Reconquista - znovudobytie Španielska

Ku reconquiste patrí snáď všetko - boje proti moslimom,  križiacki rytieri,  hrdinovia  a naväzuje na ňu aj kolonizácia Ameriky a  španielska inkvizícia.

Reconquista - Svätý Jakub
V bitke pri Clavijo bolo údajne vidieť bojovať aj apoštola svätého Jakuba, patróna Španielov, ktorý bojoval na bielom koni.
(Collection.artsmia)
zdroj : Wikipedia - Svätý Jakub v bitke pri Clavijo

       Reconquista - znovudobytie - je oslobodenie Pyrenejského polostrova spod moslimskej nadvlády. Toto územie ovládali  moslimovia medzi rokmi 718 (1045) - 1492. (Collector, Wikipédia)

↓

      Je to obdobie v histórii Pyrenejského polostrova, ktorému dominovali takmer neustále vojny medzi moslimami a kresťanmi, po ktorom nasledovala španielska inkvizícia. (History guild)

       V roku 711 napadli moslimovia zo severnej Afriky - Mauri  kresťanmi obývaný Pyrenejský polostrov. Moslimovia porazili domáce kresťanské kráľovstvo Vizigótov a zabrali takmer celý polostrov. 
      Moslimskej invázii odolali len malé územia na severe polostrova - Astúria, Kantábria, Baskicko. Na severe vytvorené kresťanské štáty bojovali o znovuzískanie pre kresťanov stratených území od moslimov.
       Nešlo však len o boj o územie, ale aj o bezpečnosť, keďže z moslimskej časti Pyrenejského polostrova boli často vedené kruté lúpežné výpravy do Európy. (Wikipédia)

stredoveké Španielsko v roku 1031,
zelenou je označený Córdobský kalifát (islamský kalifát v Španielsku),
rozdelený na taify
zdroj : Wikipedia - Taifa

 

• V roku 718 moslimovia ovládali takmer celý Pyrenejský polostrov. Postup  do západnej Európy zastavili až západogermánski Frankovia v bitke pri Tours v roku 732 na území dnešného severného a stredného Francúzska. 

• Astúrske kráľovstvo sa na niekoľko storočí stalo hlavnou základňou kresťanského odporu voči islamskej nadvláde na Pyrenejskom polostrove. Stredoveké Španielsko bolo dejiskom takmer neustálych vojen medzi moslimami a kresťanmi.

• V roku 1250 bola takmer celá Ibéria späť pod kresťanskou nadvládou, s výnimkou moslimského kráľovstva Granada - jedinej nezávislej moslimskej ríše v Španielsku, ktorá trvala až do roku 1492.

• Okolo roku 1480 katolícki panovníci Ferdinand II. Aragónsky a Izabela I. Kastílska založili španielsku inkvizíciu. (History guild)

        

 

        Myšlienka reconquisty znovu ožila v 11. storočí, kedy okolité kresťanské kráľovstvá boli dostatočne silné na to, aby k nej mohli pristúpiť a zároveň boli moslimovia oslabení vzájomnými spormi.

     Reconquiste pomohol štatút križiackej výpravy. 

        Reconquista je obdobie v dejinách Pyrenejského polostrova, ktoré trvá približne 770 rokov, od počiatočného dobytia Hispánie (Španielska) Umajjovcami v roku 710 - po pád Granadského emirátu, posledného islamského štátu na polostrove v roku 1492. 

      Historici tradične označujú začiatok Reconquisty bitkou pri Covadonge (pravdepodobne v roku 722) a jej koniec sa spája s portugalskou a španielskou kolonizáciou Ameriky. 

            Bitka pri Covadonge : Prvé víťazstvo kresťanskej vojenskej sily na Ibérii po islamskom dobytí Vizigótskej Hispánie v rokoch 711–718. Bojovalo sa s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 722. Po bitke nasledovalo vytvorenie nezávislého kresťanského kniežatstva v horách Astúrie, ktoré sa stalo baštou odporu kresťanov voči rozširovaniu moslimskej nadvlády.

     V roku 739 povstanie v Galícii s pomocou Astúrčanov vyhnalo moslimské sily a pripojilo sa k Astúrskemu kráľovstvu. Astúrske kráľovstvo sa na niekoľko storočí stalo hlavnou základňou kresťanského odporu voči islamskej nadvláde na Pyrenejskom polostrove. (History guild)

Bitka v Covadonge

       Áno, katolícke križiacke výpravy proti islamu v skutočnosti začali oveľa skôr ako bežne uvádzaný rok 1095, keď sa kresťanská Európa snažila brániť Svätú zem pred islamom. 

          Nachádzame sa asi o 3 storočia skôr, v roku nášho Pána, 722. Len 11 rokov predtým, v roku 711, Maurovia vtrhli do južných krajín Pyrenejského polostrova, využili úpadok Kráľovstva Vizigótov a napadli ich cestou na sever. 

        Starovekí Vizigóti, dedičia cisárskej rímskej nadvlády, upadali a nechali krajiny zrelé pre maurské dobytie. Islam teda dominuje niekdajšej rímskej Hispánii (Španielsko) a Lusitánii (Portugalsko) na začiatku 8. storočia.

       Ale hore na severe Hispánie, kde bolo hlavné mesto kniežatského Pelaya (Pelagia, +737), v roku 718 bol zvolený za kráľovského vodcu miestneho kresťanského obyvateľstva.

        A v tomto regióne sa nachádza jaskyňa Cova Dominika, teda Jaskyňa Panny Márie, posvätné miesto, ktoré je od nepamäti centrom mariánskej úcty, kde dodnes stojí prekrásna svätyňa.

Jaskyňa Panny Márie, Covadonga,
Cangas de Onís
zdroj : Tripadvisor - Jaskyňa Panny Márie

        Bolo to v tejto jaskyni, vytesanej v skalách, kde skupina kresťanov hľadala obranu pred inváznymi Maurmi – a našla nebeské útočisko pri zjavení sa Panny Márie.

       Covadonga je ideálne miesto na útočisko, pretože je obklopené krásnym pohorím známym ako Los Picos de Europa (The Peaks of Europe) s úzkymi cestami. A tak, koncom jari, začiatkom leta roku 722, dorazili útočníci. 

zdroj : Tripadvisor

       Ale v bitke pri Covadonge odhodlaní kresťania Maurov prekvapili, zastavili a prinútili ich ustúpiť.

      Prirodzene, keďže sa to stalo mnoho storočí pred smiešnou myšlienkou „náboženskej slobody“, podľa ktorej má človek zjavne prirodzené právo mýliť sa v náboženských záležitostiach, dopadlo to dobre pre kresťanov Astúrie na začiatku 8. stor.

        Tým, že tvrdo bránili svoju vieru - jedinú, pravú katolícku vieru a krajinu proti islamským útočníkom, vyhláseným za nepriateľov Kríža, začala reconquista. A tak sa začala aj prvá krížová výprava... uskutočnená v Španielsku.

         Kresťanov nebolo veľa, možno len niekoľko stoviek, a nielen vojaci, ale aj ženy a deti. Maurský guvernér ich považoval za „vzpurných“, pretože odmietli zaplatiť uloženú daň.

      Maurovia potom začali disciplinárne konanie proti týmto rebelujúcim poddaným, ktorí sa nechceli podriadiť. Títo prenasledovaní boli zle vybavení a dezorganizovaní, nedalo sa očakávať, že budú mocným útočníkom klásť nejaký veľký odpor.

        Maurovia, však, boli disciplinovaní a dobre vyzbrojení.  Akékoľvek škody, ktoré mohli rebeli spôsobiť utláčateľom, boli mizivé.

      Kresťania prozreteľne obliehaní v údolí Cangas de Onís hľadali útočisko v horách Covadonga, v Jaskyni Panny Márie.

      Pelayo bol vojak Vizigótov a vodca kresťanov. Títo rebeli boli hlavne domáci, miestni obyvatelia Astúrie, ktorí žili na severnom pobreží Kantábrie.

      Ale v roku 722 tam boli títo úbohí sužovaní kresťania v jaskyniach a pozerali sa na oveľa silnejšiu maurskú armádu. Maurovia tejto bezvýznamnej rebélii v skutočnosti nevenovali veľkú pozornosť. 

Jaskyňa Panny Márie
zdroj : Tripadvisor

       Munuza, maurský guvernér na severe polostrova, sa naučil nedôverovať výzoru týchto slabých kresťanov. Keď požiadal o pomoc z južnej Córdoby, mal k dispozícii asi 10.000 vojakov, aby si podmanili tých niekoľko stoviek tupých kresťanov, ktorí sa skrývali za svojou jaskyňou. Ale tento terén bol lepšie známy kresťanom, ktorí tak mohli využiť okolnosti v zrejme bezvýznamnej miestnej bitke.

Jaskyňa Panny Márie
zdroj : Tripadvisor - Holy Cave of Covadonga

       Pre Maurov by bolo lepšie, keby kresťanov obliehali, kým by neboli prinútení vzdať sa alebo zomrieť od hladu. Namiesto toho zaútočili. 

        Ich útok však mal veľkú taktickú a strategickú chybu: keď ich armáda postupovala úzkymi horskými cestičkami, keď na nich kresťania zhora strieľali šípy a kamene, neboli schopní to účinne oplatiť.

      Maurské šípy, s ktorými museli mieriť nahor, neboli tak presné. Preto sa mnohé z ich šípov jednoducho odrazili späť na nich z úbočia hory.

      A tak, neschopný manévrovania s nepriateľskými šípmi, a tiež so svojimi vlastnými šípmi, spolu s veľkými kameňmi, ktoré boli na ne vrhnuté, bola situácia zrelá na kresťanský protiútok, pozostávajúci z útoku vedeného samotným Pelayom. 

kráľovský vodca kresťanov Pelayo
zdroj : Tripadvisor - Svätá jaskyňa Covadonga

        Maurovia sa rozutekali do hôr a ich vodca Al Qama bol mŕtvy.  Neskôr sa porazený Munuza, maurský guvernér severu, vzdal pobrežného mesta Gijón a zomrel pri úteku pred kresťanmi. 

     Ale kresťanské kroniky udalostí sa líšia od maurských kroník v tom, že kresťanské správy hovoria o neochvejnom hrdinstve Pelaya a jeho malej skupiny „rebelov“, zatiaľ čo maurské správy bagatelizujú svoju porážku.

     Nech už je to akokoľvek, Maurovia sa najprv pokúsili o diplomatické riešenie kresťanskej rebélie: Pred útokom vyslali ako svojho vyslanca zajatého biskupa dona Oppasa, ktorý sa pre ľudskú slabosť stal zradcom politickej výhodnosti. 

          Biskup sa pokúsil presvedčiť Pelaya, že odpor voči takýmto nadradeným silám je zbytočný, slovami:

      Domnievam sa, brat a syn, že pred vami nie je skryté, že nedávno bola celá Hispánia pod vládou Gótov, ktorých lesk prevyšoval doktrínou a vedou. A to napriek tomu, že celá armáda Gótov bola zjednotená, nebola schopná odolať náporu Ismaelitov. Dokážete sa ubrániť z výšky tejto hory? Zdá sa mi to ťažké. Počúvajte moju radu: Vráťte sa k svojej dohode; užijete si veľa tovaru a tiež priateľstvo Caldeanov.

     Na čo rezolútne Pelayo odpovedal: Nečítali ste vo Svätom Písme, že Pánova Cirkev sa stane ako horčičné zrnko a znovu porastie z milosrdenstva Božieho?

     Na čo biskup odpovedal: Naozaj, tak je napísané. 

      Nuž, biskup aspoň uznal Sväté písmo. Zjavne bezvýznamná bitka pri Covadonge v roku 722 s mimoriadne nepriaznivými predpokladmi pre obkľúčených kresťanov vedených kráľom Pelayom bola teda prvým prípadom, keď Maurovia prehrali bitku pri dobytí Európy a prvým prípadom, keď ich kresťania porazili. 

       Ukázalo sa, že to bol začiatok bezprecedentného epického boja – katolíckej reconquisty Španielska, ktorá mala trvať takmer 8 dlhých storočí - až do pamätného roku 1492, keď ich katolícke veličenstvá, Izabela a Ferdinand, dobyli poslednú maurskú baštu - Granadu, v južnom Španielsku. (Aka catholic) 

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

        Začiatkom 11. storočia vypukla v moslimskom kalifáte Cordoba občianska vojna, po ktorej sa Pyrenejský polostrov rozpadol na niekoľko rôznych islamských kráľovstiev. Tento nesúlad viedol k expanzii, pokroku a vzniku kresťanských kráľovstiev na severe, z ktorých medzi najsilnejšie patrili kráľovstvá Kastílie a Aragónska. Kresťanstvo sa rýchlo šírilo, a tak začalo hnutie za obnovenie dominancie kresťanských kráľovstiev v období známom ako reconquista.

       Moslimské dobytie Španielska nebolo nikdy úplné. Keď v 8. storočí vtrhli do krajiny sily Umajjovcov, zvyšky kresťanských armád sa stiahli do severozápadného kúta Španielska, kde založili kráľovstvo Astúria. V tom istom čase Karol Veľký založil Španielsky pochod na východ od tejto krajiny, v Katalánsku.

      Medzi 9. a 10. storočím nastal zlatý vek islamského Španielska. V hlavnom meste Córdoba bola postavená krásna mešita, druhá po Veľkej mešite v Mekke. 

Katedrála Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v španielskej Córdobe

 

     Na mieste, kde dnes stojí katedrála, je doložený už pohanský rímsky chrám z čias Rímskej ríše. Počas Vizigótskeho kráľovstva tu vznikol kresťanský kostol. 

       So stavbou mešity začal prvý umajjovský córdobský emír v roku 784, ale stavbu dopĺňali jeho nasledovníci po ďalších 200 rokov. 

       V roku 1236 zvíťazil v Córdobe kastílsky kráľ Ferdinand III. nad Maurami. Kráľ nedal povel na zničenie mešity, ale predal ju Cirkvi, ktorá ju prestavala na katedrálu. 

Zdroj : Hrady

       

 Katedrála Nepoškvrneného Počatia
Panny Márie

     Predtým tu stála mešita, a ešte predtým visigotský kostol - katolícka bazilika svätého Vincenta zo Saragossy. 

      Veľká mešita bola postavená až v roku 785, keď bola Córdoba hlavným mestom Andalúzskeho kalifátu. V 10. storočí bol pristavený minaret a pribudlo bohaté zdobenie. Mešita bola prestavaná na katedrálu v roku 1236, počas reconquisty.

        V 16. storočí bola do stredu budovy vstavaná nová “loď” renesančnej katedrály. V tomto období bol tiež prestavaný minaret na zvonicu. Tú dnes poznáme pod menom Torre Campanario a za symbolické vstupné 2€ sa môžte do nej ísť pozrieť. Zdroj : Bubo

        Kresťanské Španielsko zároveň pozostávalo len z niekoľkých malých nezávislých oblastí v severnej časti Pyrenejského polostrova, kde sa ľudia modlili v nízkych jaskynných kostoloch.

        V 11. storočí boli kresťanské krajiny oživené. V tom čase začali mnísi z Cluny organizovať púť do veľkej svätyne Santiago de Compostela na severozápade Španielska. Po mníchoch a pútnikoch tam začali prichádzať feudálni rytieri, zahriati križiackym ideálom boja proti neveriacim. Títo rytieri vdýchli život ideálom reconquisty.  

Santiago de Compostela

       Španielska tradícia tvrdí, že po dobytí Jeruzalema Arabmi bolo telo sv Jakuba - apoštola prevezené do Santiaga de Compostela, ktoré následne padlo do rúk Maurom. Toto španielske mesto v Galícii patrí k najväčším a najslávnejším pútnickým miestam. Zdroj : Bystricoviny - Svätojakubská púť do Compostely...

       Prvým veľkým úspechom španielskej reconquisty bolo dobytie Toleda, 10 rokov pred prvou križiackou výpravou. V krutej bitke v roku 1085 Alfonso VI. anektoval mesto Toledo, ktoré bolo predtým hlavným mestom Vizigótov. Po víťazstve bolo Toledo považované za pevnosť v boji proti moslimom. 

Toledo, Španielsko
zdroj : Sk.airbnb - Toledo, Španielsko

      Po ich porážke sa moslimskí taifovia obrátili o pomoc na vládcov severnej Afriky,  Almorávidov. Táto aliancia prispela k ich víťazstvu nad Španielmi pri Sagrajas v roku 1086. Bol to však len dočasný úspech. Čoskoro, v roku 1094, sa vďaka slávnemu španielskemu jazdcovi Rodrigovi Diazovi de Vivarovi, známejšiemu ako El Cid, podarilo Kastílčanom dobyť Valenciu. Kresťania opakovane odrážali útoky moslimov a čoskoro ovládli Valenciu a Toledo. V roku 1118 dobyli aj Zaragozu.

,

El Cid, bojovník
zdroj : Sword encyclopedia
- Udatný El Cidov meč používaný v stredovekom Španielsku

      Pre svoj celkový význam pre španielsku reconquistu sa El Cid stal jedným z najväčších hrdinov španielskej histórie a bol hlavným námetom mnohých legiend a romancí, ktoré spievali potulní speváci. 

Dobytie Valencie v roku 1094 bolo najväčším vojenským víťazstvom Rodriga Díaza - slávneho El Cida. 
zdroj : História - National geographic
- El Cid campeador, vodca z 11. storočia

       Keď reconquista nadobudla znaky hrdinského boja, kresťanská časť polostrova našla príbeh svojho boja v jednom z najlepších stredovekých eposov tohto obdobia – Piesni El Cida. Pre Španielov El Cid stelesňoval ideál rytierskej cnosti a vlastenectva a bol najväčším hrdinom obdobia reconquisty.

pamätník Cida Campeadora
 - socha nachádzajúca sa v meste Burgos v Španielsku 
zdroj : Wikipedia - Babieca (legendárny kôň)

     Koncom 12. storočia však kresťanom došlo šťastie. Noví vládcovia severnej Afriky, Almohadovia, dobyli veľké časti moslimskej Ibérie. Do konca 12. storočia sa Kastílčania stiahli na sever. Bola to najťažšia fáza celého obdobia reconquisty.

       Aby králi Kastílie, Aragónska, Leonu a Navarry porazili svojho nepriateľa, vytvorili úniu a na začiatku 13. storočia nastal nový zlom v reconquiste. V roku 1212 spojené sily kresťanských španielskych kráľovstiev, spojené s križiakmi z iných európskych krajín, porazili Almohadov v bitke pri Las Navas de Tolosa. 

bitka pri Las Navas de Tolosa,
Francisco de Paul Van Halen, 1864
zdroj : Spanish fiestas - Španielska reconquista

        Bola to porážka, z ktorej sa nevedeli spamätať. Teraz dobývanie postupovalo rýchlo.

bitka pri Las Navas de Tolosa
zdroj : Youtube - Las Navas de Tolosa, 1212

      V roku 1236 kresťanskí Španieli obsadili Córdobu - centrum kalifátu a na konci 13. storočia Maurovia ovládali iba územia na juhu Španielska. Nový emirát Granada sa sústredil okolo mesta Granada.  (Collector)

Oslobodenie Córdoby

       

            Córdoba sa po moslimskom dobytí Španielska v 8. storočí stala jedným z najdôležitejších „sídiel islamu“, aby sme citovali nespokojného moslima - kronikára, „prešiel do rúk prekliatych kresťanov – nech ich Alah všetkých zničí!"

  

Córdoba - mesto v Španielsku
zdroj : Spain.info - Córdoba

           V decembri 1235 vtrhla odvážna skupina kresťanov, vedená niekoľkými rytiermi a obsadila časť východnej časti Córdoby. Správa sa dostala ku kráľovi Ferdinandovi v januári 1236 a potešila ho, aj keď smútil nad nedávnou smrťou svojej 30 - ročnej manželky, ktorá zomrela pri pôrode. 

Sv. Ferdinand III.
zdroj : Životopisy svätých - Ferdinand III. z Kastílie

        Španieli ho prostredníctvom svojho vyslanca „prosili, aby im pomohol, pretože boli vystavení najvážnejšiemu nebezpečenstvu“. Proti moslimskému „množstvu Córdoby ich bolo veľmi málo“ a „od Maurov ich oddeľoval len istý múr, ktorý prechádzal takmer stredom mesta“. Vyslanec jasne uviedol, že aj keď sa zastavil, čas nebol na strane kresťanov. 

        Kráľ, ktorý roky stál na čele reconquisty  - kresťanského pokusu oslobodiť Španielsko od islamu - bol veľmi dojatý takým hrdinským činom. Avšak, Ferdinandovi radcovia ho dôrazne varovali, aby sa nevypravil hneď, v zime. Ako dôvod uvádzali neprejazdné cesty v dôsledku snehu, dažďa a záplav a možné prepadnutia „nespočetného množstva ľudí v Córdobe“ - nehovoriac o tom, že Ibn Hudovi, de facto kráľ al-Andalusu (emirát Andalúzie), už vtedy smeroval oslobodiť moslimské mesto. 

       Ale Ferdinand „vložil svoju nádej do Pána Ježiša Krista a zavrel si uši“ pred všetkými takýmito rečami. Bol rozhodnutý „pomôcť svojim vazalom, ktorí sa v jeho službe a pre česť kresťanskej viery vystavili takému veľkému nebezpečenstvu“. Potom, čo poslal správu svojim magnátom do Kastílie a Leónu, aby zhromaždili svoje sily, hneď na druhý deň ráno vyrazil do Córdoby – len so stovkou rytierov.

         Napriek hrozným podmienkam sa 35 - ročný kráľ vydal na cestu v nečase a 7. februára sa dostal do veľkého maurského mesta. Ibn Hud dorazil pred ním s oveľa väčšou silou – údajne 30.000 pešiakov a 5.000 jazdcov - ale namiesto toho, aby čakal a stretol sa s Kastílčanmi, (možno preto, že ho predtým v bitke pri Jereze v roku 1231 porazili,) sa nečakane stiahol späť do Sevilly.

         Skrytí kresťania mali preto veľkú radosť, keď videli svojho kráľa, tohto muža, „ktorý sa vystavil veľkému nebezpečenstvu, aby mohol pomôcť svojmu ľudu!", tvrdí kronikár. Po záchrane trúfalej skupiny kresťanov Ferdinand obliehal Córdobu. A keďže kresťanskí bojovníci stále prúdili z Leónu, Kastílie a Galície, slučka sa okolo moslimského mesta sťahovala. O päť mesiacov neskôr,  29. júna 1236, sa Córdoba vzdala Ferdinandovi.

         Al-Maqqari, osviežujúco objektívny arabský historik, zachytil moslimské nálady ako nariekali nad tým, ako „toto sídlo západného kalifátu, úložisko teologických vied a sídlo islamu prešlo do rúk prekliatych kresťanov – Alah ich všetkých znič!"

      

         Pre domorodých kresťanov Španielska však bolo dobytie - ako pri všetkých dobytiach reconquisty - iba napravením krivdy. Ako  uvádza latinská kronika, „slávne mesto Córdoba, obdarené istou nádherou a bohatou pôdou, ktoré bolo držané v zajatí tak dlho, teda od čias Rodriga, kráľa Gótov [ktorý bol zabitý v roku 711 v bitke pri Guadalete, počas počiatočnej islamskej invázie do Španielska], bol prinavrátený ku kresťanskej viere prácou a odvahou nášho kráľa lorda Fernanda.“

Maľba zobrazujúca Muhammada I. z Granady, ako bozkáva ruku kastílskeho kráľa sv. Ferdinanda III., pričom sa vzdáva Jaéna a súhlasí s tým, že bude jeho vazalom
zdroj : Nobility - Traja panovníci: Dvaja svätci a tyran – časť II.

      Ferdinand udelil zhovievavé podmienky: tým moslimom, ktorí chceli odísť so všetkým hnuteľným majetkom, bol poskytnutý bezpečný prechod; tí, ktorí chceli zostať a praktizovať svoje náboženstvo, tak mohli urobiť. Tak či onak, Ferdinand ho znovu osídlil „novými obyvateľmi, nasledovníkmi Krista“.

      Pred vstupom a nástupom na kráľovské miesto svojho dovtedy najväčšieho znovu - dobytia Ferdinand nariadil, aby bola zástava kríža vynesená pred jeho vlastnou zástavou a umiestnená na najvyššom minarete najväčšej mešity. Bola to udalosť, ktorá „spôsobila nevýslovný zmätok a nárek medzi Saracénmi a na druhej strane nevýslovnú radosť medzi kresťanmi.“

       Ďalej veľká mešita v Córdobe, ktorú Abd al-Rahman I. - medzi západnými akademikmi veľmi uznávaný kalif, postavil v 8. storočí - po  zbúraní dôležitého vizigótskeho kostola zo 6. storočia a kanibalizácii materiálov svätého Vincenta,  - bola „očistená od všetkej špiny Mohameda,“ napísal arcibiskup z Toleda a pokropil ju svätenou vodou a posypal soľou, takže „to, čo bolo kedysi brlohom diabla, sa stalo cirkvou Ježiša Krista, pomenovanou na počesť jeho slávnej Matky“.

      Nakoniec Ferdinand našiel zvony  svätého Jakuba Matamorosa, „zabijaka Maurov“, ktoré pred 250 rokmi ukoristili moslimskí džihádisti a poslali do Córdoby na chrbtoch kresťanských zajatcov, aby ozdobili svoju veľkú mešitu vojnovými trofejami. Kráľ, ktorý bol dobre oboznámený s podrobnosťami moslimsko-kresťanskej histórie, napravil túto starodávnu krivdu a nechal ich vrátiť do svätyne Santiaga – vynesených na chrbtoch zajatých moslimských bojovníkov. (Raymond Ibrahim)

Zajatci - moslimovia odnášajú obrovské kostolné zvony späť do Córdoby.
Zdroj : Nobility - Traja panovníci: Dvaja svätci a tyran – časť II. 

      V emiráte Granada sa islamská Ibéria držala veľmi dlho - až do roku 1492. V 14. storočí mali dve kráľovstvá Kastília a Aragónsko dominantnú úlohu v Španielsku. V priebehu budúceho storočia však nastanú veľké zmeny.

 

zdroj : Španielsko - Dejiny

        Kresťanské štáty, ktoré vznikli na Pyrenejskom polostrove, boli aristokratickými monarchiami. Medzi kráľovstvom Aragónska a Kastílie prebiehala neustála vojna. Obe strany chceli tú druhú anektovať a tak zjednotiť polostrov. V polovici 15. storočia sa Aragónsko stalo veľkým námorným štátom.

      V strede Španielska pokrývala Kastília tri pätiny celého polostrova a zohrala hlavnú úlohu v reconquiste. Po smrti kráľa Martina I. Aragónskeho v roku 1410 zostalo kráľovstvo bez dediča. Kompromis z Caspe z roku 1412 viedol k rozhodnutiu, že nad Aragonom by sa mala ujať dynastia Trastamara z Kastílie. 

       Koncom 15. storočia nastala posledná fáza zjednotenia. Jedným z najvýznamnejších momentov v histórii Španielska bolo zjednotenie Aragónska a Kastílie. V roku 1479 sa tieto kráľovstvá oficiálne zjednotili za vlády manželského páru – kráľa Ferdinanda Aragónskeho a kráľovnej Izabely Kastílskej. Ich územia zahŕňali väčšinu Pyrenejského polostrova, Baleárske ostrovy, Sardíniu, Sicíliu a južné Taliansko. 

Isabela Kastílska a Ferdinand II. Aragonský
zdroj : Tiscali - Neobyčajná panovníčka stála pri zrode kráľovstva i zámorských objavov

       Výsledkom tohto zjednotenia bolo, že Španielsko sa stalo jednou z najmocnejších krajín Európy. Sobáš medzi Izabelou I. Trastamarskou a Ferdinandom Aragónskym bol politickým prostriedkom na upevnenie moci a zjednotenie koruny.

 

       Čoskoro obrátili svoju pozornosť na Granadský emirát, poslednú moslimskú baštu v Španielsku. V roku 1481 začali Isabella a Ferdinand svoje ťaženie v Granade. Celé ťaženie malo charakter krížovej výpravy proti nekresťanom. Vojna s Maurmi trvala 11 rokov a v roku 1492 Isabella a Ferdinand dobyli Granadu. Dobytím Granady sa takmer celý Pyrenejský polostrov zjednotil v rukách španielskych kráľov a reconquista sa skončila v roku 1492, zatiaľ čo zjednotenie Španielska sa skončilo pridaním Navarry v roku 1512. 

        Maurovia sa vzdali Granady pod podmienkou, že moslimovia a židia si ponechajú svoj majetok a vieru. Tieto sľuby sa však nenaplnili a mnohí moslimovia a židia sa museli presťahovať do severnej Afriky. Izabela a Ferdinand chceli presadiť politickú a náboženskú jednotu medzi ich rôznorodým obyvateľstvom, čo sa nemohlo stať bezbolestne. (Collector)

       V roku 1517, keď notoricky známy heretik a schizmatik Martin Luther robil revolúciu v Cirkvi v nemeckých kniežatstvách, privítala  Astúria príchod mladého španielskeho Karola I. - budúceho Karola V. - cisára Svätej rímskej ríše. Bol synom Joanny I. Kastílskej a Filipa Pekného z Rakúska (Habsburg) a vnukom kráľovnej Izabely I. Kastílskej a kráľa Ferdinanda II. Aragónskeho, ktorí dokončili reconquistu v roku 1492.

Prijatie Kolumba na dvore Ferdinanda a Izabely - od Juana Cordera
zdroj : Aka Catholic

        Zvláštnou milosťou bol rok 1492 tiež začiatkom veku bádania, objavovania a evanjelizácie Ameriky, a neskôr Filipín, vtedy zjednoteným katolíckym a misionárskym Španielskom.

       Ale tento národ v Európe bol v skutočnosti vytvorený stredovekým križiackym duchom takmer ôsmich storočí, ktorý bol provizórnym spojením katolíckych kráľovstiev Astúrie, Leónu, Kastílie, Aragónska a Navarry.

      A bol to ten istý stredoveký križiacky duch reconquisty, ktorý umožnil mimoriadnu apoštolskú a misionársku činnosť katolíckeho Španielska, trvajúcu 4 storočia: Od roku 1492 do roku 1898, keď Španielsko nakoniec vďaka protestantom a slobodomurárom stratilo svoje zostávajúce zámorské provincie - inšpirované hnutiami za nezávislosť 19. storočia. 

       Katolícka viera sa neudržiavala len v Španielsku za cenu krvi, potu a sĺz, ale vyvážala sa aj do jej zámorských provincií. 

        Neochvejná katolícka viera kráľov, mučeníkov a svätých pomáhala Španielsku zachovať si svoju hlbokú katolícku dušu :

– doma :

   1. proti hrozbe islamu; 
  2. proti herézam, ktoré ohrozovali celú Cirkev; 

 3. a proti heréze protestantskej revolúcie.

- a vonku :

 4. proti chudobným pomýleným pohanským národom Ameriky, ktorí - podľa spoľahlivých antropologických a archeologických expertov - každoročne obetovali tisíce svojich vlastných falošným bohom a démonom. (Aka Catholic)

Zdroje :

Wikipedia - Reconquista

History guild - Španielsko a katolicizmus

The collector - Reconquista : Ako kresťanské kráľovstvá vzali Španielsko Maurom

* Aka catholic - Reconquista (722-1492): Križiacke výpravy uskutočnené v Španielsku 

* Raymond Ibrahim - Kresťanské Španielsko oslobodzuje Cordobu

 - Z knihy Raymonda Ibrahima -  Obrancovia Západu: Kresťanskí hrdinovia, ktorí stáli proti islamu 

🔸️ Viac o španielskej reconquiste : 

 ---》 Catholic exchange - Don Pelayo a znovudobytie Španielska

 ---》Nobility - Španielska reconquista

🔹️ Téma :

---》 História - Reconquista