Celibát kvôli majetku ?

zdroj : Postoj

↓

       A máme tu ďalšiu protikatolícku klebetu - že vraj povinný celibát pre kňazov bol zavedený z ekonomických dôvodov. Členovia kléru by teda nemali dedičov, ktorí by si nárokovali cirkevný majetok.

                 Alebo : Až v roku 1075 pápež Gregor VII. vyhlásil celibát. Opatrenie zamerané na nedelenie cirkevných pozemkov.

        Toto tvrdenie si zaslúži niekoľko úvah. Vo veľkej miere má marxistický charakter. Nezabúdajte na jednu vec - marxizmus je ideológia, ktorej všetky základy sú ekonomické. Stručne povedané, pre marxistu sa všetko scvrkáva na ekonomiku, teda to, na čom v živote a v histórii záleží, sú peniaze. A to vyplýva zo skutočnosti, že Karl Marx bol frustrovaný a úbohý chudák.

        Kvôli tejto posadnutosti peniazmi, marxisti akýkoľvek fakt interpretovali v tomto svetle. A keďže vo feudalizme krajina znamenala bohatstvo, jediný dôvod, ktorý prívrženci Karla Marxa vidia pre celibát, je ekonomická otázka. Ale  Cirkev nie je marxistická. Nekonáme z rovnakých dôvodov. Je teda obrovský nezmysel snažiť sa pochopiť náboženstvo z ekonomického hľadiska.

     A najstaršia zmienka o celibáte katolíckych duchovných sa spomína už na koncile v Elvire (295-302). V tomto čase sme boli ešte v Rímskej ríši ! Feudalizmus bol v Európe nastolený až po úpadku Rímskej ríše, medzi koncom 4. storočia a začiatkom 5. storočia, s nájazdmi barbarov. 

         Široko zdokumentovaný  Nicejský koncil sa konal v roku 325 a tretí z 20 kánonov ustanovených na tomto koncile znel: "Nikto z nich nebude mať ženu, okrem svojej matky, sestry a osôb, ktoré sú mimo podozrenia." 

      V dejinách západného kresťanstva existovalo veľa právnych predpisov týkajúcich sa celibátu. Svätý Gregor VII. nezaložil celibát, len upratal neporiadok. Bol konsolidátorom dlhej legislatívy na túto tému a konal pevne, aby zachránil princípy svätej Cirkvi. 

         Ďalším dôkazom proti ekonomickej motivácii je (na rozdiel od toho, čo si mnohí ľudia predstavujú), že diecézni kňazi (tí v diecéze, nie v reholi) nemajú žiadnu povinnosť prenechať svoj majetok Cirkvi. Pravdaže, nemajú potomkov, ale majú príbuzných – rodičov, starých rodičov, strýkov, bratrancov – ktorí sú ich prirodzenými dedičmi. V prípade, že nemajú žiadnych príbuzných, si majetok ponechá štát.

        Okrem toho nič nebráni tým, ktorí vstupujú do reholí, aby sa vzdali svojich pozemských statkov v prospech svojich blízkych v súlade so zákonom. Veď na rozdiel od diecéz žijú v spoločenstve a skladajú sľub chudoby.

        Jednoducho, ak človek zlého charakteru kradne majetok psychologickým žonglovaním, myslí si, že to isté robí aj Cirkev... Zrejme takíto ľudia nikdy neprijmú tento argument, pretože nie je podľa ich životnej ideológie, ale v skutočnosti za celibátom nebol žiadny postranný záujem...

        Svätý Ignác hovorí :

       "Pre toho, kto verí, nie je potrebné slovo, pre toho, kto neverí, nie je možné ani slovo."

Zdroj : Ocatequista - Celibát duchovenstva a dedičstvo otcov: Aká je pravda?

🔹️ Téma :

-----》 Katolícke učenie - CELIBÁT