Alexander VII. a karanténa
 |
| zdroj : Dnes24, Topky, Refresher |
↓
Na internete kolovali články, v ktorých sa hovorilo, že pápež Alexander VII. v 10. storočí vyhlásil v Ríme karanténu a nariadil zatvorenie všetkých kostolov. Toto je len polovičná pravda. Príbeh, ktorý sa len snaží potvrdiť názor tých, ktorí ho napísali. Kostoly vo všeobecnosti neboli zatvorené. Len niekoľko z nich museli zavrieť, aby ľudia nemohli robiť veľké púte, a žiadať tak, o ukončenie epidémie.
Tak, povedzme si, ako to bolo. Prvá vec, ktorú treba pochopiť, je, že pápež Alexander VII. nebol len hlavou Cirkvi Kristovej. Bol tiež kráľom pápežských štátov a mal zodpovednosť aj za svetskú moc na týchto územiach.
.jpg) |
| pápež Alexander VII. zdroj : Wikipedia |
Preto v roku 1656, keď sa jeho územiami začala šíriť silná epidémia, Alexander VII. rýchlo konal a postavil svoju Kongregáciu pre zdravie do popredia úsilia o potlačenie moru, ktorý zabíjal oveľa rýchlejšie, ako sme boli svedkami pri korononavíruse.
Morová nákaza v stredovekuTáto Kongregácia, vedená pátrom Girolamom Gastaldim, predstavila na tú dobu veľmi novú myšlienku - aplikovala teóriu nazývanú „nákazlivosť“. Dovtedy sa verilo, že hlavným faktorom pre chorobnosť občanov je oblasť, v ktorej žili, a jej „kvalita“. Vďaka fr. Girolamovi zdravotná politika pápežských štátov začala zvažovať možnosť prenosu choroby z človeka na človeka, hoci veda stále nechápala, ako sa to stalo.
 |
| Svätý František a ďalší mnísi sa starajú o chorých na lepru; neznámy umelec okolo roku 1474; zdroj : Goethe |
Na základe toho, sa Kongregácia pre zdravie rozhodla izolovať postihnuté oblasti, čím zabránila obyvateľom mesta opustiť jeho hradby. V tom čase boli mestá od seba izolované, mali brány, ktoré umožňovali vchod a východ. Teda mesto len zatvorilo svoje brány. A problém bol vyriešený.
Kvôli vysokej úmrtnosti sa prijímali ešte radikálnejšie opatrenia. Ako napríklad zatváranie podnikov, izolovanie domov s chorými a zmena náboženských zvyklostí. Kostoly sa nezatvárali !
Taliansky historik Luca Topi tvrdí : "...adorácie (ktoré v tom čase trvali 40 hodín), verejné procesie a modlitby na námestiach boli pozastavené. Slávnosti a obrady sa slávili za zatvorenými dverami a cirkevné autority uprednostnili súkromné a osobné formy pobožnosti a modlitby."
Čo to však znamená ? Zatvorených bolo len niekoľko kostolov - so zázračnými obrazmi, kde sa zvykli konať púte. Ľudia mohli naďalej navštevovať kostoly, aj keď sa nezúčastňovali osláv.
 |
| svätý Karol Boromejský zdroj : Verím a dôverujem - Úpenlivo prosil Boha, aby vzdialil morovú ranu - svätý Karol Boromejský |
Ak by chceli novinári priniesť príklad, ako riešiť epidémiu, mohli sa obrátiť na tohto svätca. Sv. Karol Boromejský v roku 1576 navrhol karanténu pre všetkých občanov Milána.
Ale keďže chápal dôležitosť modlitieb, dal postaviť po všetkých kútoch mesta kríže a oltáre. Slúžili sa na nich omše, ktorých sa mohli veriaci zúčastniť zo svojich okien.
Ale to je pre novinárov len taký detail, na ktorom nezáleží, však ? Lepší je príbeh o zatváraní kostolov...
 |
| Podávanie sv. prijímania cez okno s kovovou pomôckou; zdroj : Liturgical arts journal - Eucharistické náčinie |
Ateistický pohľad na svet, ktorý prevláda medzi novinármi, je taký, že náboženstvo je niečo spotrebné. Niečo ako hobby a uskutočňujeme ho len vtedy, keď je všetko v poriadku. Takto uvažujú len tí, ktorí veria, že Boh neexistuje a neovplyvňuje realitu. A nezáleží ani na ústavných právach...
 |
| Zatváranie kostolov v roku 2020 zdroj : Otec Ľubomír Urbančok |
🔸️ Prečítajte si tiež :
---》 Svetlo sveta - Cirkev v dejinách pri epidémiách kostoly otvárala a vyznačovala sa odvahou
🔹️ Témy :
---》 História - ZLATÝ STREDOVEK 🔹️
---》 Obrana KC
---》 História - MOR
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára