 |
| zdroj : 123RF |
↓
Ctihodný arcibiskup Fulton Sheen o takých ľuďoch ironicky hovoril ako o "milých ľuďoch". "Milí ľudia" považujú vieru v Boha za nevyhnutnú len pre najslabších ľudí, ktorí potrebujú božskú silu na etické správanie.
Hovoria, že človek nemusí mať náboženstvo, aby bol čestným človekom. „Všetci máme vlastný morálny kódex. Na to, aby som niekoho nezabil, nepotrebujem desať prikázaní,“ povedal agnostik Dan Brown. Toto tvrdenie je v súlade s učením svätého Pavla:
Bežná predstava o „dobrom človeku“ je jednoducho predstava o niekom, kto nezabíja, nekradne, a dokonca vykoná nejaké skutky solidarity. Toto je, však, ďaleko od kresťanského ideálu „nového človeka“ - človeka, ktorý sa snaží dosiahnuť svätosť.
Tento rozdiel je zjavný v Kristovom stretnutí s bohatým mladým mužom. Mladík nezabíjal, nekradol, vážil si rodičov, neklamal. Toto všetko už urobil, ešte predtým, ako stretol Pána. Ježiš mu však povedal, že ak chce ísť ďalej a dosiahnuť dokonalosť, mal by zanechať svoj majetok a nasledovať Ho. (Matúš 19:16-21)
Kristus a evanjelium nie sú len o sebazdokonaľovaní. Kto vidí náboženstvo takto, skončí tým, že ho to odradí a zanechá náboženskú prax. Alebo sa ponorí stále hlbšie do moralizmu – oddanej praxe, ktorá sa obmedzuje na dodržiavanie pravidiel. Pretože skôr či neskôr ten človek zistí, že nepotrebuje Krista, aby bol milým človekom s dobrým správaním.
Kresťanstvo nie je určené na to, aby nás naučilo byť dobrými ľuďmi, ale skôr aby nám ukázalo, ako môžeme zomrieť a znovu sa narodiť, vstať do sveta ako nové stvorenia. Preto Ježiš povedal Nikodémovi: Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uvidieť Božie kráľovstvo. (Ján 3:3).
Táto smrť, ktorá predchádza duchovnému znovuzrodeniu, nevyhnutne prechádza bolesťou, keď s láskou nesieme náš kríž – naše malé aj veľké ťažkosti.
Áno, náboženstvo má moralizujúci účinok, ktorý vnáša rovnováhu do životov, ktoré sa predtým stratili v chaose. Existuje mnoho svedectiev ľudí, ktorí žili v zločine, prostitúcii alebo zotročení drogami, a ktorí sa z týchto väzieb oslobodili po osvojení si nejakej náboženskej praxe. Ale náboženstvo neexistuje len kvôli tomu.
Zmenšiť úlohu náboženstva na úlohu urobiť z nás „dobrých ľudí“, znamená prirovnať ho k športu, psychoanalýze, meditácii alebo k mimovládnym organizáciám či k sociálnej práci. Pretože tak ako sa mnohí vzdali drog, zločinu a prostitúcie vďaka Cirkvi, tak mnohí iní dosiahli rovnaký účinok týmito prostriedkami.
Ježiš Kristus nezomrel na kríži, aby dokázal to, čo dobrý terapeut, či nahnevaná matka. On je Boh! Kristus z nás nechce urobiť lepších ľudí, ale urobiť z nás NOVÉ STVORENIA.
Dobrá zvesť je doktrína radikálnej regenerácie, nie len zlepšenie. Je to životná ponuka pre ľudí, ktorí sa považujú za nič bez Boha. Vidíme to v podobenstve o farizejovi a mýtnikovi:
Osoba, ktorú nám Kristus ukázal, je príkladom pokánia, nie príkladom morálky. Pretože len tí, ktorí spoznávajú svoju ničotu, sú pripravení uznať, že potrebujú byť naplnení Bohom.
Toto je Boží plán pre náš život: premeniť nás na „iného Krista“: "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus." (Galaťanom 2:20)
Tí, ktorí praktizujú náboženstvo len ako prostriedok na „udržanie sa v rade“, sú typom ľudí, ktorí sú hneď v zúfalstve a strácajú vieru, keď sa veci pokazia. Keď na dvere zaklopú choroby, zrady, finančné problémy, smrť niekoho milovaného alebo poníženie... Človek sa vzbúri, pretože si nemyslí, že je spravodlivé, aby Boh dopustil takéto utrpenia na niekoho „takého dobrého“: "Och, toto som si nezaslúžil!"
Boh od nás neočakáva dobré správanie, ale POKÁNIE a VIERU. Na tomto základe, ON V NÁS VYKONÁ SVOJU PRÁCU, pôsobením Ducha Svätého premení naše srdce.
Preto sv. Pavol učí, že spasení budeme vierou, a nie skutkami, aby sa nikto nemohol chváliť. (Ef 2:8, 9).
Premenení Božou milosťou môžeme byť stále viac schopní konať dobré skutky, ktoré sú znakom pravej viery. Lebo Kristus nás stvoril na dobré skutky, ktoré máme konať (Ef 2:10).
Zdroj : Ocatequista - Ateisti hovoria: "Nepotrebujem Boha, aby som bol dobrý." Čo si o tom myslieť?
🔹️ Téma :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára