Nechýbajú vám stretnutia vo farnosti ? Veriaci vo farnosti spolu nekomunikujú a hneď po omši odchádzajú...
Len čo počujeme : "Choďte v pokoji. Pán s vami“ hneď sa otočíme chrbtom a odchádzame, bez toho, aby sme sa s niekým porozprávali. Ako môžeme úprimne povedať, že sme bratia a sestry, ak medzi nami nie sú pevné priateľské putá?
Musí to byť šokujúce aj pre konvertovaných protestantov, ktorí majú vo zvyku tráviť spolu veľa času.
Ježiš sa stretával s ľuďmi aj pri neformálnych príležitostiach
V evanjeliách je množstvo pasáží, ktoré ukazujú Ježiša, ako jedol s ľuďmi. Tu sú niektoré :
- Sadol si k jedlu s mýtnikmi a smilnicami.
- Keď videl Zacheja, chcel ísť do jeho domu jesť.
- Išiel sa najesť do domu farizeja Šimona.
- Počas večere sa zjavil emauzským učeníkom.
Náš Pán nekázal ľuďom len pri formálnych príležitostiach. Chcel sa rozorávať s ľuďmi aj dôvernejšie, vo chvíli uvoľnenia a priateľstva. A miestom, kde sa takto zhováral, bolo často pri stole s jedlom.
Kresťania sa spolu stretávali pri stole s jedlom
V ranej cirkvi bolo bežné, že ľudia na konci svätej omše zmenili miesto, aby si všetci veriaci mohli sadnúť za stôl a najesť sa. Po dlhých hodinách eucharistického pôstu (dnes je tento pôst len hodinový) totiž hladovali. Toto hovorí svätý Ján Zlatoústy:
„V kostoloch bol obdivuhodný zvyk: Na konci stretnutia, namiesto okamžitého návratu domov, bohatí, ktorí sa postarali o to, aby priniesli bohaté zásoby, pozvali chudobných a všetci si sadli za jeden stôl, pripravený v kostole a všetci bez rozdielu jedli a pili to isté.“
S veľkým nárastom počtu veriacich sa tento zvyk stal neuskutočniteľným a skončil tak, že v chráme prestal existovať.
V niektorých farnostiach (v zahraničí) však majú v kostoloch jedáleň a na konci svätej omše farár často sedí v jedálni, aby jedol a rozprával sa s farníkmi. A tak to láka viac ľudí byť spolu, smiať sa spolu, spoznávať príbehy toho druhého.
Ďalším príkladom je jedna z prvých misijných iniciatív katolíckej komunity Shalom, ktorá otvorila kaviarne s cieľom prilákať mladých ľudí.
A tu je príležitosť aj pre laikov pomáhať s výzdobou jedálne a privítať a integrovať nových členov farnosti, ktorí prichádzajú prvýkrát.
Pri stole, jedení a rozhovoroch sa môže zrodiť veľká rodina v Kristovi!
Zdroj : Ocatequista - Evanjelizácia cez žalúdok: tradícia zachraňovať
🔹️ Téma :
-----》 KATOLÍCKA CIRKEV 🔹️
ako mi môžu chýbať stretnutia s ľudmi, ktorí majú na tvári handry o ktorých si myslia, že ich ochránia pred niečim, čo je mediálnou bublinou o ktorej je známe, že každá tisíc krát zopakovaná lož sa stane pravdou? Ľudia uverili v moc farma-firiem, ktoré majú na svedomí stovky miliónov obetí a zabudli, že lekár lieči ale iba BOH uuzdravuje. Už nikto z tých, ktorí sú v kostoloch nemajú vieru, majú len nejakú zotrvačnosť, omieľajú modlitby, ktorým nrozumejú a neveria v ich zázračnú moc, pretože už pri vstupe si umyli ruky špiritusom a oprávnene sa boja svätenej vody. Cirkev tomto stave a s týmito pastiermi je odsúdená do večného zatratenia a zatiaľ nikto si nevšimol, že už o malú chvíľu urobia posledný krok do prázdna a budú padať a padať a padať...
OdpovedaťOdstrániťNuž, je to tak. Našťastie, bolo počuť aj kňazov s iným názorom. A v každej farnosti je to iné. Keď sú problémy, snažím sa hľadať rozumného kňaza.
Odstrániť