 |
| zdroj : https://slideplayer.cz |
Keďže husiti za jediný prameň viery pokladali sv. Písmo, ktoré však vykladali nejednotne, onedlho vznikli medzi nimi sekty, ktoré spájal len kalich - spoločný symbol husitizmu. Najmiernejšou stranou husitskou boli kališníci alebo utrakvisti, ktorých programom boli Štyri pražské články, postavené pražskou univerzitou. Ku kališníkom sa pridal r. 1421 aj pražský arcibiskup Konrád z Vechty.
Radikálnou stranou boli táboriti, ktorí sa úplne pridržiavali náuk Viklefových a Husových. Bibliu pokladali za základ všetkého, nielen náboženského, ale aj politického a občianskeho života. Od Členov žiadali najväčšiu mravnú prísnosť, zriecť sa každej rozkoše. Kňazov volila obec, kázať mohli i laici. (s. 43)
Križiacke výpravy proti husitom skončili žalostne, Husiti pri Domažliciach (1431) rozprášili posledné zvyšky križiakov. I pápežský legát Julián Cesariní sa zachránil len útekom. Keď to videl koncil bazilejský, odhodlal sa urovnať vec s Čechmi miernejšou cestou.
Keďže miernejšia strana husitov, kališníci, a vysoká česká šľachta bola tiež náklonená rokovať, snem pozval Čechov do Bazileja. Českú deputáciu viedol Ján Rokycana, farár týnskeho kostola, Prokop Holý a Mikuláš Pilgram, biskup táboritov. Žiadali Štyri pražské články uviesť do života. Rokovanie s nimi v Bazileji však neviedlo k cieľu. Pokračovalo sa v ňom v Prahe, kde konečne r. 1433 sa dohodli na tzv. pražských kompaktátoch. V podstate boli to už známe štyri pražské články:
1. V Čechách a na Morave možno podávať prijímanie pod dvoma spôsobmi tým, ktorí o to žiadajú, ale s poučením, že Kristus pod každým spôsobom je prítomný celý.
2. Slovo božie možno hlásať slobodne, ale majú to robiť biskupmi aprobovaní kňazi.
3. Verejné smrteľné hriechy sa majú trestať podľa zákona božieho a sv. Otcov, ale tresty majú vykonávať len úradne na to oprávnení ľudia.
4. Cirkev a kňazi - okrem mníchov - môžu mať majetok. Majú ho však spravovať spravodlivo podľa úmyslu sv. Otcov.
Pražské kompaktáty prijali len miernejší kališníci, táborili a siroty sa nedali pohnúť k sjednoteniu s Cirkvou. Keď táboriti napadli katolícke mesto Plzeň, spojili sa proti ním katolícke stavy s kališníkmi a r. 1434 pri Lipanoch neďaleko Prahy porazili táboritov a siroty.
V boji padli obaja Prokopovci, vodcovia radikálnych husitov a veľa husitských bojovníkov. Tým bola odstránená hlavná prekážka, ktorá stála v ceste žiadúcemu zjednoteniu Čechov s Cirkvou, Po novom rokovaní s bazilejským snemom a cisárom Žigmundom dohodli sa r, 1436 v Jihlave, Na jihlavskom sneme slávnostne vyhlásili kompaktáty a uznali Žigmunda za českého kráľa. Bazilejský snem schválil kompaktáty r, 1437. (s. 44)
 |
| zdroj : slideplayer.cz |
Česi kompaktáty Spoločností Ježišovej nedodržiavali. Pápež Pius II. (1641 - 1556), keď sa dozvedel, že kališníci zneužívajú kompaktáty, vyhlásil ich r. 1462 za neplatné a zakázal svätiť u trakvistických kňazov.
Po belohorskej porážke uskutočnili v Čechách prísnu rekatolizáciu. Ferdinand II. ediktom z r. 1629 zakázal katolíkom prijímať pod oboma spôsobmi. (str. 45)
V krajinách koruny českej (Čechy, Morava, Sliezsko a Lužice) protestantizmu pripravil pôdu husitizmus. Kališníci (§ 140, 4), ku ktorým patrila väčšina českého obyvateľstva, pretože apoštolská stolica im neschválila kompaktáty, len čo sa dozvedeli o Lutherových novotách, hneď nadviazali styky s reformátormi. To isté urobila Jednota českých a moravských bratov. Česká a moravská šľachta túžila po rozmnožení svojej moci a po cirkevných majetkoch, preto sa ujala nových náuk. Nemecké mestá Čiech a Moravy boli prvé medzi zahraničnými mestami, ktoré z Nemecka povolali luteránskych kazateľov. (str. 107)
Keď Ferdinand (1526) dosiahol Českú korunu, ako v dedičných krajinách, i v Čechách sa postavil proti protestantizmu. Keďže však pre turecké vojny sa nemohol dostatočne venovať domácim veciam, protestantizmus sa vzmáhal. Protestantské stavy boli už také silné, že odopreli účasť na Šmalkaldských vojnách s odôvodnením, že nebudú bojovať proti svojim spoluveriacim v Nemecku, ba vzbúrili sa proti Ferdinandovi.
Kráľ vzburu potlačil a s protestantmi sympatizujúcich českých bratov vypovedal z krajiny. Asi 800 ľudí sa vysťahovalo do Poľska a Pruska.
Na posilnenie katolíckej viery založil Ferdinand r. 1556 kolegium jezuitov v Prahe (u sv. Klementa), ktoré organizoval Peter Canisius. Keďže pražská univerzita bola v rukách utrakvistov, Ferdinand udelil jezuitskému kolégiu právo dávať akademickú hodnosť. Za pražského arcibiskupa povolal horlivého viedenského biskupa Antona Brúsa z Mohelnice, ktorý urobil všetko možné, aby utrakvistov spojil s katolíkmi. Žiadal od tridentského snemu povoliť prijímanie pod dvoma spôsobmi, čo Pius IV., r, 1564 povolil pre Čechy, podobne ako pre dedičné krajiny. Lenže kališníci už úplne splynuli s protestantmi a nedali sa kalichom pohnúť do katolíckej Cirkvi. (str. 108)
Zdroj :
V neděli 30. července 1419, po plamenném kázání Jana Želivského v kostele Panny Marie Sněžné, se rozzuřený dav vydal k chrámu sv. Štěpána. Dovnitř chrámu však tento dav nebyl vpuštěn, tak lidé vylomí dveře a odslouží se mše "pod obojí". Následně se dav odebral k Novoměstské radnici, kde Želivský vyzval konšely, aby propustili uvězněné kališníky. Když odmítli, vtrhl lid na radnici a vyházel dvanáct mužů včetně purkmistra, rychtáře, konšelů a rychtářových pacholků z oken Novoměstské radnice a všechny bez milosti povraždí. Třináctého muže, kterého najdou schovaného pod stolem v kuchyni, zamordují na místě. Tento akt je považován za počátek husitských válek, které ochromí české země na několik desítek let.
Zdroj : FB - Války, bitvy...
🔸️ Pozrite si film :
🔹️ Téma :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára