný. Dav bol nepokojný a svätý Markus sa ocitol uprostred tohto zmätku. Počas jeho pápežstva bol vyhnaný alexandrijský patriarcha kvôli rebélii a nebol to nikto iný ako svätý Atanáz, jeden z najväčších intelektuálov Cirkvi. Svätý Marek bol pápežom necelý rok, od 18. januára do 7. októbra 336. Je pochovaný na cintoríne Balbina na Via Ardeatina.
Svätý Július I. (337 – 352)
Počas jeho pontifikátu zomiera cisár Konštantín. Svätý Július bol veľkým obrancom záverov Nicejského koncilu a skutočným Božím mužom. Umožnil biskupom vrátiť sa do svojich diecéz, aj keď museli čeliť Áriovým podporovateľom. Je to začiatok veku veľkých heréz, ktoré ďaleko presahovali jednoduchý primitívny gnosticizmus.
Svätý Július bol v tomto bode zmierlivý a vypočul si všetky protiklady. Máme tu Cirkev, ktorá sa čoraz viac upevňuje a uvedomuje si svoju úlohu v dejinách, dokonca aj vo vzdialenom 4. storočí, na rozdiel od toho, čo robili chlapci zo sola scriptura. Ariáni boli niekoľko storočí hlavnými nepriateľmi viery.
Telesné pozostatky tohto pápeža boli uložené na cintoríne Calepódio na Via Aurelia.
Libérius (352 – 366)
Je to 36. pápež a je prvý, ktorý nebol kanonizovaný. V zozname pápežov existuje ešte mnoho z nich, ktorí kanonizovaní boli. Presnejšie povedané, ak vynecháme Libéria, prvých svätých pápežov bolo až 44. No, ak Libérius nebol kanonizovaný, je to preto, že existujú dobré dôvody. A tieto dôvody súvisia so stále nejasnými úsekmi jeho života. Príkladom je otázka odsúdenia svätého Atanázia.
Nuž vedzte, že Libérius je v intelektuálnych kruhoch najviac citovaný pápež, pokiaľ ide o útok na pápežskú neomylnosť. Ale téma si zaslúži vysvetlenie. Rozhodnutia Nicejského koncilu totiž neboli okamžite prijaté a rešpektované všetkými. Hlavne vtedajšími hlavnými kacírmi, prívržencami Ária: Ariánmi.
Svätý Atanáz bol zarytý pravoverný a Libérius ho nasledoval. Ukázalo sa, že Konštantín, nový cisár, bol skôr Áriov ako Atanázov. Svätý Atanáz bol preto cisárom vyhostený. Libérius odmietol podpísať svoje odsúdenie, ktoré, ipsis letteris (doslovne), hovorilo, že ariáni mali pravdu. Libérius bol vyhnaný do Trácie (pri pohľade na mapu Európy poslali pápeža do Bulharska). Isté je, že po dvoch rokoch sa Libérius objavil späť. Čo bolo horšie, ortodoxní ho obvinili z podpisu ariánskeho vyznania. (Keďže pravdepodobne podpísal, že ariáni majú pravdu.)
Nikto však s istotou nevie, čo sa stalo za toto dvojročné obdobie. Svätý Atanáz zúril a obvinil Libéria. Skrátka, nemôžeš byť slaboch, ak chceš byť svätý. Libérius sa zrejme zľakol Konštantína. A nakoniec, keď cisár zomrel, sa obrátil proti svojim ariánskym priateľom.
Obraz, ktorý Libérius odovzdal do dejín, bol obrazom ustráchaného človeka. Existujú klady a zápory, ale v skutočnosti nedokazujú, že nezlyhal. Ak sme dôslední, ťažko dospejeme k záveru.
Svätý Damazus I. (366 – 384)
Bol diakonom Libéria a sprevádzal ho do vyhnanstva. Svätý Damazus podporil úctu k mučeníkom a vykonal veľkú obnovu hrobov prvých pápežov.
V zmätku, ktorý vytvoril cisár v Ríme, ktorý dokonca po boku Libéria postavil nepopulárneho „proti - pápeža“, sa svätý Damazus ocitol v službe za Félixa II. Pevne bojoval proti herézam a zaviedol latinčinu ako liturgický jazyk.
Svätý Sirícius (384 – 399)
Prvý pápež, ktorý vydal dekréty. V roku 386 poslal 9 kanonikov do rôznych cirkví v Afrike s tým, že žiaden biskup nemôže byť vysvätený bez vedomia Stolice. Bol to pápež, ktorý zaviedol odpustky pre kajúcnikov. Kvôli jeho rozhovorom so svätým Hieronýmom bolo jeho meno vylúčené z martyrológie a znovu ho pridal až Benedikt XIV. v roku 1748. Pochovaný je v bazilike San Silvestro, neďaleko cintorína sv. Priscily.
Zdroj : Ocatequista - Pápeži 4. storočia – pod útokom prenasledovania, intríg a heréz
Ďalšie zdroje :
Životopisy svätých - Marcelín, pápež
🔹️ Téma :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára