7. storočie bolo veľmi zvláštne, pretože po svätom Gregorovi máme na tróne svätého Petra - Sabiniána. A zvláštne preto, že Longobardi spôsobili, že životy ľudí v Taliansku boli tak neznesiteľné, že existovali kresťania, ktorí túžili po katakombách alebo po návrate do čias sv. Kalixta. Ale nech pápeži rozprávajú príbeh tej doby...
↓
Sabinián (604 - 606)
Pre Sabiniána je nemožné nájsť nejaký lichotivý prívlastok... Bol neúspechom ako nástupca veľkolepého svätého Gregora. A akoby to nebolo už dosť zlé, bol zbabelec prvej triedy. Keď videl, ako sa po svätom meste šíria požiare a chaos, namiesto toho, aby sa zapojil a viedol Kristovo stádo, skryl sa v katedrále a nariadil, aby svetlá kostolov vždy svietili.
Sabinianus rozdeľoval jedlo, ktoré pápež Gregor podával chudobným. Ale namiesto toho, aby ho rozdával, začal účtovať. To znamená, že premenil Boží dom na akúsi reštauráciu pre Garotinha. (Toho guvernéra Ria, ktorý robil reštaurácie, kde jedlo stálo 1,00 R$).
V dôsledku toho musel byť jeho pohrebný sprievod odklonený z Ríma von. Až tak sa ľudu sprotivil. Našťastie bol pápežom len krátky čas. Bol tak nenávidený, že jeho telo pochovali v Bazilike svätého Petra tajne.
Bonifác III. (607) 
Bol zvolený rok po Sabiniánovej smrti. Na rozdiel od svojho predchodcu robil pre Cirkev dôležité veci. Hlavným bol zákaz akejkoľvek diskusie o nástupníctve pápeža, pod podmienkou exkomunikácie. Toto pravidlo platí dodnes. V časoch Bonifáca III. boli na voľbu nového pápeža 3 dni, dnes ich je 9.
Zrušil nárok Jána IV. (východného patriarchu, ktorý chcel ovládnuť Cirkev) a od cisára Fokasa dosiahol, že iba rímsky biskup môže byť nazývaný ekumenickým. Pápežom bol od 19. februára do 12. novembra 607.
Sv. Bonifác IV. (608 - 615)
Jemu trvalo 10 mesiacov, kým po zvolení zaujal svoje miesto, o niečo menej ako jeho predchodcovi.
Bonifác IV. bol jedným z najobľúbenejších žiakov svätého Gregora Veľkého a rovnako ako on bol benediktínskym mníchom. Svoj dom premenil na kláštor a chránil mníšstvo. Počas synody, ktorú povýšil v roku 610, vyklíčili semená zasadené svätým Augustínom z Canterbury a svätým Gregorom Veľkým. Prví londýnski biskupi, ktorí odišli do Ríma, sa naučili, ako regulovať mníšsky život. Pápež sa venoval chudobným rovnako ako jeho učiteľ.
Zábavným faktom je, že svätý Bonifác IV. je tvorcom Halloweenu, čo samozrejme nebola žiadna pohanská párty, akú vidíme dnes. On totiž premenil Rímsky Panteón - chrám zasvätený gréckym bohom, na kostol zasvätený Márii a všetkým svätým, aby ho zachránil pred zničením. Na počesť toho ustanovil Sviatok všetkých svätých na 1. november.
 |
| Panteón v Ríme, zachovaná pamiatka vďaka Bonifácovi IV. zdroj : O'catequista |
Sv. Deusdedit (Adeodat I.)
(615 - 618) 
Z tej doby je zaznamenaného veľmi málo. Je známe, že svätý Deusdedit redukoval prebendy, peňažný príspevok, na ktorý mali nárok mnísi už od svätého Gregora.
Ustanovil pápežskú pečať, aby zabránil falšovaniu a porušovaniu tajomstva biskupských listov.
Po svätom Gregorovi bol prvým pápežom, ktorý vysvätil kňazov. Na smrteľnej posteli odkázal svojim kňazom ročný plat. Bol prvým pápežom, ktorý tak urobil.
Bonifác V. (619 - 625) 
Po zvolení diecéznou duchovnou frakciou trvalo rok, kým jeho potvrdenie prijal cisár.
Počas jeho pápežstva bolo Taliansko sužované spormi o trón a exarcha – titul zavedený cisárom Východu, čo znamená, že menovaný bol jeho zástupcom – bojoval na viacerých frontoch.
Bol to Bonifáci V., kto zaviedol azylovú imunitu v cirkvách, čím sa v praxi zmenili na veľvyslanectvá. Preto to bol, istým spôsobom, pápež Bonifác V., kto vynašiel právny inštitút politického azylu.
V boji proti simónii (predaj posvätných vecí za prísľuby duchovných dobier, relikvií či požehnaní) nariadil, že relikvie svätých môžu prenášať iba kňazi. Prejavil záujem o Anglicko a keď sa v roku 624 stal arcibiskupom v Canterbury, odovzdal pálium Justusovi.
Rím bol spustošený morom a hladomorom a Bonifác V. sa starostlivo a obetavo staral o chorých a malomocných. Jeho osobný majetok bol rozdelený medzi chudobných a jeho kňazi zanechali veľkorysé dedičstvo.
Honorius I. (625 - 638) 
Bol určite zaneprázdneným pápežom. Počas jeho pontifikátu sa viedli tvrdé teologické spory proti monoteletizmu. Bola to heréza, ktorá tvrdila, že Ježiš mal iba jednu vôľu - božskú, popierajúc, že v Ňom bola ľudská vôľa. Honorius zostal bokom. Neschvaľoval ich, ale ani ich neodsudzoval. Konštantínopolský patriarcha Sergius I. podporoval monoteletizmus a navrhol Honoriovi nesprávnu formulu o Ježišovej vôli.
Honorius I. vyčnieval v podpore mladej anglickej cirkvi, ktorá začínala vystrkovať hlavu z bahna, do ktorého sa dostala a odovzdala pálium mladým arcibiskupom z Canterbury a Yorku. Kráľ Edwin z Northumbrie prijal pápežove blahoželania pri príležitosti svojho krstu.
Honorius posilnil vzdelanie duchovenstva zakladaním škôl, keďže mnohí kňazi neboli vzdelaní. Keď ľudia neboli schopní vykonávať určité dočasné funkcie, bolo na pápežovi, aby sa o to postaral.
Severín (640) 
Po Honoriovej smrti bol za pápeža zvolený Severín, ktorý odsúdil monotelistickú formulu a upadol do nemilosti cisára Eraklia. Cisár z pomsty prijal túto formulu len necelé dva mesiace pred svojou smrťou.
Aby toho nebolo málo, Eraklius nariadil vyplienenie rímskych kostolov, pričom prekročil príkazy pápeža Bonifáca V. a zredukoval bývalé hlavné mesto na mesto biedy. Severín bol pápežom od 28. mája do 2. augusta roku 640.
Ján IV. (640 - 642) 
Ján, podobne ako Severín, odsúdil monoteletistov a rovnako ako jeho predchodca, bol pápežom v časoch zúrivého cisára, ktorý mu išiel po krku.
Zaujímavosťou je, že Dioklecián i Ján IV. boli Chorváti. Cisár tak zároveň míňal silu a peniaze na zatknutie Jána, aj na oslobodenie svojich krajanov a duchovnú pomoc oslabenému Chorvátsku, zdevastovanému slovanskými útočníkmi.
Teodor I. (642 - 649) 
Urobil poriadok raz a navždy. Poslal monoteletizmus do pekla a vzdal sa zdvorilosti voči heretikom. Táto heréza bola podporovaná cisárskym dekrétom nazvaným Ektesis, na základe ktorého pápež napíal cisárovi Konštantínovi II. list s otázkou, prečo je toto svinstvo stále v platnosti a úctivo požiadal patriarchu Pavla II., aby sa vzdal nešťastného dekrétu.
Teodor bol Grék a narodil sa v Jeruzaleme. Pridal titul panovníka k titulu pápeža. Počas svojho pontifikátu odsúdil dvoch patriarchov. Okrem spomínaného Pavla II., aj Pira I. Pri toľkých palácových intrigách, ktoré sa okolo neho hemžili, neprekvapuje, že aj dnes existuje podozrenie, že pápež bol otrávený.
Sv. Martin I. (649 - 654)
Bol prvým pápežom, ktorý bol vysvätený bez čakania na cisárov súhlas, za Konštantína II. Aby monotelistov raz a navždy pochoval, zvolal koncil a exkomunikoval Pavla zo Solúna, biskupa Palestíny, duchovného centra monotelitizmu.
Následky pre svätého Martina, ktoré rozpútal Konštantín II., boli ťažké. Polovicu svojho pápežstva bol buď vo vyhnanstve, alebo vo väzení. Konštantín ho nikdy nepovažoval za pápeža, a preto ho ako pápeža nikdy nesúdil, iba ako odbojného diakona.
Pápeža zavreli do prasačieho chlievika, v hrozných podmienkach. Konštantín II., ktorý sa ho chcel čo najrýchlejšie zbaviť, ho poslal na Krym (teda veľmi ďaleko) do mesta Chersonesos. Poslali ho na Ukrajinu!
Sv. Martin uzatvára sériu pápežských mučeníkov. Bol pochovaný priamo tam, v krajine, ktorú mali okupovať Vikingovia.
Sv. Eugen I. (654 - 657)
V tomto zmätku bol svätý Eugen zodpovedný za reštartovanie mierového procesu s Východnou ríšou. O pápežovi Martinovi neboli žiadne správy a Stolica sa rozhodla priviesť na uprázdnený trón svätého Eugena I. Nebola to lesť, ako sa zdá, ale túžba nezostať rukojemníkom cisárovej vôle. Verí sa, že počas krátkej doby mohli byť dvaja legitímni pápeži, hoci o jednom nevedeli, kde sa nachádza, a nevedelo sa, čo s ním Konštantín urobil.
Nikto nemôže povedať, že by sa svätý Eugen nesnažil. Do Konštantínopolu poslal sprievod, aby uzavrel mier. Pre monotelistov dokonca navrhol zmierlivú formulu. Západné duchovenstvo to, samozrejme, neprijalo a Eugen ustúpil, čo cisára opäť nahnevalo. Pokúsil sa dostať do rúk aj tohto pápeža, ale zastavili ho dve veci. Porážka s Arabmi v roku 655 a smrť svätého Eugena v roku 657.
Svätý Vitalian (657 - 672)
Sv. Vitalian dokončil proces začatý svätým Eugenom a bol zmierlivý vo vzťahu k monotelistom. Bolo to obdobie relatívneho pokoja.
Bol to pápež, kto uviedol organ do kostolov, jeho veľkým úspechom, však, bola konverzia Longobardov na katolicizmus.
Longobardi boli pôvodne germánsky kmeň (boli súčasťou ľudu známeho ako Suebi) škandinávskeho pôvodu, ktorý bol v polovici roku 546 usídlení v Panónii Justiniánom. Ich najznámejším vodcom bol Theodorich, známy ako Flat. Longobardi boli Árijci, preto ten zmätok v Ríme v 6. a 7. storočí. Až po ich obrátení na pravú vieru sa Taliansko a Rím mohli tešiť z pokoja.
Adeodat II. (672 -676)
Adeodat II. bol, podobne ako svätý Gregor, benediktínskym mníchom a ako benediktínsky mních žil, aj keď bol zvolený za pápeža. Keď bol zvolený, mal 52 rokov, čo je pre vrcholný stredovek niekto veľmi starý.
Na jeho pontifikáte je pozoruhodný začiatok nepokojov zo strany Arabov. Zmätky, ktoré vidíte až dodnes. Mohamedovi chlapci boli v úplnom džiháde a ničili každého, kto si nechcel kľaknúť v Mekke, alebo kto si nemyslel, že je skvelé byť otrokom sultána. Toto je islam...
Adeodat sa musel zmieriť s galérou v turbanoch, ktorá napadla južné Taliansko a zotročila polovicu obyvateľstva.
V sociálnej oblasti sa venoval chudobným a dobročinnosti.
Donus (676 - 678) 
Rím žil do tejto doby s tieňom rozdelenia nazývaného Ravennská schizma.
Ravenna, pre tých, ktorí nevedia, bola posledným hlavným mestom Západorímskej ríše a sídlom cisárskej vlády, keď sa Taliansko zmenilo na východnú kolóniu.
Stalo sa, že mnohí chceli preniesť duchovné hlavné mesto z Ríma do Ravenny. Bol to Donus s Konštantínom IV., cisárom Východu, ktorý ukončili tento vtip. Za Donovho pontifikátu kresťania založili "Cambridge".
Zvláštnosťou jeho pápežstva bolo objavenie hniezda nestoriánskych heretikov v kláštore v Ríme. Donus ich vyhnal a heretikov nahradil ortodoxnými mníchmi.
Sv. Agato (678 - 681) 
Počas jeho pontifikátu Byzantská ríša definitívne stiahla svoju podporu monotelitizmu. Svätý Agato bol tiež mníchom a bol tvorcom pápežskej prísahy, ktorú dodnes skladajú všetci pápeži, keď prijímajú kríž.
Z posvätených pápežov je jedným z mála, ktorého uctievajú katolíci aj pravoslávni. Poslal 680 zástupcov zo Západu na Konštantínopolský ekumenický koncil, ale zomrel skôr, ako mohol podpísať zápisnicu z rezolúcií tohto koncilu.
Ľudom veľmi milovaný a oddaný veci tých najskromnejších, dostal tituly lekár a úžasný pracovník. Počas života aj po ňom sa mu pripisuje nespočetné množstvo zázrakov.
Sv. Lev II. (682 - 683) 
Lev II. dokončil dielo svätého Agata a schválil akty 3. carihradského koncilu. Prostredníctvom nich bol monotelitizmus definitívne zakázaný, v dôsledku čoho bol pápež Honorius I. anathematizovaný (exkomunikovaný). (Podľa iných zdrojov nebol exkomunikovaný, iba odsúdený za nedbanlivosť.)
Bol to svätý Lev II., kto zaviedol používanie svätenej vody v liturgických obradoch.
Cisársky edikt definitívne ustanovil podriadenosť Ravennskej cirkvi Rímskej stolici.
Sv. Benedikt II. (684 - 685)
Benedikt II. dokončil to, čo začal sv. Martin. Ale tentoraz uspel náhodnou chybou a diplomaciou.
Ukazuje sa, že pre lenivosť a zlú vôľu ravennského exarchu voči Jeho Svätosti, trvalo Benediktovi II. takmer rok, kým bol formálne vysvätený za pápeža. Vďaka tomu a dobrým vzťahom s cisárom sa pápežovi podarilo, že od svojho nástupcu už pápež nepotreboval ani pápežský súhlas, ani súhlas exarchu.
Pápežstvo urobilo prvé kroky k tomu, čo dnes nazývame Vatikánsky štát. Okrem toho veľkú časť svojej energie vynaložil na obnovu rímskych kostolov.
Ján V. (684 - 685) 
Bol prvým pápežom vysväteným bez cisárskej legitimácie. Jeho pápežstvo bolo krátke.
Ján, Sýrčan narodený v Antiochii, bol chorľavý muž. Bol skutočne dobrým srdcom, ale pre svoju slabosť mohol urobiť veľmi málo.
Bol prísny voči neposlušnosti tým, že suspendoval biskupov, ktorí vysviacali biskupov bez vedomia Svätej stolice.
Bol štedrý k charitatívnym kláštorom v Ríme.
Konon (686 - 687)
Slovo "nemotorný" je asi najvýstižnejšie na definovanie Konona. Bol už starý, keď bol zvolený za pápeža a jeho zvolenie je nejasná záležitosť.
Vo svojich činoch nebol pevný ani rozhodný. Až tak, že počas jeho pápežstva zavládla anarchia. Nebol darebák ako Vigilio, bol len slabý a nemotorný. Okrem nejakých charitatívnych prác pomohol niekoľkým kláštorom.
Sv. Sergius I. (687 – 701)
Kvôli Cononovej nemotornosti a nedostatku energie dostal Sergius I. pápežský úrad v troskách a vznášal sa nad ním tieň dvoch protipápežov. Sv. Sergius odolal cisárovmu úsiliu vrátiť sa k predchádzajúcemu status quo, čo ratifikovalo voľbu pápeža.
Medzi rôznymi bojmi, ktoré mal s cisárom, vynikal svojou obhajobou celibátu, ktorý chcel Justinián II. zrušiť. Zaviedol Agnus Dei do omší a procesií. Napokon bol zodpovedný za prenesenie pozostatkov Leva I. z jeho skromnej hrobky do honosnej v Bazilike sv. Petra.
Pri ďalšom stretnutí si povieme o pápežoch 8. storočia - prichádza Karol Veľký.
Zdroj :
Zdroj obrázkov : Wikipédia
🔹️ Téma :
---》 História - PÁPEŽI
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára