8.2.22

Prečo práve Ján Hus ?

          Katolícke kresťanstvo vykonalo v stredoveku grandiózne civilizačné dielo: z divokých kmeňov, ktoré uplatňovali krvnú pomstu, polygamiu, otrokárstvo, vraždenie nemluvniat i nenarodených detí, vychovalo civilizované národy, vštepilo im princípy monogamného manželstva, lásky k deťom, charity, obetavosti voči trpiacim, chorým atd.

Čítať ďalej :

       To všetko bolo ohrozené bludom a heretikmi, hlavne vtedy, keď zástanci herézy siahli k vražednému teroru. Išlo o veľa, zvlášť keď za tým všetkým obrovským civilizačným úsilím stála krv mučeníkov, hlásateľov evanjelia medzi európskymi národmi, ako boli  sv. Bonifác, sv. Vojtech alebo sv. Stanislava.. 

       Prečo spoločnosť pristúpila k trestu smrti ?  Odpoveď nájdeme u mohutného heretického hnutia albigénskych, ktoré bolo teroristickou sektou, ktorá by sa dostala do konfliktu so zákonom i v najdemokratickejšom štáte súčasného sveta. 

      Albigenskí uplatňovali systematickú genocídu voči katolíckemu duchovenstvu, neušetrili ani pápežského legáta Petra z Castelnovy, ktorý k nim prišiel, aby vyjednával, nie aby trestal. Iné kacírske sekty neboli o mnoho lepšie.

       Tieto skutočnosti ľahko viedli k myšlenkovému zjednodušeniu „kacír rovná sa vrah“. Tomu podľahli i najlepší ľudia 13. a 14. storočia. 

       V záujme pravdy je potrebné povedať, že právo a spravodlivosť boli na strane stredovekej cirkvi a štátu, nie  na strane rozkladných, rozvratných a teroristických kacírských hnutí. Obrana ale bola  neprimeraná a nezodpovedala ideálu evanjelia.

       Ale je nápadné, prečo si osvietenci v 18. a 19. storočí dali na piedestál prvého bojovníka proti údajnému stredovekému tmárstvu práve Husa. V jeho dobe bolo predsa mnoho osôb upálených za kacírstvo. 

   Prečo si nevybrali Girolama Savonarolu alebo veľmajstra templárov Jacquesa Molaya? Títo dvaja muži boli rovnakými obeťami svojho presvedčenia tak ako Hus. Prečo osvietenská a vôbec akákoľvek proticirkevná propaganda nejavila o nich záujem a sústredila ho výlučne na Husa ? (Francúzske a nemecké publikácie 19. a 20. storočia vyzdvihujú práve českého Jána Husa.)

      Pritom u Molaya i u Savonarola by našla veľkú ostrú kritiku vtedajšej cirkvi i samotného pápeža. Rozdiel je ale v jednom. Molay ostro napadal pápeža Klementa V., ktorému vytýkal zbabelú kapituláciu pred francúzskym kráľom Filipom IV. Pekným vo veci templárskeho rádu. Savonarola nazýval nemravného pápeža Alexandra VI. „antikristom“ a karhal ho z kazateľne omnoho ostrejšie než Hus. 

      Pritom ale Molayovi ani Savonarolovi vôbec nenapadlo zpochybňovať pápežskú autoritu a  autoritu cirkvi. Hus tak robil. 

      Z tohto dôvodu musel byť zo stoviek obetí inkvizície a stredovekého násilia proti slobode svedomia vydvihnutý práve on.


Zdroj : Radomír Malý - Omyly a nebezpečí rehabilitace Jána Husa


🔹️ Články o Jánovi Husovi :

História - Herézy - JÁN HUS

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára