 |
| zdroje : The famous people, OCRegister |
↓
Zástanci pozitívneho myslenia zdôrazňujú, že môžeme premeniť na realitu čokoľvek, čo skutočne chceme a neexistujú žiadne obmedzenia, pretože aj nemožný sen sa stane skutočnosťou, ak budeme mať vieru.
Existuje niekoľko veľmi významných ľudí, ktorí kážu toto evanjelium prosperity a úspechu prostredníctvom „pozitívneho myslenia“. Už v roku 1952 vydal Norman Vincent Peale svoju dnes už slávnu knihu Sila pozitívneho myslenia, v ktorej sľúbil, že ak si človek pozorne prečíta jeho knihu a použije v nej navrhnuté techniky, „môže v sebe zažiť úžasné zlepšenie... stanete sa obľúbenejším, váženejším..." a "môžete dosiahnuť stupeň zdravia, ktorý ste doteraz nepoznali...“
Peale tieto myšlienky predkladá ako vedecké a kresťanské, čo je neprekonateľná kombinácia... Ale samozrejme, nie sú vedecké ani kresťanské.
Odvtedy bolo vydaných množstvo ďalších podobných kníh. Veľmi významným autorom je v tomto smere televízny evanjelista Robert H. Schuller, ktorý hovorí o „myslení možností“, a ktorého väzby na Normana Vincenta Pealeaho sú celkom zjavné. Je to najmä Schuller, ktorý v našej dobe predložil „teológiu sebaúcty“ alebo sebalásky.
Trh vydavateľstva je zaplavený svojpomocnými knihami, ktoré hlásajú úspech prostredníctvom pozitívneho myslenia alebo liečby mysle. Nasledujúce tituly sú len ukážkou:
Zoznam kníh je nekonečný, ale posolstvo je v podstate rovnaké: svoj život môžete zmeniť objavením vlastnej hodnoty, zvýšením sebaúcty a pozitívnym myslením o sebe, svojich cieľoch a svojej budúcnosti. Môžete dosiahnuť, čo chcete, len ak to veľmi chcete a niečo pre to urobíte.
Existuje dokonca jasné vyhlásenie, že toto je Božia vôľa a Kristovo učenie pre náš život. Boh chce, aby sme sa cítili dobre. Koniec koncov, Kristus prišiel, aby sňal naše hriechy, aby sme cez Neho kráčali vpred. Pre kresťana teraz neexistujú žiadne obmedzenia.
Obľúbený text, ktorý používajú Peale a Schuller, je Filipanom 4:13 : „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ Peale odporúča, aby sa tento text opakoval desaťkrát denne...
(Katolíci by len pripomenuli, že biblické verše treba čítať v kontexte : Filipanom 4:12-13.)
Metóda pozitívneho myslenia je jednoduchá. Neustále filtrujete zlé myšlienky a nahradzujete ich pozitívnymi myšlienkami. Pracujete s kartami obsahujúcimi texty alebo slogany, s nástenkou či zošitom snov. Modlitba tu funguje zvláštnym spôsobom - ako forma autohypnózy. Verte, že niečo dokážete, a nakoniec to príde...
Toto hnutie "pozitívneho myslenia“ nie je také nové, ako by niektorí verili, ale siaha do predchádzajúcich storočí. Spoločným znakom humanistického myslenia je, že ľudia sú nasmerovaní k pozitívnym silám a schopnostiam v sebe.
Američania sú už tradične fascinovaní úspechmi a jednoducho milujú rozprávku „handry-to-riches“. Obzvlášť fascinujúca je predstava, že ľudia dosiahli úspech sami, čistou silou vôle a odhodlaním. Americký ideál je „self-made man“ - človek, ktorý sa vypracoval sám od piky.
.jpg) |
| Phineas Quimby zdroj : Wikipedia |
Tradícia „nového myslenia“ svojpomoci v Amerike siaha až do „mentalistickej“ školy minulého storočia.
Mentalistická škola verí, že myseľ je kľúčom k úspechu alebo neúspechu. V 30.-ich rokoch 19. storočia si hodinár Phineas Quimby začal získavať popularitu tým, že učil, že choroba je výsledkom nesprávneho myslenia a obhajoval, že ak zmeníte niekoho myslenie, vyliečite jeho chorobu. Takto bol vyvinutý proces „liečby mysle“.
 |
| Quimby a subjekt zdroj : Wikipedia |
Bola to Mary Baker Eddy, zakladateľka prúdu kresťanskej vedy, ktorá popularizovala a inštitucionalizovala myšlienky Quimbyho. Učila, že choroba sa dá prekonať myšlienkovými pochodmi v mysli.
 |
| Mary Baker Eddy zdroj : Wikipedia |
Techniky liečenia mysle sa používali najmä v súvislosti s liečením chorôb. Postupom času sa však tie isté techniky používali pri dosahovaní bohatstva.
 |
| Myšlienky sú veci, kniha od Prenticea Mulforda zdroj : Amazon |
Bol to Prentice Mulford, kto začal kázať posolstvo: „Mysli si, že úspech prináša úspech“.
 |
| zdroj : Martinus |
Nastal posun od zdravia k bohatstvu. Teóriu „pozitívneho myslenia“ začali presadzovať rôzni spisovatelia ako Emmet Fox, Harry Emerson Fosdick a napokon spomínaný Norman Vincent Peale.
Voskuil urobil zaujímavú poznámku: "Americký evanjelikalizmus má dlhú tradíciu vnímania náboženstva ako prostriedku na dosiahnutie zdravia, bohatstva a šťastia." Ľudia ako Kathryn Kuhlman, Oral Roberts a Robert Schuller sú súčasťou tejto tradície.
Je dôležité poznamenať, že hnutie pozitívneho myslenia nie je založené, ani tak na Božom slove, ako na (modernej) humanistickej psychológii.
Tieto myšlienky sa vracajú k myšlienkam psychológov ako Alfred Adler („vôľa k moci“) a Abraham Maslow („sebaaktualizácia“). Títo muži učili, že najdôležitejším cieľom a snahou muža je byť úspešný a dosiahnuť rešpekt.
Hovorí sa nám, že nemôžeme milovať Boha a blížneho, ak nemilujeme sami seba; nemôžeme žiť s ostatnými, ak nemôžeme žiť sami so sebou. Ocenenie vlastnej hodnoty a dosiahnutie vlastnej dôstojnosti sú teda našimi najvyššími cieľmi.
Existuje veľké nebezpečenstvo, že v súčasnom náboženskom „pozitívnom myslení“ - hnutí sebalásky, sa evanjelium úplne psychologizovalo.
Je potrebné uznať výhody optimistického pohľadu na svet. Ale treba zdôrazniť, že človek musí tvrdo pracovať a obetovať sa, aby dosiahol vytýčený cieľ.
Peale tiež kladie dôraz na nevyhnutnosť modlitby. Ale modlitba by sa nemala používať ako magická mantra, ani by sa texty nemali vytrhávať z kontextu a vešať ako energizujúce formulky na dvere chladničky. Proti spôsobu, akým Peale a Schuller používajú Bibliu, sa treba vážne ohradiť.
Je dôležité kritizovať rozšírené hnutie „pozitívneho myslenia“. „Pozitívne myslenie“ je nedostatočné a nebezpečne zavádzajúce.
Jednoducho nie je pravda, že môžeme „dosiahnuť čokoľvek, čomu veríme“. Realitu nemožno vždy zmeniť myšlienkovými procesmi mysle. Toto je nesprávny pohľad na svet a na človeka.
Teória pozitívneho myslenia naznačuje, že svoj osud môžeme utvárať sami a že máme svoj život pod kontrolou. Biblia nám však hovorí, že to tak nie je. Sme koneční a smrteľní a úspech nezávisí od našej oddanosti alebo úsilia, ale od Božieho požehnania, ktoré dáva vo svojej milosti.
Teória pozitívneho myslenia, ako ju dnes propagujú mnohí "aktivisti za sebaúctu", v skutočnosti vedie k zbožšteniu človeka, k tomu, že človek si myslí, že je zbožný a má svoj život pod kontrolou.
Takto môže „pozitívne myslenie“ viesť k zúfalstvu. Ľudia, ktorí skutočne verili, že dosiahnu úspech, a dali tomu maximum, no napriek tomu zlyhali, môžu byť úplne zničení.
V "pozitívnom myslení" nie je miesto pre krutú realitu, pre úzkosť a náreky, ktoré sú vyjadrené v Písme nad hriechom a zlyhaním človeka. A teda nemá miesto ani pre útechu z Písma, ktorú nám Pán v ťažkej situácii dáva. Neúspech a nedostatok v tejto sladko znejúcej, no veľmi drsnej filozofii, jednoducho neexistujú.
 |
| zdroj : Martinus |
V „pozitívnom myslení“ sa používa silné tvrdenie, že si zaslúžime „úspech". Máme právo byť populárni, šťastní, bohatí... Máme pre Boha nekonečnú hodnotu a mali by sme sa považovať za oveľa hodnotnejších, ako si myslíme.
Ale namiesto toho nás Biblia učí, že sme hodní večného zatratenia a že sme prišli o všetky Božie požehnania. Počatí a narodení v hriechu sme deti hnevu. Schuller a jeho priatelia vedome ignorujú hroznú realitu a účinok dedičného hriechu.
Okrem toho je úplne nesprávne považovať náš život za materiálny „úspech“. Pozitívni myslitelia hovoria, že ak chcete mať sebaúctu, musíte mať úspech. Vaša hodnota je založená na tom, kým ste a čo dosiahnete.
Ale Božie Slovo meria úspech z hľadiska poslušnosti Božiemu Slovu. V tom spočíva „tajomstvo“ Kristovho úspechu. Bezbožní môžu prosperovať vo svetskom zmysle a byť veľmi úspešní, ale iba spravodliví sa dočkajú dobrého konca. (Žalm 73) Ide o dva vzájomne sa vylučujúce názory na to, čo je „úspech“.
Pozitívni myslitelia hovoria, že najväčším problémom človeka je nedostatok sebaúcty. Ale Biblia nám hovorí, že naším „problémom“ je práve to, že si príliš vážime samých seba.
Práve tým hrešíme, že neslúžime najprv Bohu a nehľadáme záujmy blížneho, ale že hľadáme najprv seba. Nepovažujeme Boha za hodného všetkej chvály, ale podporujeme našu vlastnú hodnotu.
Schuller a iní nás nabádajú, aby sme milovali samých seba (predtým, než budeme môcť milovať iných), ale Pán nás nabáda, aby sme mali na pamäti, že sme hriešni. Lebo len vtedy uvidíme Krista, ako jediného Prostredníka, a nielen ako náš „príklad“.
Veď nakoniec, teória „pozitívneho myslenia“ neobsahuje žiadne biblické chápanie hriechu a milosti. Káže o sebahodnote človeka, a tak popiera Božiu milosť.
Moderní teológovia nám hovoria, že v nás musí byť niečo „cenné“ a „hodné“, aby nás Boh zachránil vo svojom Synovi. Ale Biblia nám hovorí, že taká hodnota v nás nebola a nie je. Kristus za nás zomrel, „keď sme boli ešte hriešnici...“, hovorí Slovo (Rímskym 5:8). Keď Kristus za nás zomrel, boli sme slabí, hriešni a nepriatelia Boha...
Teória „pozitívneho myslenia“ je negáciou evanjelia Ježiša Krista. Rozbíja Pravdu evanjelia a skutočný spôsob pozitívneho myslenia, ktorý by si kresťania mali osvojiť.
Môže byť pravda, že veľa ľudí má o sebe zlý obraz. Väčšinou je to pravda, pretože majú nesprávne kritérium. Kto sa meria podľa úspechu predpísaného "pozitívnymi mysliteľmi", musí byť naozaj nešťastný.
Keď nechávame v sebe pôsobiť Božie Slovo, nepreceňujeme sa, že máme veľkú hodnotu. Vieme, že sme hriešni a učíme sa zbaviť našej pýchy. Zároveň sa stále viac učíme milovať Boha. Vieme, že nás Boh prijal v Kristovi, a že sme sa stali hodnými účasti pri Pánovom stole.
Naučíme sa vyrovnať so zlomenosťou života s Božou pomocou. Na Neho môžeme uvrhnúť všetky svoje starosti a žiť bezpečne v Jeho prozreteľnej starostlivosti.
To nám dáva biblicky pozitívny pohľad na život – na život, ktorý je pokazený a zjazvený hriechom, ale ktorý možno žiť šťastne v milosti Božej v Kristovi.
🔸️ Zaujímavý článok :
---》 Forbes - Psychologička: Z pozitívneho myslenia je veľký biznis. Naše myšlienky nezmenia realitu
🔹️ Články o pozitívnom myslení :
---》 Pozitívne myslenie
🔹️ Témy :
---》 Okultizmus
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára