Vplyv psychoanalýzy na legalizovanie potratov
↓
Za „starého Rakúska“ bol prístup k potratom nekompromisný. Tereziánsky hrdelný poriadok z roku 1768 trestal umelý potrat smrťou. Neskôr došlo k zmierneniu a v roku 1803 vyšiel trestný zákonník nový, ktorého revidovaná verzia z roku 1852 zahŕňala §§ 144 - 148, ktoré umelý potrat zakazovali a jeho prípadné vykonanie postihovali väzením. V teoretickej rovine potom v Rakúsku zostali tieto paragrafy v platnosti až do roku 1975.
Ale v zákopoch nasiaknutých krvou v prvej svetovej vojne sa zrodil moderný svet. Ten sa neskôr do prelievania krvi, vinných i nevinných, starých i mladých, pustil s ešte väčšou náruživosťou. Neskôr rozvinul spôsob, ako toto prelievanie urobiť prijateľným a legálnym.
Meštiackí spisovatelia si vtedy zúfali a písali nostalgické romány, pretože sa im rozpadol „svet včerajška“. Nositelia pochodne pokroku, teoretici a revolucionári, zato vycítili svoju príležitosť – príležitosť na stvorenie nového, lepšieho a slobodnejšieho človeka.
V tomto medzivojnovom období bola bieda a nelegálne potraty prekvitali. V roku 1922 rakúsky Najvyšší súd rozhodol, že vykonanie potratu zostáva pre lekára oslobodené od trestu, pokiaľ bolo vykonané za účelom odvrátenia nebezpečenstva pre život tehotnej ženy.
Už v roku 1919 vzniká vo Viedni neomalthusiánsky „Bund gegen Mutterschaftszwang“ - Zväz proti povinnému materstvu. Zakladá sieť bezplatných anonymných poradní. Jeho cieľom je prostredníctvom sexuálnej výchovy a poradenstva podporovať „rozumný a šťastný rodinný a manželský život“ a „znížiť“ počet nemanželských detí, ktorý počas prvej svetovej vojny vzrástol, a to prostredníctvom kontroly pôrodnosti a bezplatnej distribúcie antikoncepčných prostriedkov.
Presadzoval tiež reformu potratového zákona a aktívne bojoval za právo najmä chudobných žien na potrat do tretieho mesiaca tehotenstva. (Presnejšie - za oslobodenie od trestu za neho). Nástup autoritatívneho štátu v roku 1934 činnosť zväzu a jeho poradní ukončil.
Psychoanalýza pre proletariát
Významnou osobnosťou tejto doby bola Sofia Lazarsfeldová. Táto opavská rodáčka židovského pôvodu podstúpila psychologický výcvik u slávneho Alfreda Adlera a bola celoživotnou propagátorkou jeho „individuálnej psychológie“. Jej synom bol známy americký sociológ Paul Felix Lazarsfeld. Lazarsfeldová sa venovala aj ženskej otázke a sexualite v diele Ako ženy vnímajú mužov a od roku 1925 pôsobia ako manželská a výchovná poradkyňa vo vlastnej súkromnej poradni.
Na jednej strane viedla salón, v ktorom sa schádzali špičky rakúskej sociálnej demokracie, marxistickí teoretici aj psychoanalytici a na strane druhej mala až aktivistický záujem o osud proletárov a ich sexualitu.
Roku 1928 vzniká „Socialistická spoločnosť pre sexuálne poradenstvo a sexuálny výskum robotníkov“. Zakladajú ju Wilhelm Reich a bratislavská rodáčka Mária Frischauf - Pappenheimová.
Neskôr vo Viedni zriaďujú aj šesť sexuálnych poradní pre robotníkov. Na základe svojich skúseností vydala Frischauf - Pappenheimová, významná libretistka a lekárka, spolu s Reichovou manželkou Annie brožúru Ist Abtreibung schädlich - Je potrat škodlivý?
Psychoanalytik Wilhelm Reich bol žiakom samotného Sigmunda Freuda. Bol to človek svetodajnejších ambícií než len zbavovať rozmaznaných meštiakov neuróz. Chcel stvoriť človeka nového, úplne autenticky slobodného.
Kľúčom k tomu bolo oslobodiť ho od rigidnej výchovy a zbaviť jeho sexualitu od najrôznejších tabu.
Posilou mu v týchto veciach bola návšteva Sovietskeho zväzu, kam zavítal v roku 1929 ako člen Komunistickej strany Rakúska. Na vlastné oči videl, ako to funguje, keď sa spoločnosť začne od koreňov meniť.
Videl ekonomickú nezávislosť žien aj deti vychovávaných kolektívne v škôlkach, ľahkú dostupnosť rozvodov i potratov a sám v tomto ohľade nebol len teoretik.
Svoje dve milenky k potratu, vtedy nelegálnemu, donútil. Priviedlo ho to na myšlienku, že spolu úzko súvisí sexuálne utrpenie a ekonomické vykorisťovanie. Vyvodil z toho, že plnohodnotné vyriešenie „sexuálnej otázky“ bez sociálnej revolúcie neexistuje.
Tak sa, prepojením psychoanalýzy a marxizmu, dostal do myšlienkovej blízkosti tzv. frankfurtskej školy.
Zakladal v rôznych viedenských okresoch bezplatné sexuálne poradne pre robotníkov. Ich hlavným cieľom bolo zlepšovanie sexuality robotníctva a všeobecne rozvíjanie „reprodukčného zdravia“ proletariátu.
Vo svojom diele propaguje tiež slobodnú sexuálnu výchovu a dostupnú antikoncepciu pre mladistvých. Teda témy vtedy spoločensky ešte ťažko prijateľné.
Ešte vo Viedni Reicha vylúčili z Viedenskej psychoanalytickej spoločnosti. V tridsiatych rokoch uteká do USA, kde v roku 1957 umiera vo väzení, kde skončil kvôli svojim experimentom s tzv. „orgónovými akumulátormi“ (akýmysi strojmi na orgazmus), kam ho dostal americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv.
Prvá verejná
manželská poradňa v Európe
Vedľa týchto „nadivoko“ vznikajúcich poradní zakladá viedenský magistrát roku 1922 „Zdravotnú poradňu pre žiadateľov o sobáš“. Cieľom poradne je, aby si budúci manželia uvedomili vlastnú zodpovednosť za zdravie svojich potomkov.
V súlade s vtedajšími eugenickými prístupmi sa odporúča, aby potomkov mali iba „zdraví ľudia“, a tým dali šancu ďalším generáciám na „zdravú budúcnosť“.
Tieto úvahy sa viedli po Európe aj Spojených štátoch, a v sovietskom Rusku ich dokonca nadšene uvádzali do života. Sú plne v duchu medzivojnovej doby.
Čo je ale dôležité pre nás: títo ľudia, teoretici, psychiatri, politici, sú nositelia nového diskurzu. To, akými pojmami a teda akým spôsobom dnes vnímame a hovoríme či naopak nehovoríme o sexualite, emancipácii žien, sexuálnej morálke, reprodukčnom zdraví, umelých potratoch či kontrole populácie (aj eugenike, ale o tom sa tiež nesmie hovoriť), nás naučili oni.
Čo si o tom smieme či nesmieme myslieť a v konečnom dôsledku, ako jednať – to je ich dielo.
Sexuálna revolúcia šesťdesiatych rokov ich idey spopularizovala, medializovala a priniesla aj do najzapadnutejšieho zapadákova.
Keď do Rakúska prichádza svojrázna verzia nacistickej modernity, potraty sú zakázané, ale iba pre rasovo čisté ženy, inak sú naopak žiadúce.
Po vojne boli v Rakúsku znovu zavedené zákony z predvojnových rokov, vrátane §§ 144 – 148 trestného zákonníka, týkajúce sa potratov. Vykonávanie potratového zákona ale bolo v prvých povojnových mesiacoch ťažké zabezpečiť, pretože veľká časť ženského obyvateľstva Rakúska bola na konci vojny znásilnená vojakmi.
Doba sa mení a dochádza v týchto otázkach k liberalizácii, verejnosť je spracovaná a tak vláda v roku 1971 predloží parlamentu návrh, ktorý stanovil, že vykonanie umelého potratu by malo byť oslobodené od trestu, ak by existovali „dôvody hodné osobitného zreteľa “.
Nakoniec sa zmenu zákonnej úpravy podarí presadiť. Zmena zákona vyvolala silné protesty, predovšetkým zo strany Katolíckej Cirkvi a jej laických združení i ľudovcov.
Pro-life organizácia „Aktion Leben“, založená v roku 1971, iniciovala petíciu za prijatie spolkového zákona na ochranu ľudského života od počatia do prirodzenej smrti. Na petíciu sa podarilo zhromaždiť takmer 900.000 podpisov, ale poslanecká snemovňa ju v roku 1977 zamietla.
Dňa 1. januára 1975 nadobudla platnosť úplne nová legislatíva: potrat odteraz nie je trestný, ak sa vykoná do troch mesiacov od začiatku tehotenstva, ak existujú lekárske indikácie a pokiaľ je tehotná osoba maloletá. Súčasne boli potraty vyňaté z trestnej zodpovednosti a naďalej mali byť klasifikované iba ako priestupky.
V Rakúsku, v tom čase stále ešte jednej z najkatolickejších a najkonzervatívnejších krajín Európy, tak začal platiť jeden z najliberálnejších potratových zákonov na západ od „železnej opony“.
Zdroj :
Hnutí pro život - Rakúsko: Psychoanalýzou za potraty radostnejšie
🔹️ Téma :
---》 Katolícke učenie - POTRATY
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára