Václavov brat, uhorský kráľ a neskôr rímský cisár Žigmund počítal s českou korunou, a preto mu záležalo na úprave rozvrátených pomerov v Čechách. Z toho dôvodu sa rozhodol pozvať Husa na kostnický koncil, ktorý mal riešiť zúfalú otázku „troch pápežov“ v čele Cirkvi a problematiku Viklefových bludov. Už pred jeho zahájením poveril českých šľachticov Jana z Chlumu a Václava z Dubé, aby s Husom jednali o jeho účasti na sneme. Hus to najprv odmietal, prijal až na naliehanie Václava IV.
Klebeta, že Žigmund sľúbil Husovi bezpečný návrat, je už dávno vyvrátená a ani odporcovia Cirkvi už po nej nesiahajú. Jednalo sa len o ochranu behom cesty tam i spät, o nič viac.
Husove správanie v Kostnici nebolo také, ako je zobrazované jeho dnešnými stúpencami. Nestál hneď od začiatku „neohrozene za svojou pravdou“. Keď mu príslušná koncilná komisia predložila na vyjadrenie 45 Viklefových článkov na základe obvinení, že ich hlásal, pri 32 odpovedá „nec tenui nec teneo“ - nedržel jsem a nedržím. A u zvyšných zahmlieva tak, že nie je jasné, či s nimi súhlasí, či nie. Členovia komisie, prekvapení týmto Husovým postojom, sa ho teda pýtali, prečo potom napísal potupné poznámky k bule pápeža Jana XXIII. odcudzujúcí viklefizmus. Hus sa od toho nechutne dištancoval a tvrdil, že toto nepísal on, ale majster Jesenic.
Hus sa tým jasne zriekol Viklefa a svoje predošlé výroky v jeho prospech zvaľoval na druhých. To veľmi rozhorčilo jeho priateľov prítomných v Kostnici, predovšetkým Jana z Chlumu a Petra z Mladenovic.
Chlum ho žiadal, aby „neodstupoval od pravdy kvôli zachovaniu tohoto biedneho života“. Českí viklefisti, ku ktorým Chlum i Mladenovic patrili, si velmi dobre uvedomovali, akú zahambujúcu prehru by pre nich znamenalo Husove odvolanie, toho Husa, ktorý pri každej príležitosti hlásal, že vo Viklefových spisoch je Božia pravda, od ktorej sa nedá odvrátiť.
Tri Husove verejné vystúpenia pred koncilom v júni r. 1415, o ktorých nám podáva správy Petr z Mladenovic, len ukazujú ako Hus neustále zahmlieval a chcel po koncile nemožné: aby s ním na témy jeho náuky diskutoval a dokazoval mu z Písma sv., že sa mýli. Teologická diskusia však nebola v právomoci tohoto snemu, Hus sa mal iba vyjadriť, či inkriminovaným vetám, odporujúcim zjavenej pravde, učil, alebo nie, a pokiaľ učil, tak či sa bludov zrieka či nie.
Nakoniec, aj keby koncil na diskusiu s Husom pristúpil, nepochodil by. Hus sa za celú tú dobu vôbec jasne nevyjadril, či sa ku svojej náuke hlási, či nie. Najprv na otázky kardinálov d´Aillyho, Zabarelly a ďalších poprel, že by inkriminované Viklefove bludy hlásal. Keď mu ale na pokyn kardinála prečítal dominikán Michael de Causis vety z jeho knihy De ecclesia, ktoré ho usvedčili z klamstva, Hus potom otočil a chcel, aby ho „presvedčili z Písma, že se mýli“.
Čo iného mali teda robiť otcovia kostnického snemu, než ho odsúdiť ako heretika, aj keď sa tomu zo všetkých síl bránili, lebo vedeli, aké to bude mať pre Husa následky a nepriali mu to? Protestant František Palacký píše o správaních prelátov v Kostnici voči Husovi toto: „Nakoniec zdalo sa, ako by oni, a nie Hus utiekali sa ku prosbám… Ak mu nemal snem prisvedčiť a dať sa od neho poučovať, musel nakoniec prikročiť k jeho odsúdeniu ako toho žiadali zákony cirkvi…“ (F. Palacký: Dějiny národu českého III, str. 176–7, Praha 1939)
Husovi na koncile dokázali z jeho spisov 30 bludných viet, pôvodne ich bolo 39. Žiadali po ňom, aby ich odvolal, neustále menili formulácie, aby pre neho zneli čo najprijateľnejšie a nejmenej potupne. (Osem prelátov prišlo za ním až do väzenia, navštívil ho tam i jeho bývalý priateľ Štěpán z Pálča). Keď Hus všetkých odmietal, bolo zrejmé, že si smrť na hranici sám praje – a s tým už nemohol koncil nič robiť. 6. júla r. 1415 sa teda uskutočnila jeho poprava ohňom.
Zdroj :
Radomír Malý - Jan Hus objektívne a bez príkras
🔹️ O Jánovi Husovi viac tu : História - Herézy - JÁN HUS
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára