Niektorí pohania aj kresťania veria, že na Vianoce oslavujeme narodenie Nimroda. A že príbeh Ježiša sa v histórii už zopakoval niekoľkokrát. Preto Ježišov príbeh považujú za falzifikát. No, s podložením dôkazov majú značné problémy...
Nimrod a Semiramis
zdroj : images.app.goo.gl
zdroj : images.app.goo.gl
Isté protestantské traktáty odkazovali na starovekého babylonského kráľa menom Nimrod a jeho matku, kráľovnú menom Semiramis. Verí sa, že Nimrod mal incestný vzťah so Semiramis a ich dedičstvo ovplyvnilo iné náboženstvá, ktoré odrážali obraz bohyne matky s božským synom.
To je jeden z dôvodov, prečo niektorí ľudia tvrdia, že staroveké božstvá sú často recyklované v priebehu vekov. Mnohí fundamentalistickí antikatolíci veria, že Semiramis a jej syn Nimrod boli vzkriesení v pohanských náboženstvách v podobe egyptskej bohyne Isis a jej syna Hora, ako aj indickej bohyne Devaki a jej syna Krišnu, aby sme vymenovali zopár.
Veľkú časť tejto klamlivej rétoriky spopularizovala brožúra z 19. storočia s názvom "Dva Babylony", ktorú vydal presbyteriánsky teológ Alexander Hislop.
Dva Babylony
zdroj : www.bookdepository.com
Argumenty knihy o tom, že katolicizmus je pokračovaním pohanského uctievania Semiramis a Nimroda, súčasní učenci jednomyseľne odmietli ako nepochopené znalosti starovekého babylonského náboženstva.
Zdroj : René Albert - Na obranu Márie
Väčšina moderných vedcov odmietla argumenty knihy ako chybné a založené na chybnom chápaní babylonského náboženstva.
Semiramis
zdroj : youtube.com
Grabbe tiež kritizuje Hislopa za zobrazenie mytologickej kráľovnej Semiramis ako Nimrodovej manželky, napriek tomu, že sa nikdy ani len nespomína v jedinom texte, ktorý by sa s ním spájal, a za to, že ju vykresľoval ako „matku neviestok“, aj keď takto nie je vyobrazená v žiadnom z textov, kde sa spomína.
V roku 2011 vyšlo kritické vydanie. Hoci je Hislopova práca značne poznačená pod čiarou, niektorí komentátori (najmä Ralph Woodrow) tvrdili, že dokument obsahuje množstvo mylných predstáv, výmyslov, logických omylov, nepodložených teórií a závažných faktických chýb.
Niektorí fundamentalistickí protestanti stále považujú Hislopovu knihu za dôkaz, že rímskokatolícka cirkev je v skutočnosti pokračovaním starovekého babylonského náboženstva. V roku 1921 AW Pink s istotou tvrdil, že Hislopova práca „presvedčivo dokázala, že všetky modloslužobné systémy národov majú svoj pôvod v tom, čo založil ten mocný rebel, počiatkom ktorého kráľovstva bol Bábel“.
Časopis Svedkov Jehovových Strážna veža až do 80. rokov 20. storočia často uverejňoval úryvky z neho.
Protikatolícky evanjelický vydavateľ Jack Chick knihu podporil a jeho obchod ju stále ponúka.
Mnoho adventistov siedmeho dňa stále používa Dva Babylony ako zdrojový materiál. Príkladom je trochu kontroverzný Walter Veith, ktorý stále používa závery z Hislopovej knihy na podporu svojich článkov publikovaných na webovej stránke „Amazing Discoveries“. Adventistický časopis Spectrum však Veitha odmieta ako konšpiračného teoretika.
Zdroj : Wikipédia - Dva Babylóny
Celá legenda v skratke hovorí : Nimrod bol kráľom sveta, mal veľké armády a postavil Babylonskú vežu aj veľké staroveké mesto Ninive. Keď Nimrod zomrel, jeho ľud ho zbožštil na boha Slnka „Baala“.
Jeho manželka Semiramis otehotnela lúčmi svojho zosnulého manžela a porodila syna Tammuza, ktorý sa stal sám o sebe veľkým lovcom a vládcom. Keď bol Tammuz plnoletý, oženil sa so svojou matkou. Vo veku 40 rokov, keď bol na poľovačke, ho zabil kanec a on bol potom zbožňovaný ako boží syn. Vládla Babylonu, kým nezomrela vo veku 102 rokov.
Autor knihy Babylon Mystery Religion Ralph Woodrow odvolal svoje chyby.
Alexander Hislop napísal svoje tvrdenia v 19. storočí. Jeho jedinými skutočnými podporovateľmi boli Jehovovi svedkovia a vzdali sa ho pred vyše tridsiatimi rokmi.
Nenájdeme žiadnu zmienku o Nimrode v žiadnych starovekých babylonských alebo asýrskych zdrojoch.
Manžel Semiramis bol Ninus. A Tammuz nemá žiadny vzťah k Semiramis alebo Ninusovi. Príbeh o Semiramis v legende a v babylonských zdrojoch sa veľmi líšia.
Túto teóriu vytvorila len predstavivosť Alexandra Hislopa v 19. storočí. Je to niečo, čo Hislop robil pravidelne – len si veci vymyslel. A ľudia odvtedy opakujú jeho výmysly ako fakty. Hoci aj vo svojich knihách. A tie sú uvádzané ako zdroje. Ale nepodložené a nespoľahlivé, ako napr. od Michaela Rooda.
Zdroj :
Nimrod
- panovník a silný lovec, je biblická postava, ktorá je spomenutá v 1. knihe Mojžišovej, v 1. Paralipomenon (Kronika) a u proroka Micheáša.
Podľa biblickej správy bol synom Kúša, vnukom Cháma a pravnukom Noema.
Narodil sa v roku 1751 pred Kristom a zomrel v roku 1639 pr. Kr. vo veku 112 rokov. (Alebo 113.) Podľa biblického záznamu bol zakladateľom a kráľom prvej ríše, kde bolo aj mesto Bábel. Bol iniciátorom stavby babylónskej veže. (Josephus Flavius túto informáciu ďalej rozvíja.)
Potom, čo bola stavba veže zázrakom znemožnena, odišiel, alebo rozšíril svoju ríšu na území Asýrie a tam sa stal staviteľom mest Ninive, Rechobot-Ir, Kalach, Resen.
V hebrejštine je v mene Nimrod viditeľný náznak slovesa נרד, ktoré má tieto významy: „búriť sa, pobúriť, pomýšľať na vzburu, vzbúriť sa, rebelovať“. Nimrod bol nielen silný vládca, ale tiež modlár.
Podľa židovskej tradície zapísanej v midrašoch Nimrod údajne hodil mladého Abraháma do rozpálenej pece za to, že se odmietol podieľať na modloslužbe. Abrahám Božím zázrakom prežil a neskôr sa s Nimrodom, alebo Amráfelom, znovu stretávajú v boji, keď z jeho ruky oslobodzuje svojho synovca Lota. Nakoniec je Nimrod zabitý Abrahámovým vnukom Ezauom, ktorý túžil po jeho plášti, ktorým k sebe vábil zver.
Nimrodove meno sa zachovalo v niekoľkých miestnych názvoch, napríklad hrad Nimrod na Golanských výšinách.
Súboj Nimroda s Abrahámom je často vnímaný ako všeobecný súboj zla a dobra, súperenie polyteizmu s monoteizmom. Nimrod preto býva často popisovaný ako predzvesť Antikrista. Nimrod je tiež svojim úsilím na vybudovaní babylónskej veže v slobodomurárskej náuke vnímaný ako jej duchovný zakladateľ.
Toto je potomstvo Noemových synov - Sema, Chama a Jafeta, lebo po potope sa im narodili synovia.
Chamovi synovia sú Chus, Mesraim, Fut a Kanaán.
Chusovi narodil sa tiež Nimród. On začal byť mocnárom na zemi. Bol udatným poľovníkom pred Pánom, takže sa hovorievalo: „Udatný poľovník pred Pánom ako Nimród!“ Jeho kráľovstvom bol na počiatku Bábel, Arach, Achad a Chalane v krajine Senaár. Z tejto krajiny tiahol do Asýrie a vystaval Ninive, mesto Rechobot, Chale a Rezen medzi Ninive a Chale. To je najväčšie mesto.
Zdroj : Nimrod - wikipédia
🔷️ 🔷️ 🔷️
Nimrod najprv nebol zlý. Naopak, keď bol mladý, obetoval židovskému Bohu (Yhwh) zvieratá, ktoré ulovil pri love.
Jeho veľký úspech v love (porovnaj Gen. x 9) bol spôsobený skutočnosťou, že mal na sebe kožuchy, ktoré Boh urobil pre Adama a Evu (Gn. iii. 21). Tieto plášte sa dedili z otca na syna, a tak sa dostali do vlastníctva Noeho, ktorý ich vzal so sebou do korábu, odkiaľ ich ukradol Chám. Ten ich dal svojmu synovi Cushovi, ktorý ich dal Nimrodovi. A keď zvieratá videli, ako je v nich oblečený, prikrčili sa pred ním, takže nemal problém ich chytiť. Ľudia si však mysleli, že tieto činy sú spôsobené jeho mimoriadnou silou, takže z neho urobili svojho kráľa.
Keď sa stal kráľom, povznesený toľkou slávou, Nimrod zmenil svoje správanie a stal sa najväčším modloslužobníkom.
Keď bol informovaný o Abrahámovom narodení, požiadal Teracha, aby mu predal novonarodené dieťa, aby ho mohol zabiť. Terach ukryl Abraháma a namiesto neho priviedol k Nimrodovi dieťa otroka, ktoré Nimrod rozbil na kusy.
Nimrod bol tiež prvým, kto začal vojnu proti iným národom.
Nimrod je všeobecne považovaný za toho, kto navrhol postaviť Babylonskú vežu a ktorý riadil jej výstavbu. Boh povedal: „Urobil som Nimroda veľkým, ale postavil vežu, aby sa mi mohol vzbúriť“. Vežu nazývajú rabíni „dom Nimroda“ a považujú ju za dom modlárstva, ktorý majitelia opustili v čase mieru.
Keď boli stavitelia veže rozptýlení, Nimrod zostal v Shinar, kde obnovil svoje kráľovstvo. Podľa „Sefer ha-Yashar“ v tom čase získal meno „Amraphel“. Podľa Targumu pseudo-Jonatána (do Gen. x. 11) však Nimrod opustil Babyloniu ešte pred postavením veže a odišiel do Asýrie, kde postavil ďalšie štyri mestá, menovite Ninive, Rehobot, Calah. a Resen.
Zdroj : Židovská encyklopédia - Nimrod
Noemovi synovia, ktorí vyšli z korába, boli Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanaána. Títo traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi. Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane. I uvidel Cham, Kanaánov otec, nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. Ale Sem a Jafet vzali plášť, obaja si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu. Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu urobil najmladší syn, povedal: „Buď prekliaty, Kanaán, staň sa poníženým sluhom svojich bratov!“ Potom pokračoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Semov, a Kanaán nech je jeho sluhom! Nech Boh rozvetví Jafeta a nech býva pod Semovými stanmi a Kanaán nech je jeho sluhom!“ Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov.
🔸️ Odporúčaný článok :
🔹️ Téma :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára