National catholic register priniesol zaujímavý článok o nových myšlienkach v 19. storočí.
Niektoré vedecké úvahy a teórie akoby znižovali hodnotu človeka ako Božieho stvorenia.
Evolúcia podľa Darwina zodpovedala za vzhľad človeka na javisku prírody. Človek nebol ani tak duchovnou bytosťou, ale masou protoplazmy, aj keď vysoko vyvinutou, ktorá niesla historické príbuzenstvo s protoplazmou jednobunkovej améby.
Táto „dialektika“ je stretom dvoch kategórií, ktoré vedú k tretiemu. Zrážka medzi tézou a protikladom teda vytvára syntézu. Na ľudskej úrovni spôsobuje konflikt medzi proletariátom (chudobní) a kapitalistami (bohatými) komunizmus.
Dialektika dejín je preto nezastaviteľnou prírodnou silou, ktorá vedie ku komunistickému stavu, v ktorom individuálna osoba nemá žiadny osobitný význam.
Preto človek nie je duchovná bytosť a náboženstvo nie je nič iné ako neuróza. Ľudia nie sú slobodní. Sú vedľajším produktom nevedomých pocitov a spoločenských tlakov. Freud, ktorý študoval myseľ jednotlivca, ho považoval za bezduchú entitu.
Ako uviedol George Will, tvorcovia modernej mysle - Darwin, Marx, Freud - učili, (alebo tak boli vychovávaní, že učili), že človek je rôznymi spôsobmi pasívny a plastický voči tlakom svojho okolia...
Fyzika, biológia, psychológia a sociológia zrejme učia, že človek nie je slobodný.
Veda nemôže ani vyvrátiť existenciu Boha, ani nemôže vyriešiť tajomstvo stvorenia, povahu slobody ani paradoxy ľudskej psychiky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára