22.4.22

Vyplienenie Konštantínopolu a neznáme byzantské zločiny

Hagia Sofia

           S nevôľou, smútkom a ľútosťou sa katolíci musia otvorene zaoberať otázkou vyplienenia Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše (preto centra pravoslávia), v roku 1204 latinskými  križiakmi.  

      Tento incident bol taký tragický a odvtedy si ho pravoslávni pripomínajú s takou bolesťou a hnevom (a preto sa používa aj ako „argument“ proti Katolíckej cirkvi), že ho jednoducho nemožno ignorovať ani v rámci priateľskej ekumenickej diskusie. 

         Komentár biskupa Kallistos Ware: "Kresťania na západe si stále neuvedomujú, aké hlboké je znechutenie a aká trvácna hrôza, s akou pravoslávni pristupujú k činom, akým je vyplienenie Konštantínopolu križiakmi."

      Len ťažko by sme našli katolíka, či už  historika alebo nie, ktorý by obhajoval to, čo sa stalo. Warren Carroll, jeden z najlepších ortodoxných katolíckych historikov našej doby, priznáva :

       "To, že to urobili križiaci – muži, ktorí v skutočnosti nosili Kristov kríž - bolo neodškriepiteľnou hanbou... Gréci nikdy nezabudli na vyplienenie Konštantínopolu v roku 1204; jeho pamäť, viac ako čokoľvek iné, zabránila uzdraveniu gréckej schizmy od toho dňa až dodnes, napriek niekoľkým veľkým snahám o opätovné zjednotenie."

       Takže prvá vec, ktorú treba poznamenať, je, že táto hrozná udalosť je morálne neobhájiteľná a že katolíci to vedia a akceptujú to. Po druhé, a čo je najdôležitejšie, vtedajší pápež, pápež Inocent III., o tomto masakri a svätokrádežnom drancovaní nevedel ani ho neschválil. V skutočnosti zakázal križiakom pod hrozbou  exkomunikácie zaútočiť na Byzanciu a vodcovi Bonifácovi z Montferratu prikázal, že: ,Križiacka výprava nesmie útočiť na kresťanov, ale mala by čo najrýchlejšie postupovať do Svätej zeme.' Úplnú hrôzu z toho, čo sa stalo, zistil až po viac ako ôsmich mesiacoch a napísal kardinálovi Petrovi Capuanovi, pričom jednoznačne odsúdil toto konanie." 

 ❁  ❁  ❁

       Došlo však k niekoľkým podobným nechutným, incidentom pred touto udalosťou zo strany Byzantíncov, ktorým sa nevenovala náležitá pozornosť. V záujme spravodlivosti a historickej objektivity niektoré z nich zopakujeme.

       Warren Carroll poznamenáva: "Aj keď to bolo hrozné a absolútne neobhájiteľné, malo by sa v spravodlivosti pamätať na to, že to nebolo úplne nevyprovokované; viac ako raz  (pri masakre v roku 1182) sa Konštantínopolskí Gréci správali k tamojším Latinom tak, ako sa k nim oni správali vtedy... Historici, ktorí sú výreční a rozhorčení... kvôli vyplieneniu Konštantínopolu... len zriedka, ak vôbec,  spomenú masaker obyvateľov Západu v Konštantínopole v roku 1182... strašný masaker tisícov (asi 2000 Grékov bolo zabitých v Konštantínopole v roku 1204, podľa svetského historika Willa Duranta), ...v ktorom bitkári nešetrili ani ženy, ani deti, ani starých, ani chorých, ani kňaza, ani mnícha. Kardinál Ján, zástupca pápeža, bol sťatý a jeho hlava bola ťahaná po uliciach za chvostom psa; deti boli vyrezané z matkinho lona; telá mŕtvych Západniarov boli exhumované a zneužívané; asi 4000, ktorí unikli smrti, bolo predaných do otroctva Turkom." (The Glory of Christendom, Front Royal, Virginia: Christendom Press, 1993; ostatné citáty Carolla a ďalších tamtiež)

     Biskup Ware tiež čestne píše o pravoslávnom podiele viny na týchto masakroch : "Každý... sa musí obzrieť späť do minulosti so smútkom a pokáním. Obe strany musia čestne uznať, že mohli a mali urobiť viac, aby zabránili rozkolu. Obe strany sa previnili chybami na ľudskej úrovni.  Napríklad pravoslávni sa musia viniť z pýchy a opovrhnutia, s ktorými počas byzantského obdobia hľadeli na západ; musia sa obviňovať za incidenty, akými boli nepokoje v roku 1182, keď byzantské obyvateľstvo zmasakrovalo veľa latinských obyvateľov v Konštantínopole."

      Katolícky historik Warren Carroll si spomína na dva ďalšie poľutovaniahodné byzantské incidenty: "V roku 1171 boli na príkaz alebo aspoň s tichým súhlasom byzantskej vlády tisíce Benátčanov vo východnej ríši zabitých, zmrzačených alebo zatknutých a držaných roky vo väzení.
       (V roku 1188) Fridrich Barbarossa požiadal východného cisára Izáka II. Angelusa o povolenie prechodu jeho armády cez byzantské panstvá na ceste do Svätej zeme a o právo nakupovať potraviny pre svoje jednotky v nich. Izák povedal, že súhlasí... ale v skutočnosti bol Izák rozhodnutý postaviť sa proti prechodu križiakov a nadviazal kontakt so Saladinom (moslimským veliteľom), aby zosúladili plány, na zdržanie a zničenie nemeckej armády'. O tejto ,byzantskej zrade' niet pochýb; dokonca aj mnohí moderní západní historici sympatizujúci s Byzanciou a nepriateľskí ku križiackym výpravám to musia uznať (napr. cisár Izák v roku 1187 napísal Saladinovi, aby mu zablahoželal k jeho veľkému úspechu, ktorým bolo opätovné dobytie Jeruzalema od latinských križiakov).
      Frederickovi vyslanci, istý čas uväznení, sa vrátili k Frederickovi... s rozhorčenými (a presnými) správami o byzantskom spojenectve so Saladinom, plánmi zničiť križiacku armádu pri prechode cez Dardanely a násilným protizápadným postojom konštantínopolského patriarchu Dosithea (Dóžu), ktorý ponúkol bezpodmienečné rozhrešenie akémukoľvek gréckemu zabitiu Západniara... Frederick odovzdal túto informáciu svojmu synovi Henrymu, ...požiadal pápeža o súhlas s križiackou výpravou proti Východnej ríši pre jej zradu a jednanie s nepriateľom. Nebol daný žiadny pápežský súhlas a Frederick si túto myšlienku čoskoro premyslel... Hoci vojna proti kresťanom bola nepochybne zvrátením ideálu križiackych výprav, činy cisára Izáka proti križiakom boli jednoznačne vojnovými činmi...
       Všetko, čo štvrtá križiacka výprava neskôr urobila na diskreditáciu kresťanstva, Frederick Barbarossa odmietol urobiť, hoci bol priamo vyprovokovaný, ako vodcovia štvrtej križiackej výpravy nikdy neboli. Rozsah byzantskej provokácie tretej križiackej výpravy je zrejmý zo sledu udalostí. Trvalo dlho, kým im niekto na Západe opäť dôveroval."

     A tak sme zistili, že neobhájiteľné vyplienenie Konštantínopolu sa nezaobišlo bez predchádzajúcich udalostí zo strany Byzantíncov, sotva menej zlých... Ako také by sa to malo celé zahodiť za hlavu a ekumenické diskusie by sa mali obmedziť na otázky teológie, liturgie, ekleziológie a morálnej teológie. Je čas pohnúť sa vpred.

     Vyššie uvedené nie je pokusom zmierniť udalosti v roku 1204, alebo tvrdiť, že vtedajšie smutné udalosti boli   ospravedlniteľné.    Je   to vysvetlenie pozadia a pokus o vyváženie váh. Udalosti majú aj svoje príčiny. 

       Možno si tiež neuvedomujete množstvo projektov pomoci, ktoré katolíci sponzorovali práve na pomoc ruským (aj iným) pravoslávnym cirkvám. Pomoc cirkvi v núdzi napríklad navrhla program poskytovania priamej pomoci duchovným v Rusku, čiže doplnkový mesačný dôchodok.  Asociácia sociálnej starostlivosti pre katolícky Blízky východ poskytla prostriedky na renováciu kostolov a iné projekty. Podobne aj Charita. Zatiaľ jedinou vďakou je pretrvávajúca nedôvera...

 ❁  ❁  ❁

       Nikdy by sme nepísali o pravoslávnych alebo protestantských zverstvách a nechutných incidentoch, pretože uprednostňujeme  pozitívny prístup, ak by naši odlúčení bratia s veľkým pohŕdaním a príliš často a s radosťou, nezdôrazňovali katolícke „historické hriechy“. Akonáhle sa to stane,  môžme vyvážiť spravodlivosť historickými záznamami... 

     Napádanie katolíkov je veľmi módne: sekularisti, protestanti aj pravoslávni sa tomu beztrestne oddávajú. Je načase, aby sa pre zmenu ozvala aj druhá strana...

      Pre nás katolíkov je to vždy ťažký boj, pretože pracujeme pod lavínou dezinformácií a emocionálneho nepriateľstva.

      Ak dokážeme držať 795 rokov starú zášť, prečo sa nevrátiť ešte ďalej? Majme nenávisť voči Egypťanom za zotročenie Mojžiša a Hebrejov približne v roku 1400 pred Kristom. Zanevrime na Taliansko, pretože Rimania vyplienili Jeruzalem v roku 70 nášho letopočtu.  Nahnevajme sa na Grécko (Macedónsko) za mnohé výboje Alexandra Veľkého. 

     Ak čas nemá vplyv na hriech, tak prečo to neurobiť? Ako nám bolo povedané, Srbi si pamätajú svoju bitku z roku 1389 ako včera, tak prečo nie aj rok 1204? K tomu všetkému prvá agresia medzi Východom a Západom bola útokom Byzantíncov počas Justiniánovho znovudobývania Talianska. Je dobré pochopiť našu históriu.

     Dokonca aj sekulárnej spoločnosti sa darí lepšie zabúdať. Pozrite sa na náš priateľský prístup k Nemcom a Japoncom napríklad - len 50 rokov po tom, čo boli obaja našimi smrteľnými nepriateľmi v najväčšej vojne svetových dejín...

Zdroj : Dave Armstrong - Prepadnutie Konštantínopolu (1204) a neznáme byzantské zverstvá


🔸️ Odporúčané články :

-----》 Katkryptolog - Masaker Latinníkov v Konštantínopole v roku 1182

-----》 Wikipedia - Masaker Latinníkov


🔹️ Téma :

-----》 História - KRIŽIACKE VÝPRAVY


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára