PERGAMEN: Zatvárala Cirkev v stredoveku počas epidémie kostoly ?

16.3.23

Zatvárala Cirkev v stredoveku počas epidémie kostoly ?

Alexander VII. a karanténa

↓

Na internete kolovali články, v ktorých sa hovorilo, že pápež Alexander VII. v 10. storočí vyhlásil v Ríme karanténu a nariadil zatvorenie všetkých kostolov. Toto je len polovičná pravda. Príbeh, ktorý sa len snaží potvrdiť názor tých, ktorí ho napísali. Kostoly vo všeobecnosti neboli zatvorené. Len niekoľko z nich museli zavrieť, aby ľudia nemohli robiť veľké púte, a žiadať tak, o ukončenie epidémie.

Tak, povedzme si, ako to bolo. Prvá vec, ktorú treba pochopiť, je, že pápež Alexander VII. nebol len hlavou Cirkvi Kristovej. Bol tiež kráľom pápežských štátov a mal zodpovednosť aj za svetskú moc na týchto územiach.

pápež Alexander VII.
zdroj : Wikipedia

Preto v roku 1656, keď sa jeho územiami začala šíriť silná epidémia, Alexander VII. rýchlo konal a postavil svoju Kongregáciu pre zdravie do popredia úsilia o potlačenie moru, ktorý zabíjal oveľa rýchlejšie, ako sme boli svedkami pri korononavíruse.

Morová nákaza v stredoveku
zdroj : See Italy

Táto Kongregácia, vedená pátrom Girolamom Gastaldim, predstavila na tú dobu veľmi novú myšlienku - aplikovala teóriu nazývanú „nákazlivosť“. Dovtedy sa verilo, že hlavným faktorom pre chorobnosť občanov je oblasť, v ktorej žili, a jej „kvalita“. Vďaka fr. Girolamovi zdravotná politika pápežských štátov začala zvažovať možnosť prenosu choroby z človeka na človeka, hoci veda stále nechápala, ako sa to stalo.

Svätý František a ďalší mnísi sa starajú o chorých na lepru; neznámy umelec
okolo roku 1474; zdroj : Goethe

Na základe toho, sa Kongregácia pre zdravie rozhodla izolovať postihnuté oblasti, čím zabránila obyvateľom mesta opustiť jeho hradby. V tom čase boli mestá od seba izolované, mali brány, ktoré umožňovali vchod a východ. Teda mesto len zatvorilo svoje brány. A problém bol vyriešený.

Kvôli vysokej úmrtnosti sa prijímali ešte radikálnejšie opatrenia. Ako napríklad zatváranie podnikov, izolovanie domov s chorými a zmena náboženských zvyklostí. Kostoly sa nezatvárali !

Taliansky historik Luca Topi tvrdí : "...adorácie (ktoré v tom čase trvali 40 hodín), verejné procesie a modlitby na námestiach boli pozastavené. Slávnosti a obrady sa slávili za zatvorenými dverami a cirkevné autority uprednostnili súkromné a osobné formy pobožnosti a modlitby."

Čo to však znamená ? Zatvorených bolo len niekoľko kostolov - so zázračnými obrazmi, kde sa zvykli konať púte. Ľudia mohli naďalej navštevovať kostoly, aj keď sa nezúčastňovali osláv.

Ako to riešil

svätý Karol Boromejský

svätý Karol Boromejský
zdroj : Verím a dôverujem -
Úpenlivo prosil Boha,
aby vzdialil morovú ranu
- svätý Karol Boromejský

Ak by chceli novinári priniesť príklad, ako riešiť epidémiu, mohli sa obrátiť na tohto svätca. Sv. Karol Boromejský v roku 1576 navrhol karanténu pre všetkých občanov Milána.

Ale keďže chápal dôležitosť modlitieb, dal postaviť po všetkých kútoch mesta kríže a oltáre. Slúžili sa na nich omše, ktorých sa mohli veriaci zúčastniť zo svojich okien.

Ale to je pre novinárov len taký detail, na ktorom nezáleží, však ? Lepší je príbeh o zatváraní kostolov...

Podávanie sv. prijímania cez okno s kovovou pomôckou;
zdroj : Liturgical arts journal - Eucharistické náčinie

Ateistický pohľad na svet, ktorý prevláda medzi novinármi, je taký, že náboženstvo je niečo spotrebné. Niečo ako hobby a uskutočňujeme ho len vtedy, keď je všetko v poriadku. Takto uvažujú len tí, ktorí veria, že Boh neexistuje a neovplyvňuje realitu. A nezáleží ani na ústavných právach...

Zdroj : https://www.ocatequista.com.br/saiu-na-imprensa/item/18361-a-mentira-da-midia-sobre-o-lockdown-do-papa-alexandre-vii