Je známe, že kláštory majú zásluhu na prepisovaní sakrálnych i svetských rukopisov. Práca prepisovačov bola ťažká a namáhavá. Mnísi museli často pracovať v tej najnepríjemnejšej zime.
Benediktínska regula prikazovala mníchom dávať almužnu a prejavovať pohostinnosť. Podľa Regule "treba všetkých hostí, ktorí prídu, prijať tak, akoby to bol Kristus".
Kláštory fungovali ako neplatené hostince, neznámym pocestným, pútnikom a chudobným ponúkali bezpečný a pokojný odpočinok. Tu bol Kristov duch živý, poskytoval prístrešie a útechu všetkým pocestným.
Keď som prednášal v jednej farnosti o Francúzskej revolúcii a uviedol strašné zverstvá osvietenských a slobodomurárskych neznabohov, páchaných na katolíkoch vo Vendée a inde, ktorých jediným previnením bolo, že sa nechceli vzdať viery zjavenej Bohočlovekom, sťažovali si potom niektorí u farára, že vraj moja prednáška bola "negativistická" a nachádzalo sa v nej príliš málo "pozitívnych informácií."
Nemal som už možnosť s tými ľuďmi hovoriť a spýtať sa ich, aké pozitívne informácie mali na mysli. Také, že Francúzska revolúcia bola víťazstvom slobody, rovnosti, bratstva a ľudských práv, ako sa to učia v školách a ako to hlásajú vplyvné média ? Keby som prednášal takto, asi by sa nesťažovali.
National catholic register priniesol zaujímavý článok o nových myšlienkach v 19. storočí.
Niektoré vedecké úvahy a teórie akoby znižovali hodnotu človeka ako Božieho stvorenia.
Medzi mníchmi sa našli aj zruční hodinári. Prvé hodiny, o ktorých máme písomnú zmienku, skonštruoval budúci pápež Silvester II. okolo roku 996.
Peter Lightfoot, mních žijúci v 14. stor. v anglickom Glastonbury, skonštruoval jedny z najstarších doteraz existujúcich hodín, ktoré sa vo výbornom stave nachádzajú v londýnskom Múzeu vedy.
Zdroj : wikipedia
Stredovek zaviedol v Európe stroje v rozsahu, aký dovtedy nezažila žiadna civilizácia.
Mnísi boli zruční a neplatení technickí poradcovia Európy po inváziách barbarov.
Neexistovala činnosť, v ktorej mnísi neprejavili tvorivosť a vynaliezavosť, či už išlo o ťažbu soli, olova, železa, kamenca, sadrovca alebo metalurgiu, ťažbu mramoru, predaj nožov či vedenie sklární. Európou sa šírili poznatky a skúsenosti z kláštorov.
Kláštory boli najefektívnejšie jednotky, aké vtedy v Európe existovali.
V kláštore vo Francúzsku sa zachoval záznam z 12. storočia o využívaní vodnej energie. Mnísi využívali silu vody na mletie pšenice, osievanie múky, valchovanie súkna a spracovanie kože.
Manuálna práca, ktorú Regula sv. Benedikta výslovne vyžadovala, hrala v kláštornom živote ústrednú úlohu. Hoci Regula bola známa umiernenosťou a averziou voči prílišnej askéze, často sa našli mnísi, ktorí sa s radosťou púšťali do ťažkej a nepríjemnej práce...týkalo sa to najmä klčovania a odvodňovania novej pôdy.
Netrvalo dlho a močariny vysušili, vykopali kanály a to, čo bývalo zdrojom chorôb a špiny, premenili na úrodnú poľnohospodársku pôdu.
Iný odborník poznamenáva : "Za obnovu poľnohospodárstva vo veľkej časti Európy vďačíme mníchom."
Mnísy mali tiež podiel na rozvoji praktických zručností. Obzvlášť významným príkladom je poľnohospodárstvo.
 |
| zdroj : https://www.jaimemonpatrimoine.fr - Kostol Saint Nectaire d'Auvergne v Saint Nectaire |
To bol názor sv. Bazila Veľkého, ktorý zohral dôležitú úlohu vo vývoji východného mníšstva.
A predsa pustovnícky život nikdy úplne nevymizol; tisíc rokov po svätom Pavlovi z Téb sa pápežom stal pustovník, ktorý prijal meno Celestín V.
Rané formy kláštorného života existovali už koncom 3. storočia. Dovtedy sa životu v modlitbách a obetách venovali niektoré kresťanské ženy ako zasvätené panny, pričom sa starali o chudobných a chorých. Z tejto tradície vzišli rehoľné sestry.
Po úpadku karolovského impéria začali s obnovou vzdelanosti mnísi.
Len veľké kláštory, najmä na juhu Nemecka, zostali ako jediné ostrovy intelektuálneho života v čase opakujúcich sa "záplav" barbarov. Mnísi dokázali neuveriteľne rýchlo pracovať a napraviť spúšť po invázii...
Nájazdy hord vyplienili nejeden kláštor a spálili knižnice...a práve mnísi uchránili svetlo poznania pred zhasnutím.
Zdroj : profimedia
Barbari
Barbarské nájazdy spôsobovali v Európe úpadok. Vlny valiacich sa kmeňov zruinovali alebo ožobráčili mestá, kláštory, knižnice, školy...
 |
| Plienenie Ríma germánmi v roku 410 |
Najničivejší boli Vandali. V polovici 5. storočia vyplienili samotný Rím.
