30.6.22

Francúzske peklo 6.

Potlačenie vzbúry a strašné rúhania

Obrad nového republikánskeho náboženstva rozumu v katedrále Notre Dame, Paríž, 1793.
zdroj : nobility.org

      Vojaci sa túlali po dedinách, rabovali, plienili a dopúšťali sa násilia. Porozbíjali všetky kríže a kaplnky pri cestách, drancovali kostoly, roztrieskali sväté obrazy a sochy. Zdalo sa, že nastali dni Antikrista...

      Vojaci vtrhli aj do domu Vianneyovcov. Prekutrali celý dom, hľadali pijatiku, postŕhali zo stien kríže a len tak - tak sa domáca pani s dcérou dostali do bezpečia pred opitou bandou.

      V tých časoch sa dostali do ich domu aj úplní bedári. Ženy, deti a starci, ktorí vyviazli z lyonského pekla, prosili o prístrešie a chlieb a rozprávali o hrôzach. V Lyone zúril hlad a epidémia. Trocha ovsa, ktorý museli mlieť na kávových mlynčekoch, to bola strava na celý deň. Mŕtvych hádzali do horiacich domov, lebo nemali viac sily vykopať im hrob.

       Mesto sa bránilo až do jesene. Potom už nebolo možné zadržať hrozný koniec. Popri cestách tiahli na mesto dlhé kolóny tisícov sedliakov, žobrákov, sluhov a slúžok ozbrojených puškami, kosami, sekerami a cepami. Opité ženy s červenými čapicami sedeli na vozoch ťahaných volmi a spievali Carmagnolu (revolučnú pieseň). Žiaľ, pridali sa aj viacerí ľudia z Dardilly. (str. 53)


      Na každého utekajúceho občana z Lyonu bola vypísaná vysoká odmena. Napriek tomu našli útočište u dobrých ľudí. Aj v Dardilly boli bohabojné rodiny, medzi ktorými boli aj Vianneyovci, a ktoré ukrývali prenasledovaných celé mesiace a chránili ich. 

     Na vypálené mesto prišli hrôzy strašnej odplaty. Dobyvatelia postrieľali kanónmi stovky ľudí. 

     Nasledovali strašné rúhania. Chalier, vodca jakobínov, ktorý v Lyone skončil život pod gilotínou, bol vyhlásený za Dieu-Sauveur - boha-spasiteľa. Ráno 10. októbra kanóny chrlili salvy na jeho počesť. Potom sa zberba vrútila do všetkých kostolov. Roztrepali sväté obrazy, sochy a oltáre, vyrabovali zlaté kalichy a monštrancie, vylámali bohostánky a rozhádzali po zemi konsekrované hostie. 

     Ozajstná diabolská procesia tiahla ulicami mesta. Jakobíni pili zo zlatých omšových kalichov, pobehlice kadidelnicami okiadzali bustu nového božstva - Chaliera, ktorú niesli štyria sansculotti pod baldachýnom používaným na Božie telo. Na štóle viedli uviazaného osla s biskupskou mitrou na hlave, pluviálom na chrbte, s krížom a Bibliou priviazanými na chvoste.(str. 54)

       Tak sa uberal ten pekelný sprievod na námestie Terreaux, kde postavili bustu Chaliera na oltár z kusov trávnika, ako keď sa vystavuje na poklonu Oltárna sviatosť. Divoká horda kľakala pred novou modlou a vykrikovala k nemu slávnostné sľuby pomsty. Potom zapálili oheň, do ktorého hodili kríž a Bibliu. Oslovi dali slopať z cibória naplneného vínom a kŕmili ho konsekrovanými hostiami. 

     Konečne samo nebo zakončilo tú bohorúhačskú slávnosť. Ponad mesto sa rozpútala hrozná búrka a blesky a dážď rozohnali hulákajúci zástup. (str. 55)


Koniec 6. časti.
Francúzska revolúcia
podľa knihy 
Farár z Arsu 
od autora 
Wilhelma Hünermanna



🔸️ Zaujímavý článok :

➜ nobility.org - Popravený jakobín Marie Joseph Chalier bol počas Francúzskej revolúcie uctievaný ako Boh

     

🔹️ Téma :

História - FRANCÚZSKA REVOLÚCIA 🔸️


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára