 |
| Dalajláma zdroj : FB - Dalai lama |
↓
Z budhizmu je v Európe najviac populárny tibetský budhizmus. Ako hlavný predstaviteľ tu vystupuje Dalajláma a často sa vyskytuje v bulvári a poklesnutých médiách, ktoré majú vzbudiť záujem o "východnú spiritualitu" a rozširovať ju. Predovšetkým v ezoterickej a psycho scéne je budhizmus považovaný za istý druh spirituálneho vedenia, kde sa dá prepojiť mnoho rôznych odporujúcich si vecí. Táto scéna nemá však ani povrchnú znalosť pojmov. Ale istý pocit pre správnu vec úplne stačí k tomu, aby si pripadala ako stúpenec tibetského budhizmu. A to nielen spirituálne, ale predovšetkým ľudskoprávne a angažujú sa tým, že si prilepia na auto samolepku TIBET FREE. Toto nič nezmení, ale dáva to povznášajúci pocit - patriť medzi dobrých ľudí. Zasadzujú sa ako "bojovníci svetla" v tomto hroznom svete tak, že meditujú za zmenu.
Pre mnohých ľudí začína a končí nadšenie pre tibetskí budhizmus postavou Dalajlámu. Jeho "svätosť" sprevádza vysoká a celosvetová prestíž, ktorú si užíva vďaka politickej a názorovej orientácii. A to napriek nepriateľskej pozícii voči ženám a homosexuálom.
 |
| V talianskom Palerme sa dalajláma vítal s americkým hercom Richardom Gereom, ktorý konvertoval na budhizmus. Zdroj : Profimedia |
Dokonca ani jeho kontakty s neonacistami na tom nič nezmenili. Stále je prezentovaný ako symbol mierumilovnosti a dobroty, a predovšetkým múdrosti a pokoja. Jeho výroky vyzerajú ako výraz "najvyššieho poznania" :
"Ak chceš byť naozaj šťastný, jednoducho sa vyhni nešťastiu."
Je toto naozaj vrchol východnej múdrosti ? Alebo je to len prázdna fráza bez obsahu ?
Ďalší jeho preslov "instantnej múdrosti" :
"Aj cez všetky problémy, ktoré môžme mať, si musíme zachovať optimizmus a entuziasmus."
Obraz starého Tibetu (pred r. 1950), ktorý je rozšírený v knihách na Západe, ukazujú raj na zemi, kde ľudia majú šťastný a spokojný život v súlade so sebou, s prírodou a s bohmi.
 |
| Film : Sedem rokov v Tibete zdroj : imtv.it |
Podľa Dalajlámu sa to pripisuje vplyvu budhizmu, vďaka ktorému vznikla spoločnosť žijúca v mieri a harmónii. A po tom, čo Tibet obsadili Číňania, bol tento raj nenávratne zničený.
Moderná história však popisuje, že tento raj v žiadnom prípade nezmizol kvôli Číňanom. Do invázie Čínskej oslobodeneckej armády totiž Tibet nebol žiadnou spoločnosťou, ktorá žila v raji, ako to neustále tvrdí Dalajláma.
Pre mnoho ľudí znamenal starý Tibet skutočné peklo na zemi. Čínska propaganda hovorila o tom, že oslobodila tibetský ľud, keď vtrhla do Tibetu v roku 1950. A všetko bolo v rukách mníchov - kláštory, šľachtické sídla, zákonodárstvo, súdnictvo, polícia, armáda, školstvo, zdravotníctvo... Moc si uchovala aj malá vrstva aristokratichých rodín. Tieto kláštory a paláce tvorili dokopy 2,5 - 3 % obyvateľov. Veľké množstvo tvorili nevoľníci (neslobodní poľnohospodári). Nomádovia boli slobodnejší. Čiže 90 % obyvateľov boli nevoľníci a vládol im klérus a vysoká šľachta.
 |
| Bývanie otrokov v Tibete. V diaľke vidíme biely palácový komplex. Zdroj : xinhuanet |
Realitou v Tibete bola najhoršia chudoba, hlad, dlhové otroctvo a poroba. A tak to fungovalo do polovice 20. storočia.
 |
| Aj takto žili otroci v Tibete. Vľavo je ich celý majetok. Zdroj : xinhuanet |
Samotná rodina Dalajlámu, po prijatí do najvyššieho šľachtického stavu v Tibete, vlastnila najmenej 27 poľnohospodárskych veľkostatkov, len pre vlastnú potrebu. Obhospodárovalo ich 40.000 ľudí, ktorí boli v nevoľníctve a starali sa o záujmy Dalajlámu a jeho rodiny.
Mimo klérus neexistovala žiadna škola ani zdravotná starostlivosť. Úmrtnosť novorodencov bola 50 %-ná do prvého roku dieťaťa. Dĺžka života bola 35 rokov.
 |
| Táto otrokyňa má 35 rokov. Zdroj : xinhuanet |
Privilegované životné podmienky sa vysvetľujú a ospravedlňujú budhistickým učením o karme, kedy si človek nazhromaždí zásluhy alebo dlhy v predchádzajúcich životoch. Keď sa utláčaný sedliak bráni zlým podmienkam, zhromažďuje si zlú karmu a tresty.
Trestné právo v tibetskom štáte je odrazom zlovôle a neuveriteľnej krutosti, keď sa zo živých ľudí sťahovala koža. Ďalej sa vypichovali oči alebo odsekli ruky. Tieto tresty sa požívali do polovice 20. storočia. Každý jeden kláštor mal aspoň jednu mučiareň.
 |
| zdroj : xinhuanet |
Tibetský budhizmus má veľmi málo spoločné s budhizmom v iných krajinách juhovýchodnej Ázie - ako je južná India, Srí Lanka, Thajsko, Japonsko a Čína, až na pár prevzatých pojmov.
V tibetskom budhizme existuje viac bohov, než v celom hinduistickom panteóne dohromady. Podľa Dalajlámu je to asi 1 milión bohov. Tibetský budhistický klérus nielen že bohov neodstránil, čo bola požiadavka budhizmu, ale vytvoril si vlastný štát útlaku. A nie každý môže dosiahnúť "vyslobodenie" v nirváne, ale len vysoko postavení kňazi - lámovia. Teda nie obyčajní mnísy a ženy už vôbec nie.
 |
| zdroj : xinhuanet |
Tibetský budhizmus - vadžrajána, nie je nič iné než nezrozumiteľný zlepenec animistickej viery v duchov a démonov, ktorá v Tibete existovala ešte pred príchodom budhizmu. A je spojená s nedôstojnými rituálmi, ktorým sa ľudia podrobujú. V období medzi životmi - medzi smrťou a novým životom, budhistov sprevádzajú obrovské monštrá, čerti, upíri a čarodejnice. Pokiaľ neposlúchate Dalajlámu môžte skončiť v jednom zo 16 pekiel s hrozným mučením.
Znova narodiť sa nemusíte ako človek ale ako zviera. Najväčším trestom pre muža je však narodiť sa ako žena...
Teror lámov vládol od polovice 17. storočia do polovice 20. storočia prostredníctvom militantnej sekty Žltých čiapok, ktorí za pomoci mongolov odstránili každého politického odporcu. Vtedajšia hlava sekty Žltých čiapok, známy ako 5. Dalajláma Lozang Gjamccho, menoval sám seba ako najvyššiu duchovnú a politickú autoritu celej zeme a Tibet bol v roku 1720 vojensky pripojený k protektorátu Mandžur (Mandzhur).
 |
| Kláštor Labrang - jeden zo šiestich hlavných kláštorov sekty Gelugpa tibetského budhizmu, známej tiež pod označením „sekta Žltých čapíc“. Zdroj : Infoglobe - Kláštor Labrang |
V roku 1793 pod císarom Čchien-lung sa stal vazalským štátom Číny, pričom režim lámov mal neobmedzenú moc. Po rozpadnutí Čínskej ríše (posledný čínsky cisár bol Pchu-i), behom bojov o moc, dosiahol Tibet fakticky nezávislosť. Tú uznal Kuomintang, ktorý vládol v Číne a Mao. Obidvaja tak z císarstva zdedili výsostné nároky na Tibet. Vpád Maových oddielov do Tibetu v roku 1950 to zmenil a z pohľadu Číny Tibet je a vždy bol, teda najneskôr od r. 1720, súčasťou čínskeho terirória. A to bolo všetkými, áno všetkými, štátmi na zemi akceptované.
Napriek propagande, bola Čínska oslobodenecká armáda veľkou časťou obyvateľov Tibetu veľmi vítaná. A znamenala pre nich oslobodenie z nevoľníctva, dlhového otroctva a poroby.
Odpor proti číňanom sa tiež prejavil, hlavne zo strany vládnucej vrstvy, teda šľachty a kňazov. Tí boli zbavení svojich majetkov a privilégií.
Od polovice 60. rokov sa za pomoci CIA odohrával podzemný boj proti číňanom, ktorý viedol brat Dalajlámu a z Indie a z USA organizovali krvavú geurillovu vojnu. Pri príprave tzv. úteku do Indie, len 9 rokov po vpáde číňanov, ktorý organizovala CIA a jednalo sa hlavne o to - dostať z krajiny zlatý prach a strieborné prúty z pokladu v Potále. Pri tomto tzv. úteku sa pokračovalo do Sikkhim a potom do Indie. Zlatý prach a strieborné prúty sa transportovali karavanou, ktorá pozostávala z 800 zvierat. Podľa dnešných cien mala hodnotu 55 miliónov US dolárov. V tej dobe to bolo neskutočné bohatstvo vyžmýkané z najchudobnejšej krajiny na zemi.
 |
| Útěk do exilu v Indii, 17.3. - 31.3. 1959. Zdroj : Aktualně |
Až do začiatku 70. rokov bola podzemná vojna v Tibete financovaná zo zvláštneho programu US vlády, ktorý podporoval útoky a sabotáže proti Číne. Dalajláma z tohto fondu obdržal 200.000 dolárov ročne, ako osobnú apanáž, ktorú mal k dispozícii len pre seba. Po obdržaní týchto peňazí svoje kontakty zo CIA celé desaťročia popieral. Až nakoniec v 90. rokoch sa musel priznať, že klamal. Ako sa na to prišlo ? Úplne jednoducho. Uplynula 30-ročná lehota na utajenie dokumentov CIA a každý si to teraz môže pohľadať a prečítať si.
Poškodilo to nejako jeho dôveryhodnosť ? Spôsobilo mu to nejakú škodu ? Nie, vôbec. Ani trochu.
CIA financovala zbrane, logistiku a vyzbrojovala podzemné teroristické skupiny až do polovice 70. rokov. Až pokiaľ USA neobjavili za éry Nixona a Kissingera obchodné záujmy a možnosti v Číne. CIA vtedy zastavila sabotáže a prejavy odporu v Tibete.
 |
| Návšteva vo Washingtone zdroj : Aktualně |
Od začiatku 80. rokov prevzali iné americké organizácie financovanie anti-čínskych aktivít - Dalajlámova The National Endowment for Democracy (NED), ktorá mu dodnes každoročne predáva miliónové čiastky. Dalajláma, v pasáži z jeho autobiografie z roku 1964, doslova vychvaľuje guerillovu vojnu, kde žehnal zbraniam. Tieto pasáže v novom vydaní tejto autobiografie z roku 1990 zmizli.
🔸️ Zaujímavý článok :
Zakon vremeni - Pravda o tibete
🔹️ Téma :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára