Ak nič nemá zmysel, sprevádza nás úzkosť a smútok. Ale ak ten zmysel spoznáme, všetko dáva zmysel. :-)
Mnohí si za priority určia falošné hodnoty, ktoré nedávajú odpoveď na otázku prečo žijeme. A ich nepokoj vyústi do smútku a neskôr do zúfalstva.
 |
| zdroj : ordinariate memes |
↓
A na čom naozaj záleží? Či sa rozhodneš rozdávať lásku a či sa ju rozhodneš prijímať. A nie preto, aby si urobil človeka šťastným len na chvíľu, a potom s plačom spomínal na tých, ktorí už pomreli. Ak sa rozhodneš prijať smrť ako dôvod, pre ktorý si sa narodil, už teraz si mŕtvy...
Všetko čo človek v živote koná, koná pre výsledok, ktorý stojí za to. Napríklad také cvičenie a zdravé stravovanie je len krátkodobejší cieľ, aby sme boli zdraví a nedáva nám zmysel života. Potrebujeme hlbší a dlhodobý cieľ.
Ak nájdeme zmysel života, všetok smútok utečie. Najmä, ak vieme, že bude pokračovať aj po smrti. A na tom, čo má zmysel, máme pracovať už teraz.
Podľa :
A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal:
„Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“
On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“
Povedal mu:
„Správne si odpovedal.
Toto rob a budeš žiť!“
„Boh nás tvoril, aby sme ho poznali, jemu slúžili a jeho milovali, a tak prišli do raja. Blaženosť nám dáva účasť na Božej prirodzenosti a na večnom živote“ (KKC 1721).
Človek je teda stvorený nie pre tento svet, nie pre tento život, ale pre iný svet, pre iný život, ktorý znamená šťastie, aké si ani nevieme predstaviť.
Táto túžba po večnom živote a večnom šťastí nás stavia pred rozhodujúce voľby. „Učí nás, že pravé šťastie nie je ani v bohatstve alebo blahobyte, ani v ľudskej sláve alebo moci, ani v nijakom ľudskom výtvore, nech by bol akokoľvek osožný, ako je veda, technika, umenie, ani v nijakom stvorení, ale jedine v Bohu, prameni každého dobra a každej lásky“ (KKC 1723).
Mária Kristína Savojská (1812 - 1836), ušľachtilá kráľovná, manželka kráľa Ferdinanda Neapolského, v jednej svojej básni napísala:
 |
| Mária Kristína Savojská, kráľovná, zdroj : wikipedie |
„Hoc aj som zdravá...
Ale čo ďalej?
A mám zlato a striebro...
Ale čo ďalej?
A osud ma postavil na vysoké miesto... Ale čo ďalej?
Som takmer jediná s takým duchom a vedomosťou...
Ale čo ďalej?
Aj keby som užívala svet tisíc rokov... A potom?
Skoro zomierame a nič neostáva:
Slúž svojmu Bohu a potom budeš mať všetko!“
A. Luciani: Listy včerajším
Božie slovo nás uisťuje, že náš cieľ stojí za to :
Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ 1. Korinťanom 2:9
Zdroj :
🔹️ Téma :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára