Veľmi zle vyrozprávaný príbeh...
zdroj : wikisource.com Tento príbeh už poznáte... Protestanti obviňujú Katolícku cirkev, že bránila veriacim v prístupe k posvätným textom. Zlí duchovní v stredoveku sa podľa nich báli, že ľudia prídu na to, že katolícke doktríny nemajú oporu v Biblii. To je ale dobrá blbosť... Dobre, teraz poďme k faktom.
Väčšina stredovekých katolíkov nemala prístup k Biblii. A nebola to chyba Cirkvi. Vinníkom bol Gutenberg, ktorému príliš dlho trvalo, kým prišiel na svet! Narodil sa koncom 14. storočia a v 15. storočí vynašiel revolučnú tlačiareň. Keby sa narodil o pár storočí skôr, určite by to bolo inak...
Biblia v stredoveku bola taká cenná, že ak ju nejaký človek dostal ako darček, bola to pre neho veľká pomoc. Je to úplne odlišné od súčasnosti, keď jedna tlačiareň dokáže vytlačiť stovky kópií denne, s oveľa nižšími nákladmi. Preto takmer každý, koho poznáme, má peniaze na kúpu Biblie.
A zatiaľ čo náš Gutenberg ešte nebol na tomto svete, každá Biblia bola kopírovaná ručne, a preto bola veľmi drahá. V stredoveku trvala príprava kópie Biblie najmenej JEDEN ROK, niekedy oveľa dlhšie, v závislosti od zložitosti ilustrácií. Všetko bolo urobené obyčajným atramentom.
Nedostatok a cena Biblií odôvodňovali potrebu ich pripútať tam, kde boli dostupné pre ľudí : knižnice, kláštory alebo kostoly. Reťaze nezabránili čítaniu, ale krádeži.
༺❁༻
Hovoria tiež, že Cirkev nepovoľuje preklady Biblie do iných jazykov. Toto je naozaj veľmi zle vyrozprávaný príbeh...
V stredoveku bola Biblia väčšinou v latinčine, univerzálnom jazyku vtedajšej Európy. Cirkev povolila preklady Biblie do miestnych jazykov (ľudových jazykov), ale prístup k nej bol vo všeobecnosti obmedzený. Toto môžeme vyvodiť z noriem pápeža Pavla V., publikovaných v roku 1564 :
Pravidlo III. : „...(použitie) prekladov kníh Starého zákona možno podľa úsudku biskupa povoliť iba učeným a zbožným mužom pod podmienkou, že takéto preklady sa použijú len na objasnenie Vulgáty a lepšie porozumieť Svätému písmu...“.
Pravidlo IV. : „...po vypočutí farára alebo spovedníka je čítanie Biblie v ľudovom jazyku umožnené tým, od ktorých možno očakávať, že z takéhoto čítania získajú nárast viery a zbožnosti bez akejkoľvek duchovnej ujmy“ DS, Enchiridion č. 1853
Tieto obmedzenia prístupu k preloženým textom Biblie tu boli z vážnych dôvodov. Katarskí heretici od 12. storočia začali šíriť svoj jed po Európe pomocou prekladov Biblie. Využili slabé vzdelanie roľníkov, aby ich „katechizovali“ skreslenými výkladmi evanjelií.
A v 14. storočí kňaz John Wycliffe urobil neautorizovaný preklad Biblie do angličtiny. Ale nebolo to nič iné ako prostriedok na šírenie jeho heréz.
Práve kvôli zneužívaniu katarov regionálny koncil v Tolose (Francúzsko, 1229) DOČASNE zakázal laikom čítať Bibliu v ľudovom jazyku. Cirkev bola povinná prijať také opatrenie, aby ochránila ľudí pred podvodom.
Preto je dobré zdôrazniť:
- tento zákaz bol dočasný a nezakazoval prístup k latinskému textu;
- koncil bol REGIONÁLNY, takže zákaz NEPLATIL pre celú Cirkev
Ďalším veľmi častým problémom bolo, že pri preklade sa vyskytli chyby, ktoré zmenili význam textu. A chyby sa objavili nielen v preklade, ale aj v šialených prológoch a poznámkach pod čiarou. Preto bola Cirkev pri prekladoch taká opatrná.
Nakoniec pri štúdiu histórie vidíme, že stredoveká cirkev vo všeobecnosti nebola proti verným prekladom, ale iba proti skresleným prekladom. Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac, článok na webovej stránke Veritatis Splendor ukazuje, že v Anglicku od 7. do 17. storočia Cirkev vytvorila niekoľko prekladov Biblie do miestneho jazyka.
Faktom je, že v prvých storočiach Cirkev vo veľkej miere podporovala čítanie Biblie. Neskôr tento impulz ustúpil, ako dôsledok tvrdého boja proti heréze slobodného skúmania Biblie (viera, že každý kresťan ju môže interpretovať určitým spôsobom). Viac ako kedykoľvek predtým bolo potrebné viesť veriacich k tomu, aby počúvali hlas legitímnych pastierov. A dôraz sa kládol na ústne odovzdávanie viery (keďže, mimochodom, takto prebiehala evanjelizácia v ranej cirkvi), oveľa viac, ako na biblické čítanie.
- Lukáš 10:16
Všimnite si, že Ježiš nepovedal: „Kto číta Bibliu, mňa počúva“, ale „Kto vás počúva, mňa počúva“. Aby sme teda pochopili a správne sa riadili tým, čo hovorí Biblia, musíme počúvať nástupcov tých, ktorých nás Ježiš poveril učiť.
Od začiatku 20. storočia s pápežom svätým Piom X. Cirkev pochopila, že je potrebné opäť povzbudiť ľudí, aby čítali Bibliu v ich rodnom jazyku. A jeho nástupca, pápež Benedikt XV. v roku 1920 vydal encykliku Spiritus Paraclitus, v ktorej napísal:
„45. Čo sa nás týka, ctihodní bratia, napodobňujúc svätého Hieronyma, nikdy nezabudneme nabádať všetkých veriacich, aby si každý deň čítali, najmä sväté evanjeliá nášho Pána, Skutky a listy apoštolov, snažiac sa aby si ich obrátil v miazgu svojho ducha a v krvi svojich žíl“
To je ono: čítajme Bibliu každý deň a predovšetkým počúvajme hlas tých, ktorí nám môžu pomôcť pri jej správnom výklade: pápeža, jeho biskupov a kňazov.
Zdroj : Ocatequista
🔹️ Prečítajte si tiež články :
-----》Odkiaľ sa vzala Biblia ? 2. časť
-----》Ježiš nepostavil Bibliu, postavil Cirkev
🔹️Celú tému o Biblii nájdete tu :
-----》 História - O BIBLII 📜
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára