Tým, že vyšiel v ústrety hunskému panovníkovi Atilovi, uchránil Rím pred nájazdmi a pustošením barbarov. O pár rokov neskôr Vandali Rím vyplienili, ale pápež aspoň presvedčil nájazdníkov aby nevraždili a nezničili celé mesto.
Gregor I. položil základy pápežského štátu. Už od začiatku svojho pontifikátu sa pustil do zmierňovania hladu a chudoby, ktoré trápili miestne obyvateľstvo. Podporoval mníšstvo, ktoré bolo nositeľom kultúry a vzdelania po páde Rímskej ríše. Kelly ho charakterizuje ako „človeka veľkých schopností, rozhodnosti a energie. Ukázal sa ako silný a sebaistý pápež, ktorého vláda bola rozhodujúca pre nasledujúce dejiny Cirkvi.“
bol pápežom, ktorý dal v roku 1095 podnet k prvej križiackej výprave. Výpravy sú dodnes vnímané kontroverzne hoci v prvom rade išlo o legitímnu obranu voči moslimskej expanzii. Nevieme ako by vyzerala dnešná západná civilizácia bez križiackych výprav. Prvá výprava bola úspešná a križiakom sa podarilo dobyť Jeruzalem. Zaujímavé je, že Urban „dal vydať dekrét, podľa, ktorého sa má Boží mier, čiže prerušenie nepriateľstva v dňoch stanovených Cirkvou, zachovávať každý týždeň v celom kresťanskom svete.“
sa zasadzoval za uplatnenie dekrétov prijatých na Tridentskom koncile. Aktívne bojoval proti rodinkárstvu, kupčeniu s odpustkami a neporiadkom vo vtedajšej Cirkvi. Kelly ho opisuje ako „muža, ktorý vždy myslel a konal s duchovným nadhľadom, nezmenil svoj asketický spôsob života ani na Petrovom stolci.“ Jeho osobná svätosť a prísnosť prispela k obnoveniu duchovného života v Cirkvi. Vďaka jeho iniciatíve sa podarilo zastaviť Turkov v námornej bitke pri Lepante.
zmobilizoval úspešný odpor voči tureckej expanzii do Európy. Inicioval spojenectvo cisára Leopolda a poľského kráľa Jána Sobieskeho. Ich spojené vojsko 12. septembra 1683 porazilo Turkov pri Viedni a postupne ich zahnalo zo strednej Európy.
.jpg)
poukázal v encyklike Rerum novarum na nespravodlivý údel robotníkov a zároveň odsúdil socializmus. Položil základy moderného sociálneho učenia Cirkvi. Vystupoval v prospech robotníkov a chudobných, čo mu vyslúžilo titul „pápež pracujúcich“. Pápež Lev XIII. bol vzdelaný a rozhľadený človek. „Podporoval štúdium astronómie a prírodných vied vo Vatikáne, vyzýval katolíckych historikov aby písali objektívne a otvoril vatikánske archívy pre vedcov bez ohľadu na ich vierovyznanie.“
je častokrát spájaný predovšetkým s obranným postojom voči modernizmu, rozkladnému smeru vnútri kresťanstva. Pre Cirkev však toho urobil oveľa viac. Pius X. správne pomenoval omyly modernizmu ako „syntézu všetkých heréz.“ Bol prorokom (nielen) pre svoju dobu. Morálne a duchovne pozdvihol stav duchovenstva aj laikov. Zlepšil činnosť kúrie, začalo sa pracovať na novom kódexe kánonického práva, prehĺbil chápanie liturgie. Deti po dosiahnutí určitého veku mohli pristupovať k svätému prijímaniu. Kelly ho charakterizuje ako „človeka úprimného, ľudského, láskavého, ale i rozhodného. Už za jeho života ho označovali za svätého a pripisovali mu zázraky.“
Tomuto pápežovi prischol prívlastok „Hitlerov pápež“ aj kvôli údajnému mlčaniu voči nacistickým zločinom. V skutočnosti, pápež ostro odsúdil vyhladzovanie Židov (napríklad 24.12. 1942 a 2.6. 1943). Varoval pred nebezpečenstvom nacizmu a rasizmu v encyklike Summi pontificatus z roku 1939. Vyzýval národy k mierovému riešeniu a jeho volanie po konferencii ostalo nevypočuté. Pius si uvedomoval, že nie je vždy dobré nahlas protestovať. Napríklad protest holandských biskupov vyprovokoval nacistov k represáliam, ktoré sa dotkli 40-tisíc Židov. Je známe, že pomáhal Židom k úteku a na tieto aktivity vyčlenil štyri milióny dolárov vo vtedajšej hodnote. O jeho pomoci svedčí aj konverzia vrchného rímskeho rabína na katolícku vieru, ktorý z vdačnosti prijal po prestupe meno Eugenio. (pápežovo občianske meno) „Vďačnosť Piovi XII. vyslovili významné židovské osobnosti ako Albert Einstein, izraelskí ministerskí predsedovia Golda Meirová a Moše Šarett, i hlavný rabín Izák Herzog, ktorý pápeža označil za spravodlivého Nežida, ktorý za holokaustu zachránil tisíce Židov.“
Len máloktorý pápež urobil v krátkom pontifikáte tak veľa pre budovanie Kristovej Cirkvi a dobro sveta ako Ján XXIII. Sprostredkoval mierové riešenie kubánskej krízy medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Svet bol v tom čase na pokraji atómovej vojny a pápež vyzval predstaviteľov obidvoch superveľmocí aby si zachovali chladnú hlavu. O rok neskôr ho medzinárodná Balzanova nadácia odmenila Cenou mieru. Ján XXIII. bol známy svojimi mierovými aktivitami a viedol Cirkev k dialógu s predstaviteľmi iných kresťanských spoločenstiev a náboženstiev. Zvolal II. vatikánsky koncil, ktorý posunul Cirkev k tomu aby reagovala na otázky a problémy modernej doby.
preukázal odvahu a rozhodnosť v zápase s komunizmom. To napokon viedlo k rozpadu totalitných režimov vo východnej Európe. Aktívne sa angažoval a protestoval proti rôznym násilnostiam vo svete - napr. ako jeden z prvých upozornil na genocídu v Rwande. Bol známym intelektuálom - napísal veľké množstvo príhovorov, kníh a encyklík kde sa zasadzoval za ochranu nenarodených, práva robotníkov a žien. Preslávili ho jeho zahraničné cesty. Počas svojho pontifikátu navštívil 129 krajín. Tým ukázal, že pápež sa neskrýva medzi bezpečnými múrmi Vatikánu, ale s odvahou ide aj do málo známych končín sveta.
Zdroj : Erik Dujava - Kauza nemravní pápeži
🔹️ Téma :
------》 História - PÁPEŽI
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára