19.3.22

Stretnutia po omši

         Nechýbajú vám stretnutia vo farnosti ? Veriaci vo farnosti spolu nekomunikujú a hneď po omši odchádzajú...

------》

           Len čo počujeme : "Choďte v pokoji. Pán s vami“  hneď sa otočíme chrbtom a odchádzame, bez toho, aby sme sa s niekým porozprávali. Ako môžeme úprimne povedať, že sme bratia a sestry, ak medzi nami nie sú pevné priateľské putá?

       Musí to byť šokujúce aj pre konvertovaných protestantov, ktorí majú vo zvyku tráviť spolu veľa času. 

          Zvyk, ktorý by sme mali oživiť, je zhromaždiť sa po svätej omši pri stole. (Veľa farností v zahraničí to už úspešne robí). Cirkevná jedáleň môže byť aj miestom na privítanie a evanjelizáciu!

Ježiš sa stretával s ľuďmi aj pri neformálnych príležitostiach

       V evanjeliách je množstvo pasáží, ktoré ukazujú Ježiša, ako jedol s ľuďmi. Tu sú niektoré :

  • Sadol si k jedlu s mýtnikmi a smilnicami.
  • Keď videl Zacheja, chcel ísť do jeho domu jesť.
  • Išiel sa najesť do domu farizeja Šimona.
  • Počas večere sa zjavil emauzským učeníkom.

      Náš Pán nekázal ľuďom len pri formálnych príležitostiach. Chcel sa rozorávať s ľuďmi aj dôvernejšie, vo chvíli uvoľnenia a priateľstva. A miestom, kde sa takto zhováral, bolo často pri stole s jedlom.


Kresťania sa spolu stretávali pri stole s jedlom

      V ranej cirkvi bolo bežné, že ľudia na konci svätej omše zmenili miesto, aby si všetci veriaci mohli sadnúť za stôl a najesť sa. Po dlhých hodinách eucharistického pôstu (dnes je tento pôst len ​​hodinový) totiž hladovali. Toto hovorí svätý Ján Zlatoústy:

       „V kostoloch bol obdivuhodný zvyk: Na konci stretnutia, namiesto okamžitého návratu domov, bohatí, ktorí sa postarali o to, aby priniesli bohaté zásoby, pozvali chudobných a všetci si sadli za jeden stôl, pripravený v kostole a všetci bez rozdielu jedli a pili to isté.“

       S veľkým nárastom počtu veriacich sa tento zvyk stal neuskutočniteľným a skončil tak, že v chráme prestal existovať.

       V niektorých farnostiach (v zahraničí) však majú v kostoloch jedáleň a na konci svätej omše farár často sedí v jedálni, aby jedol a rozprával sa s farníkmi. A tak to láka viac ľudí byť spolu, smiať sa spolu, spoznávať príbehy toho druhého. 

Slovenská farnosť v Prahe

       Ďalším príkladom je  jedna z prvých misijných iniciatív katolíckej komunity Shalom, ktorá otvorila kaviarne s cieľom prilákať mladých ľudí.

Slovenská farnosť v Prahe

       A tu je príležitosť aj pre laikov pomáhať s výzdobou jedálne a privítať a integrovať nových členov farnosti, ktorí prichádzajú prvýkrát.

Slovenská farnosť v Prahe

       Pri stole, jedení a rozhovoroch sa môže zrodiť veľká rodina v Kristovi!


Zdroj : Ocatequista - Evanjelizácia cez žalúdok: tradícia zachraňovať


🔹️ Téma :

-----》 KATOLÍCKA CIRKEV 🔹️


2 komentáre:

  1. ako mi môžu chýbať stretnutia s ľudmi, ktorí majú na tvári handry o ktorých si myslia, že ich ochránia pred niečim, čo je mediálnou bublinou o ktorej je známe, že každá tisíc krát zopakovaná lož sa stane pravdou? Ľudia uverili v moc farma-firiem, ktoré majú na svedomí stovky miliónov obetí a zabudli, že lekár lieči ale iba BOH uuzdravuje. Už nikto z tých, ktorí sú v kostoloch nemajú vieru, majú len nejakú zotrvačnosť, omieľajú modlitby, ktorým nrozumejú a neveria v ich zázračnú moc, pretože už pri vstupe si umyli ruky špiritusom a oprávnene sa boja svätenej vody. Cirkev tomto stave a s týmito pastiermi je odsúdená do večného zatratenia a zatiaľ nikto si nevšimol, že už o malú chvíľu urobia posledný krok do prázdna a budú padať a padať a padať...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nuž, je to tak. Našťastie, bolo počuť aj kňazov s iným názorom. A v každej farnosti je to iné. Keď sú problémy, snažím sa hľadať rozumného kňaza.

      Odstrániť