Naozaj znepokojujúcim faktom je, že toľko čitateľov priťahuje teologické posolstvo knihy a nevidí, ako veľmi je v rozpore s Bibliou.
Obľúbenosť tejto knihy medzi evanjelikmi sa dá vysvetliť len nedostatkom základných teologických vedomostí, medzi nami - zlyhaním v pochopení Kristovho evanjelia (Albert Mohler)
 |
| Kniha bola námetom pre film Chatrč zdroj : Filmweb |
↓
Táto kniha má veľký vplyv. Musíme si tiež uvedomiť, že kvôli emocionálnemu vplyvu čítania dobrej beletrie môže byť ľahké, aby sa stala manipulatívnou a dovoliť, aby emócia okamihu obišla našu schopnosť rozoznať, čo je pravda a čo nie. Toto musí mať čitateľ na pamäti. Nemôžeme dôverovať nášmu smiechu alebo slzám, ale musíme dovoliť, aby sa naše rozlišovacie schopnosti naučili rozlišovať dobro od zla. (Hebrejom 5:14).
Rozlišovanie je v prvom rade disciplína mysle pod vplyvom Ducha, a nie emocionálna reakcia. Pozrime sa teda spoločne na túto knihu, urobme úlohu, ktorú od nás Boh vyžaduje, keď nám hovorí : "všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!" Jednoducho porovnáme to, čo Young učí, s Bibliou.
"Bohom" tu je veľká - vrúcna materská černoška. (Alebo jeho podoba, ktorou sa rozhodol komunikovať s Mackom). V celom príbehu je známa ako "Papa" (otec). Na konci, pretože Mack vyžaduje otcovskú postavu, sa premení na sivovlasého muža. "Ježiš" je tu mladý muž stredovýchodného (t. j. židovského) pôvodu s veľkým nosom a pomerne jednoduchým vzhľadom, zatiaľ čo "Ducha Svätého" hrá Sarayu, malá, jemná, éterická žena ázijského pôvodu.
V tomto bode sa mnohí ľudia rozhodnú knihu zavrieť a skončiť s ňou. Ale na účely tohto prehľadu predpokladajme, že to dokážeme prekonať a poďme ďalej.
V Chatrči je veľmi málo akcie a prevažná časť knihy je dialóg, väčšinou členovia Trojice komunikujú s Mackom, aj keď občas vidíme pohľady na ich vzájomný vzťah. Žartovanie medzi členmi Trojice, aby sme pochopili lásku, ktorá medzi nimi existuje a vedie tak trochu k bizarným rozhovorom.
Vezmime typický príklad: Mack bol šokovaný scénou pred ním. Zdalo sa, že Ježiš pustil na zem veľkú misku nejakého cesta alebo omáčky a tá bola všade. Musela pristáť blízko "Otca" - černošky, pretože spodná časť jej sukne a bosé nohy boli pokryté mazľavým neporiadkom. Všetci traja sa tak smiali, že Mack ani neveril, že dýchajú. Sarayu povedala niečo o ľuďoch, že sú nemotorní a všetci traja sa znova začali smiať. Nakoniec Ježiš prešiel okolo Macka a vrátil sa s veľkým lavórom s vodou a uterákmi. Sarayu už začala utierať špinu z podlahy a skriniek, ale Ježiš išiel rovno k "Otcovi" a kľakol si k jeho nohám a začal mu utierať šaty. Prepracoval sa až k jej nohám a jemne ich zdvihol a vložil do lavóra, kde ich umýval a masíroval. "Ooooh, to je taký dobrý pocit!" zvolal "Otec".
Young v tejto knihe pokrýva širokú škálu teologických tém, z ktorých každá súvisí s témou Mackovho utrpenia a jeho neschopnosti dôverovať Bohu, ktorý mohol dovoliť, aby sa s jeho dcérou zaobchádzalo takým hrozným spôsobom. Autor sa nebojí zaoberať sa témami hlbokého teologického významu – čo je odvážna vec v takom náročnom žánri, akým je fikcia.
Vyzýva čitateľa, aby pochopil, že Boh je vo svojej podstate dobrý, a že Bohu môžeme skutočne dôverovať iba vtedy, ak mu veríme, že je dobrý. O Trojici Young učí, že Trojica existuje úplne bez hierarchie a že akýkoľvek druh hierarchie je výsledkom hriechu. Trojica, ako hovorí, „je v kruhu vzťahov, nie v reťazci príkazov, alebo 'veľkej reťazi bytia'... Hierarchia by medzi nami nemala zmysel.“
Ale čítanie Biblie dokazuje, že hierarchia skutočne existuje aj tam, kde niet hriechu. Koniec koncov, aj anjeli existujú v hierarchii a existovali tak už pred pádom. Tiež v nebi budú stupne odmeny a budú tam niektorí, ktorí budú menovaní do špeciálnych funkcií (ako napríklad apoštoli).
A Biblia objasňuje, že aspoň v bodoch existuje istý druh hierarchie dokonca aj v rámci Trojice. V akte vykúpenia sa Duch a Syn podriadili Otcovi. Úlohou Ducha je viesť ľudí k Synovi, ktorý zase prináša slávu Otcovi. Nikdy nenájdeme Otca, ktorý sa podriaďuje Duchu alebo Synovi. Ich hierarchia je dokonalá – bez hnevu, zlomyseľnosti či závisti, no napriek tomu je to hierarchia.
V knihe napríklad otec hovorí: „Som skutočne človek, v Ježišovi“. Toto jednoducho nemôže byť pravda. 'Boh' [výraz, ktorému sa autor vyhýba] nie je v Ježišovi úplne ľudský. Toto spája dve Božie osoby spôsobom, ktorý je jednoducho nebiblický. Niečo z toho, čo Young učí, je nové a bez podpory Písma.
Napríklad učí, že trojjediná prirodzenosť Boha bola absolútnou nevyhnutnosťou, pretože bez nej by Boh nebol schopný milovať. Jeho argumentácia nie je úplne jasná, ale zdá sa, že keby Boh nemal takýto vzťah „v sebe“, nebol by schopný milovať. Ale toto Biblia neučí.
Celkovo má Young nedostatočné a nebiblické chápanie Trojice. Jeho nové, nepodložené dohady sú vážnym problémom. Young učí, že každý člen Trojice sa podriaďuje tomu druhému. Ježiš hovorí: „...Naozaj sme jeden druhému podriadení a vždy sme takými boli a vždy budeme. Otec sa mi podriaďuje rovnako ako ja jemu, alebo Sarayu mne alebo Papa jej. Podriadenosť nie je o autorite a nie je to poslušnosť; je to všetko o vzťahoch lásky a úcty. V skutočnosti sme vám podriadení rovnakým spôsobom.“
Prečo by sa Boh vesmíru snažil byť podriadený aj ľuďom? "Pretože chceme, aby si sa k nám pridal v kruhu našich vzťahov." Ozajstné vzťahy podľa autora musia byť poznačené vzájomným podriadením sa. „Ako vrcholná sláva Stvorenia ste boli stvorení na náš obraz, nezaťažení štruktúrou a slobodní jednoducho ‚byť‘ vo vzťahu so mnou a jeden s druhým. Ak by ste sa skutočne naučili považovať obavy toho druhého za dôležité ako svoje vlastné, nebola by potrebná žiadna hierarchia."
Podriadenosť podľa tejto knihy musí byť vzájomná, takže manželia sa podriaďujú manželkám, nielen ženy manželom a rodičia sa podriaďujú deťom, nielen deti rodičom.
Hoci Biblia učí, že sa máme jeden druhému podriaďovať, učí tiež, že Boh ustanovil určité druhy hierarchie. Zatiaľ čo manžel má podriadiť svoje túžby svojej žene, dokonca až do takej miery, že za ňu obetuje svoj život, nikdy nie je povolaný podriadiť sa jej v autoritatívnom zmysle. Manželkám sa však prikazuje, aby sa podriadili svojim manželom a uznali, že manžel je hlavou rodiny. Podobne sa všetci ľudia majú podriadiť Bohom daným autoritám a každý človek je zodpovedný za podriadenie sa Bohu.
Toto chápanie absolútnej rovnosti vedie k zvláštnej myšlienke o tom, prečo Boh stvoril Evu z Adama. Učí, že pre muža bolo kľúčové, aby bol stvorený pred ženou. Keby sa tak nestalo, nemohol by existovať správny kruh vzťahov, pretože inak by muž vždy pochádzal zo ženy (prostredníctvom pôrodu), čo by jej umožnilo uplatniť si dominantné postavenie. Vyšla z neho a teraz z nej vychádzajú všetci muži. To umožňuje úplnú, absolútnu rovnosť, hovorí Young. Napadá vás k tomu nejaký biblický dôkaz ?
A tak vidíme, že Young používa Chatrč na výučbu nebiblického chápania podriadenosti.
Zdá sa, že Youngovo chápanie slobodnej vôle vyplýva z podriadenosti. „Nechcem, aby ste boli otroci, ktorí plnia moju vôľu,“ hovorí Ježiš. "Chcem bratov a sestry, ktorí budú so mnou zdieľať život."
Zdá sa, že "Boh" už všetkým ľuďom odpustil ich hriech a ochotne sa im podriadil, hoci len niektorí ľudia si vyberú vzťah. Je plne zmierený so všetkými ľudskými bytosťami a jednoducho čaká, kým urobia svoju časť. Young nikdy jasne nehovorí o dôsledkoch, ktorým budú čeliť tí, ktorí odmietnu prijať túto ponuku spojenia.
Konverzii sa tu venuje len malá pozornosť a je obmedzená slobodnou vôľou ľudských bytostí. Mierna pozornosť sa venuje Božiemu predurčeniu, pochopeniu, že nič sa nedeje bez toho, aby to nejako nebolo súčasťou Jeho nariadenia (aj keď Boha nemožno obviniť, že je pôvodcom zla). Papa vysvetľuje Mackovi: "Neexistoval spôsob, ako vytvoriť slobodu bez nákladov." Ale nikde v Biblii nenájdeme, že by bol Boh nejakým spôsobom zajatý ľudskou slobodnou vôľou a že musí dovoliť, aby veci pokračovali, aby si zachoval svoju integritu ako Stvoriteľa. Boh je vždy suverénny, dokonca aj nad slobodnou vôľou ľudí. Naša neschopnosť pochopiť, ako to môže byť, nás nevylučuje zo zodpovednosti tomu veriť.
Veľká časť príbehu sa zameriava na odpustenie. Mack sa má naučiť odpúšťať najprv Bohu (alebo aspoň intelektuálne pochopiť, prečo Boh nemohol zasiahnuť, aby zachránil Missy) a potom, na konci knihy, odpustiť vrahovi. Ale ja som rozhodne proti myšlienke, že by sme niekedy čokoľvek potrebovali odpustiť Bohu.
Ako budeme počuť Boha v každodennom živote (mimo zázračnej chatrče) ? "Naučíš sa počuť moje myšlienky vo svojich," hovorí Sarayu. „Samozrejme, že budete robiť chyby; každý robí chyby, ale môj hlas začneš lepšie rozpoznávať, keď sa náš vzťah bude naďalej rozvíjať."
A kde nájdeme Ducha ? "Môžeš ma vidieť v umení, v hudbe, v tichu, alebo prostredníctvom ľudí, alebo vo stvorení, alebo vo vašej radosti a smútku. Moja schopnosť komunikovať je neobmedzená, živá a transformujúca sa a vždy bude naladená na otcovu dobrotu a lásku. A budete ma počuť a vidieť v Biblii novými spôsobmi. Len nehľadajte pravidlá a princípy; hľadajte vzťah – spôsob, ako prísť k nám.“
V jednej kapitole „Boh“ opravuje Mackovu teológiu tvrdením: „Nepotrebujem trestať ľudí za hriech. Hriech je ich trestom, ktorý ich požiera zvnútra. Nie je mojím cieľom ich trestať, je pre mňa radosťou liečiť to."
Bezpochyby je Božia radosť v uzmierení, ktoré vykonal Syn. Napriek tomu Biblia neustále odhaľuje Boha ako svätého a spravodlivého Sudcu, ktorý skutočne trestá hriešnikov. Myšlienka, že hriech je iba „ich trestom“, zodpovedá východnému konceptu karmy, ale nie kresťanskému evanjeliu. (Albert Mohler)
Chatrč hľadá nové zjavenie a hovorí len málo o tom, ako s nami Boh komunikuje v Písme. Niekoľkokrát sa v nej spomína Biblia, ale nikdy nepoukazuje na Písmo ako skutočnú autoritu a Slovo Božie.
„V seminári sa [Mac] učil, že Boh úplne zastavil akúkoľvek zjavnú komunikáciu s modernými ľuďmi a dal prednosť tomu, aby len počúvali a riadili sa Svätým písmom... Boží hlas bol zredukovaný na papier a aj ten papier museli moderovať a dešifrovať príslušné autority a intelekt... Nikto nechcel Boha v krabici, len v knihe. Najmä v drahej viazanej v koži s pozlátenými okrajmi, alebo to boli okraje viny?“
Tu vidíme, že Young ukazuje skôr od Písma, než smerom k nemu. Prostredníctvom Macka sa vysmieva myšlienke, že Boh hovoril autoritatívne a dostatočne prostredníctvom Biblie. A ak ukazuje preč od Písma, ukazuje na subjektívne vnuknutia a vedenia. Toto učenie je nebezpečné a priamo znižuje autoritu Písma.
Keď pripustíme, že Boh v Biblii nepovedal všetko, čo nám chcel povedať, otvárame dvere všetkým možným novým zjaveniam, z ktorých mnohé môžu odporovať Biblii. ...Na akú autoritu sa Young spolieha, keď prináša učenie z chatrče? Pozerá sa na vyššiu autoritu alebo sa pozerá hlavne na seba? Čitateľ nemôže mať istotu, že Young miluje a rešpektuje Božie Slovo.
Kniha obsahuje prekvapivo málo učenia o spasení. Keď Young hovorí o konverzii, používa stereotypné frázy ako „toto nie je náboženstvo“ a „Ježiš nie je kresťan“. Ježiš zjavne miluje všetkých ľudí úplne rovnako, keďže o nich usúdil, že sú hodní jeho lásky.
Najkontroverznejšie aspekty posolstva Chatrče sa točili okolo otázok univerzalizmu, univerzálneho vykúpenia a konečného zmierenia. "Ježiš" hovorí Mackovi: "Tí, ktorí ma milujú, pochádzajú zo všetkých systémov, ktoré existujú. Boli to budhisti alebo mormóni, baptisti alebo moslimovia, demokrati, republikáni a mnohí, ktorí nevolia alebo nie sú súčasťou žiadnej nedeľnej rannej alebo náboženskej inštitúcie." Ježiš dodáva: "Nechcem ich urobiť kresťanmi, ale chcem sa k nim pripojiť v ich premene na synov a dcéry môjho otca, na mojich bratov a sestry, môjho milovaného." (Albert Mohler) Hovorí: „Prejdem akúkoľvek cestu, aby som ťa našiel."
Mnohým ďalším témam sa venuje menej pozornosti, no zároveň vyvolávajú obavy. Napríklad Ježiš komentuje náboženstvo, politiku a ekonómiu slovami: „Je to ľuďmi stvorená trojica omylov, ktoré pustošia zem a klamú tých, na ktorých mi záleží." Young však neponúka žiadny biblický dôkaz, že by to Ježiš učil.
Na iných miestach sa zdá, že "Boh" prekrýva hriech a niektoré hriechy považuje za takmer bezvýznamné. A tak ďalej. Kde nás toto všetko privádza ?
Young s dobrým mieša veľa zlého. Keď sledujeme jeho hlavné teologické smery, vidíme, že mnohé z nich sa v rôznej miere rozchádzajú od toho, čo nám Boh hovorí v Biblii. Najviac znepokojujúca vec je, že táto kniha má v sebe tichú podvratnú vlastnosť. Zdá sa, že Young chce podkopávať ortodoxné kresťanstvo. Napríklad v jednom momente Mack uvádza, že napriek rokom stráveným v seminári a rokom, keď bol kresťanom, väčšina vecí, ktoré sa naučil v chatrči, ho nikdy predtým nenapadla.
Neskôr hovorí : "Chápem, čo hovoríš. Bol som roky v seminári. Niekedy som mal správne odpovede, ale nepoznal som ťa. Tento víkend bolo zdieľanie života s vami oveľa jasnejšie ako ktorákoľvek z týchto odpovedí.“ V celej knihe je tento druh podvratného učenia, že nové a čerstvé zjavenie je oveľa relevantnejšie a dôležitejšie ako druh vedomostí, ktoré získavame v kázňach, alebo seminároch, alebo v Biblii.
Zdá sa, že Youngovi čitatelia to pochopili. Prečítajte si túto krátku recenziu na Amazone ako príklad. Recenzent varuje, že pre mnohých kresťanov bude ťažké čítať knihu pre ich „moderné“ zmýšľanie. "Ak niekto vychádza zo silného, propozičného a možno aj fundamentalistického pohľadu na Bibliu, táto kniha bude určite hrozivá." Ďalší hovorí: „Táto kniha bola taká šokujúca pre moje 'nehybné' kresťanstvo, ale otvorila oči mojim vlastným myšlienkam o tom, kto si myslím, že Boh je."
V niekoľkých bodoch som mal pocit, akoby autor nabádal čitateľa, aby pochyboval o tom, čo vie o kresťanstve – aby dekonštruoval to, čo vie o kresťanskej teológii – a aby prijal niečo nové. Ale viera, ktorú Young rekonštruuje, jednoducho nie je vierou z Biblie.
Eugene Peterson hovorí, že táto kniha je rovnako dobrá a dôležitá ako The Pilgrim's Progress. No to naozaj nie je. Nie je to ani tak dobrý, ani originálny príbeh a chýba mu teologická presnosť Bunyanovej tvorby. Ale v skutočnosti je to trochu jednoduché porovnanie. The Pilgrim's Progress je napokon alegória – príbeh, ktorý má odlišný význam, ktorý je čiastočne skrytý za jeho doslovným významom.
Chatrč nemala byť alegóriou. Chatrč nemožno porovnávať ani s príbehom ako Lev, čarodejnica a šatník, kde C.S. Lewis jednoducho položil (a odpovedal) na tento druh otázok: Aký by mohol byť Kristus, keby skutočne existoval svet ako Narnia a rozhodol by sa vteliť a zomrieť a znovu povstať v tomto svete, ako to v skutočnosti urobil v našom?
Chatrč patrí do inej kategórie ako tieto pozoruhodnejšie kresťanské diela. Snaží sa reprezentovať členov Trojice a prostredníctvom nich navrhovať, čo by mohli učiť, keby sa nám zjavili v podobnej situácii. Tento príbeh má učiť teológiu, o ktorej Young skutočne verí, že je pravdivá.
Ale kniha je len taká dobrá, aká dobrá je jej teológia. A v tomto prípade teológia jednoducho nie je dosť dobrá. Kvôli veľkému množstvu chýb a kvôli doktrínam, ktoré autor objavil, môžme jednoducho odmietnuť pozvanie na stretnutie s "Bohom" v chatrči. (Challies, upravené, krátené)
~ ~ ~
Zatiaľ čo mnohí ľudia považujú Chatrč za hlboko emocionálne uspokojujúcu, my potrebujeme nielen byť spokojní, ale aj počuť pravdu.
Budhizmus môže byť uspokojujúci. Mormonizmus môže byť uspokojujúci.
Ateistický materializmus môže byť uspokojujúci.
Ale nie sú pravdivé.
A ani Chatrč nie je.
Ak jediné, čo máme, je spokojnosť bez pravdy, stali sme sa obeťou placebo efektu. Predstavte si, že máte rakovinu. Idete k svojmu lekárovi a namiesto toho, aby vám dal vhodnú chemoterapiu, on vám dá kriedovú tabletku, o ktorej vám povie, že je to vhodná chemoterapia. Môžete sa začať cítiť lepšie, aspoň psychicky, ale nezlepší sa to. V skutočnosti zomriete. Obávam sa, že Chatrč ponúka placebo efekt.
Niektorí ľudia hovoria : „Toto čítaš pre príbeh, nie pre teológiu." Ako to ? Veď viac ako polovica knihy je zachytená dialógom medzi Mackom a "Bohom", pričom "Boh" vysvetľuje Mackovi mnohé nesmierne dôležité oblasti (povaha Boha, súd, zmierenie atď.), ktoré z knihy robia teologické dielo.
Chatrč je hlboko teologická. A je hlboko teologicky chybná. Ak je chatrč tým, čo formuje vaše myslenie, vaše myslenie bude pokrivené. (Think theology)
Zdroje :
Albertmohler - Chatrč - Chýbajúce umenie evanjelického rozlišovania
Think theology - Chatrč - znova uverejnené
🔸️ Prečítajte si tiež :
Ako je možné, že toľko kresťanov je uchvátených knihami, ktoré sú plytké, prázdne alebo knihami, ktoré sú rúhavé, ako je napríklad kniha Chatrč? ... Keď nejaký autor „kresťanskej“ knihy, napr. Paul Young v knihe „Chatrč“, tvrdí, že Biblia nie je pravdivé svedectvo o Bohu, tak je jasné, že taká kniha nám žiadny duchovný úžitok neprinesie. Nehľadiac na všetky ďalšie rúhavé vyhlásenia, ktoré v knihe sú.
Hoci je táto kniha román (s fiktívnym príbehom), tak prináša veľmi závažné teologické vyhlásenia.
Celá kniha sa zaoberá Božou Trojicou :
- Boh je majestátna, nadprirodzená a slávna Bytosť, ale Chatrč túto Bytosť hlúpo a trápne znižuje v príjemnú skupinu ľudí, ktorým dominuje postavička Afroameričanky. To je rúhanie.
- Kniha zobrazuje Boha Otca ako ženu – napriek jasnému svedectvu Písma – aj to je rúhanie sa Bohu. Boh sa nám dáva poznať v Písme vždy „mužským“ (Otcovským) spôsobom. Boh nie je ani muž ani žena, ale rozhodol sa, že sa nám dá spoznať ako „ON“, nie ako „ONA“.
Film popiera aj učenie o spasení :
- Boh odpustil všetkým ľuďom, a teda všetci budú nakoniec spasení (s. 226).
- Boh nikdy nebude súdiť ľudí kvôli ich hriechom (s. 120).
- Boh sa chce podriadiť človeku (s. 145 – 146).
- Boh po nikom nič nepožaduje ani nič neočakáva (s. 207).
- Človek súdi Boha (s. 160nn) !
- Boh všetkých miluje a nikoho neodsúdi do pekla (s. 161-165).
- Ježiš nie je jedinou, výlučnou, cestou k Bohu, ako vyhlasuje (Ján 14,6), ale Boh zachraňuje ľudí z rôznych náboženských systémov bez toho, aby z nich musel urobiť kresťanov (s. 182-183).
Citáty o Biblii :
- Pravda je v emóciách, nie v Biblii (s. 198).
- Biblia nás neučí riadiť sa pravidlami (s. 200).
- Biblia nie je pravdivým zjavením Boha (s. 65-66).
O tom, ako sa človek chová v Božej prítomnosti : (Izaiáš 6 : 1- 7)
- Človek vyjadruje svoj (nespravodlivý, sebecký) hnev proti Bohu a Boh plače ľútosťou (s. 92).
- Človek v hneve vyštekne na Boha a Boh mu dáva čas, aby sa upokojil (s. 97).
- Rúhavé rozprávanie v prítomnosti Krista (s. 140).
- Rúhavé rozprávanie v prítomnosti Otca (s. 225).
Chatrč hovorí o vymyslenom bohu ľudských predstáv a sentimentálnom odpustení, ktoré s biblickým odpustením nemá veľa spoločného. Božia láska popísaná v knihe Chatrč je iba zlou karikatúrou skutočnej Božej lásky, ktorú opisuje Božie slovo.
Tak málo kresťanov je schopných rozpoznať rozdiel medzi Bohom, ktorý sa nám dáva spoznať skrze Písmo a v Kristovi a medzi falošným bohom ľudských predstáv, akého nám predstavuje napríklad Paul Young. Ale hoci je to desivé, nedivme sa tomu – Biblia hovorí o tom, že:
...príde doba, kedy ľudia neznesú zdravé učenie, a podľa svojich chúťok si zoženú učiteľov, ktorí by vyhoveli ich prianiam. Odvráti sluch od pravdy a prikloní sa k bájam. (2 Tim 4,3-4)
🔹️ Téma :
---》 Recenzie 🎬 📚
---》 Okultizmus
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára