Pre tento názor sú uvádzané dve biblické pasáže:
Jeremiáš tu zavrhuje kanánsky zvyk stavať a uctievať Ašerov stĺp, nie vianočný stromček. Naviac predstava, že by kanánsky zvyk z prvého tisícročia pred Kristom bol pôvodcom nášho zvyku zdobiť vianočný stromček je absurdná. Okrem toho máme množstvo legiend o jeho pôvode a hoci niektoré ho datujú k sv. Bonifácovi a iné k Lutherovi, najstaršie skutočné svedectvo o tomto zvyku je z roku 1605. Zvyk pochádza z poreformačného Nemecka a nie Kanánu.
Ashe'rah bola kanaánska bohyňa-matka, spájaná s Baalom a uctievaná ako modla, prostredníctvom nejakého obrazu (je mnoho odkazov v Starom zákone). Stĺp je tiež takmer určite odkazom na modlu. Odkaz na stĺp ako modlu vidíme napríklad v 5. Mojžišovej 7:5.
〰️〰️〰️〰️
Pokiaľ niekto neuctieva vianočný stromček ako boha alebo bohyňu (a silne pochybujem, že to robí niekto v rámci akejkoľvek kresťanskej tradície), ani jedna pasáž nemá žiadnu súvislosť s týmto neškodným, rozkošným zvykom.
Niektoré zvyky majú pravdepodobne pohanský pôvod. Cirkev sa však usilovala vytlačiť poverčivé praktiky. Napríklad: Arcibiskup Martin z Braggy v roku 575 zakázal používať imelo ako vianočnú dekoráciu (imelo bola druidská rastlina). Pálenie ohňov spojené s pohanským zimným slnovratom zakázal pápež Zachariáš v roku 747. Modranicht, keltský sviatok slnovratu oslavujúci duchov mŕtvych bol zakázaný v ôsmom storočí, Tabulae Fortunae (potravinové obete konané za dobrú úrodu) boli zakázané v roku 692.
Pohanské zvyky boli z kresťanstva postupne odstránené. Iné z nich, obľúbené a menej škodlivé boli postupne zbavené svojho pohanského obsahu, prevzali kresťanský symbolizmus a včlenili sa do kresťanskej kultúry. Tak plody cezmíny už nepredstavujú ochrannú moc elfov a víl, ale Kristovu krv.
Aj anglické názvy dní Thursday – Thorov deň, Wednesday – Wotanov deň atď., majú pohanský pôvod, avšak nordické pohanstvo je natoľko stratené v minulosti, že tieto pohanské relikty nie sú kresťanom nebezpečné. Nikto nezačne uctievať Wotana (Odina) len preto, že štvrtý deň je po ňom pomenovaný. Tieto prvky zostali len obyčajnými kultúrnymi prvkami bez duchovného významu, ak im nebol vtlačený nový, kresťanský význam, ktorý ich spravil úplne prijateľnými.
Cirkevní otcovia, ktorí tento sviatok - Vianoce, oslavovali prví, mali úmyslel a túžbu pripomenúť si tú najdôležitejšiu udalosť v ľudských dejinách - Boží príchod k svojmu stvoreniu.
Ani cezmína, ani imelo, ani brečtan nepatria pohanstvu a každá stvorená vec môže byť použitá pri oslave Stvoriteľa. Ak Kristov príchod a Jeho obeta vytrhli ľudstvo z ruky Diabla a vrátili ho Bohu, prečo by sme na Vianoce nemohli získať späť stvorenstvo a od uctievania démonov ho nasmerovať k oslave pravého Boha ?
Zdroje :
Dave Armstrong - Vianočné stromy ako modly ?
Christianitas - Pôvod sviatku Vianoc
🔹️ Téma :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára