 |
| Život bez nádeje. Propaganda pre nacistický program eutanázie. Zdroj : Encyclopedia - Program eutanázie a Aktion T4 |
Obrazom dneška je starenka s vytetovaným textom na ramene s nápisom „Don´t euthanize me!“ (Neeutanazujte ma!), či hŕba žiadostí od na smrť vystrašených dôchodcov z krajín Beneluxu, aby ich umiestnili v zariadeniach pre seniorov v Nemecku. Tam ešte (nateraz) nie je eutanázia legálna.
 |
| Osemdesiatročná žena z Calgary si dala vytetovať "Neeutanazujte ma !", zdroj : Western standard |
Povedzme si preto o nacistických koreňoch tzv. „dobrej smrti“, ako zástancovia eutanázie nazývajú usmrtenie človeka trpiaceho závažnou chorobou, či zdravotným hendikepom.
Hovoria o strate významu pre spoločnosť a vysmievajú sa do tváre tým, ktorí statočne slúžia trpiacim v terminálnom štádiu života, aby im podľa možností medicíny uľavili v bolesti a brániac ich ľudskú dôstojnosť, ich dobre pripravili na stretnutie so Stvoriteľom.
Hoci slovenská spoločnosť nie je konfrontovaná s každodennou praxou eutanázie, ako je tomu vo „vyspelejších“ krajinách, sme vystavení čoraz intenzívnejšiemu masírovaniu verejnej mienky, ktorá sa má konečne prispôsobiť „požiadavke doby“. Veď aj s potratmi súhlasí veľká časť obyvateľov Slovenska.
No, nemenné katolícke magistérium hovorí o nedotknuteľnosti ľudského života od počatia po jeho prirodzenú smrť, čo pripomenul aj sv. Ján Pavol II. v encyklike Evangelium Vitae.
Slovným symbolom nacistickej populačnej politiky bol pojem Übermensch -Nadčlovek, a taktiež od neho odvodený pojem Untermensch -Podčlovek. Pojmom Podčlovek označovali nacistickí propagandisti všetkých, ktorí nezapadali do predstavy čistého príslušníka bájnej árijskej rasy. A to boli „kripli“ a ľudia s „nečistým pôvodom“.
Pre vytvorenie ríše „nadľudí“ bolo najskôr potrebné eliminovať „podľudí“. A o to sa nacisti všemožne usilovali už od uchopenia moci v roku 1933. Okrem Hitlera bolo medzi nimi množstvo šialencov fascinovaných víziou tzv. rasovej očisty Nemecka na základe konceptov eugeniky, čiže akéhosi „zdokonaľovania“ ľudskej populácie elimináciou slabších jedincov.
Nemecký historik Götz Aly o spojení nadšencov eutanázie a umelých potratov v prostredí nacistov hovorí: „V 20.-tych rokoch eutanáziu intenzívne propagovali tí istí ľudia, ktorí ostro vystupovali proti trestu smrti a za legalizáciu umelých potratov tí, ktorí bojovali za ženské práva, uľahčenie rozvodov a uvoľnenie mravov.“
 |
| nemecký historik Götz Aly zdroj : Wikipedie |
To len potvrdzuje, že ľavicoví progresívci svoje ciele nemenia – v Sovietskom Rusku, nacistickom Nemecku a ani v dnešnej Európskej únii, ktorú sa usilujú premeniť na socialistický superštát.
Od roku 1933 prebiehal okrem programu nútenej sterilizácie „genetického odpadu nemeckého národa“ aj nacistický eugenický program „znižovania nákladov štátu na udržiavanie bezcenných životov“. V júli 1933 bol v Nemecku prijatý zákon, podľa ktorého mohla byť nariadená sterilizácia psychicky chorých. Podľa odhadov historikov bolo týmto zákonom postihnutých viac ako 375-tisíc Nemcov.
Zároveň bol spustený aj program eugenických umelých potratov tých, ktorí mali zrejmé alebo domnelé genetické ochorenie či „genetickú záťaž“. Tu už stáli nemeckí lekári iba krok od úplne otvorených vrážd detí a dospelých. Pod označením „eutanázia“ prebiehal už spomínaný program vrážd „poškodených“ novorodencov. Na novú úroveň sa tento program dostal v roku 1939.
Na jar vydal Hitler tajný pokyn, ktorý na jeseň potvrdil antidatovaným dokumentom, v ktorom sa dočítame: „Je potrebné natoľko rozšíriť právomoci menovite označených lekárov, aby nevyliečiteľne chorí, pri kritickom zhodnotení stavu ich choroby, mohli mať zabezpečenú milosrdnú smrť.“
Výsledkom tejto inštrukcie bola smutne preslávená Akcia T4. Názov tejto akcie bol odvodený od adresy Tiergartenstrasse 4, na ktorej sa nachádzalo sídlo štátnej Ríšskej organizácie pre liečebno - opatrovateľské zariadenia, čiže veliteľstvo celého nacistického eugenického programu eutanázie a potratov.
Hlavným organizátorom tohto zločinu bol osobný lekár Hitlera, Karl Brandt. Práve on vypracoval pre Hitlera spomínané inštrukcie a dohliadal na celú akciu až do jej konca.
 |
| Nacistický lekár Karl Brandt, vojnový zločinec, riaditeľ programu eutanázie, zdroj : Encyclopedia - Program eutanázie a Akcia T4 |
 |
| Joseph Goebbels v roku 1937 zdroj : Wikimedia commons |
 |
| Theo Morell zdroj : Wikimedia commons |
 |
| Ilustrácia znázorňujúca vysoké náklady na podporu osoby so zdravotným postihnutím, pričom argumentuje, že podpora jednej chorej osoby stojí rovnako ako podpora celej rodiny. |
Celá Akcia T4 by sa zrejme nikdy nezačala, ak by nebolo niekoľkých významných vedcov, ktorí sa do programu eutanázie zapojili. Išlo najmä o profesora psychiatrie Ernsta Rüdina, profesora Fritza Lenza, profesora Alfreda Ploetza a mnohých iných. Je to varovanie pre dnešný svet, ako veľmi môže byť veda zneužitá k páchaniu zločinov, ak je odtrhnutá od svojich morálno - etických základov.
Ako teda vyzerala Akcia T4 v praxi? V Berlíne vznikla spomínaná inštitúcia Ríšska organizácia pre liečebno - opatrovateľské zariadenia. Obete boli najskôr „vytypované“ lekármi ako „beznádejné prípady“ v nemocniciach a ústavoch pre psychicky chorých. Následne boli z týchto nemocníc a ústavov po celej krajine privážané vo veľkých transportoch na miesta likvidácie. Pred odchodom im zdravotné sestry špeciálnymi ceruzkami napísali na chrbát meno a priezvisko. Jeden z účastníkov akcie po rokoch spomínal, že pacientov „značkovali ako ošípané“.
Dialo sa tak aj napriek protestom mnohých lekárov a ošetrovateliek, ktorí sa o pacientov starali a ktorí sa nespreneverili svojmu povolaniu liečiť. Potvrdzujú to svedectvá o dojímavom lúčení poznačenom zúfalým plačom tých, ktorí tušili, kam ich pacienti smerujú.
 |
| Preprava obetí zdroj : Times of Israel - Pred 80 rokmi začalo smrteľné nacistické centrum T4 s eutanáziou Nemcov so zdravotným postihnutím |
Odsúdenci cestovali na miesto popravy v autobusoch. Po príchode na miesto ich posledných chvíľ sa museli vyzliecť. V rýchlosti ich ešte „vyšetrila“ ďalšia lekárska komisia a následne boli zavedení do miestnosti určenej na „dezinfekciu“. Bola to v skutočnosti plynová komora, ktorá vyzerala podobne ako neskoršie plynové komory z koncentračných táborov.
Na prvý pohľad veľká kúpeľňa so sprchami. Namiesto vody však zo spŕch prúdil smrtiaci plyn. „Zdravotník“, ktorý zabezpečoval výkon popravy, dokonca získal špeciálne označenie: „splyňujúci lekár“. Odhaduje sa, že počas tejto akcie bolo zavraždených asi desaťtisíc chorých a hendikepovaných detí a celkový počet obetí akcie nie je úplne zrejmý.
Čo sa týka detských pacientov ako obetí tohto programu genocídy hendikepovaných, pôrodné asistentky v Nemecku boli povinné nahlásiť úradom zdravotnej starostlivosti narodenie každého dieťaťa, ktoré vykazuje príznaky alebo podozrenie na: postihnutie akejkoľvek povahy, najmä nevyvinutie celej končatiny, rázštep hlavy a chrbtice, obrnu, mongolizmus, malé rozmery hlavy a iné.
 |
| "Nehodné" životy. Eugenický program Tretej ríše hlásal elimináciu „životov nehodných života“. Zdroj : El Correo - Čo urobilo Nemecko s mŕtvolami zo svojich hrozných experimentov? |
Takéto dieťa bolo podľa programu Akcie T4 podrobené „odbornému vyšetreniu“ v niektorom z nemeckých zdravotníckych zariadení. Ak boli vyššie uvedené ochorenia potvrdené „ríšskou komisiou“, dieťa bolo odoslané do „špecializovaného zariadenia“, kde bolo usmrtené, zväčša podaním injekcie s koncentrovanou dávkou barbiturátov alebo morfia.
Táto vražda bola prevedená ako riadny medicínsky úkon a v zdravotnej dokumentácii bola ako príčina smrti uvedená napr. „srdcová nedostatočnosť“. Lebky takto zavraždených detí boli trepanované, boli z nich extrahované mozgy, ktoré slúžili podľa hodnoverných zdrojov na nemeckých univerzitách na „vedecké účely“ až do konca 80. rokov 20. storočia.
 |
| Ľudské vzorky. V archívoch Inštitútu Maxa Plancka v Mníchove sa našli nádoby obsahujúce viac ako 50 vzoriek vo formalíne s uvedením veku, príčiny a dátumu úmrtia pacientov. Zdroj : El Correo - Čo urobilo Nemecko s mŕtvolami zo svojich hrozných experimentov? |
Chorí si veľmi dobre uvedomovali, že idú na istú smrť, že boli neraz vydaní svojimi vlastnými rodinami, svojimi rodičmi či súrodencami do rúk nacistických zločincov.
Napriek tomu, že „Akcia T4“ bola masová, od začiatku bola pred nemeckou spoločnosťou oficiálne maximálne utajená. K minimálnemu ohlasu v spoločnosti prispel aj fakt, že rodiny o svojich mentálne či ťažko zdravotne postihnutých príbuzných v štátnych zariadeniach nejavili záujem, keďže sa pod vplyvom dlhoročnej propagandy o „čistej rase“, v ktorej niet miesta pre slabých a chorých, za nich neraz jednoducho hanbili. Mýtus, že Nemci o likvidačnom programe T4 nič netušili, je iba veľmi pohodlným ospravedlnením ľahostajnosti nemeckej spoločnosti či priamo jej masovej kolaborácie s nacistami.
Lekári, ktorí boli do programu T4 zapojení, príbuzným postihnutého zväčša naznačili, aké riešenie pre neho pokladajú za najlepšie. Častá veta vraj znela asi nejako takto: „Pre vášho Helmuta by bola smrť oslobodením.“ A príbuzní zväčša uznanlivo prikývli, čím sa de facto vzdali práva zabojovať o život svojho blízkeho.
Sú však známe prípady, keď príbuzní takéto „riešenie“ kategoricky odmietli a nacistické úrady, aby sa vyhli zbytočnému rozruchu, pacienta jednoducho vyškrtli zo zoznamu odsúdených na štátnu eutanáziu. Spomínaný nemecký historik Götz Aly uvádza, že takýchto príbuzných, ktorí by sa proti štátom nariadenej vražde ich postihnutého príbuzného postavili, nebolo v Nemecku ani 20 %.
 |
| Obete. Deti s duševnými poruchami v Nemecku v 30. rokoch 20. storočia. Nacisti zavraždili tisíce detí a sterilizovali 400.000 ľudí. Zdroj : El Correo - Čo urobilo Nemecko s mŕtvolami zo svojich hrozných experimentov? |
Pripomenutie tohto historického faktu je veľmi dôležité aj v kontexte súčasnej praxe umelých potratov a eutanázie. Ich legálne uskutočňovanie by nebolo možné bez zásadnej zmeny postojov celej spoločnosti k životu – „menejcenný“ život, či už je to život nenarodeného, zdravotne postihnutého, ťažko chorého alebo starého človeka, prestal byť v hedonistickej spoločnosti zameranej na úspech a pohodlie vnímaný ako život hodný ochrany.
„Život hoden života“ alebo „plnohodnotný život“ sú synonymá tej istej definície, pri ktorej si človek uzurpuje právo posudzovať cenu života iného človeka.
Hoci miera akceptácie programu T4 nemeckou spoločnosťou bola veľmi vysoká, našli sa ľudia, ktorí proti nemu pozdvihli protestný hlas. Ak sa však takíto odvážlivci našli, ich motiváciou neboli myšlienky svetského humanizmu či princípy tzv. moderného právneho štátu.
Historik Aly píše, že na takýto protest sa zmohli iba „ideoví odporcovia 'progresívnych' ľavicových sfér, ktoré stáli za zrodom vražednej štátnej eugeniky. Boli to tí, ktorým viera hovorila, že každý človek má v sebe Boží obraz a podobu. Aj keď je zdeformovaný, jeho intelekt je nevyvinutý, aj keď si vyžaduje starostlivosť iných alebo je ťažko chorý. Odporcovia eutanázie čerpali odvahu, istotu a silu vôle z viery, ktorá sa pred rokom 1945 stala pre mnohých Nemcov cudzia a ktorá je im ešte väčšmi cudzia dnes.“
Bol to hlas odporu, ktorý narušil desivé mlčanie nemeckej spoločnosti k tomuto do neba volajúcemu zločinu. Hlas zástupcu konzervatívneho tábora, zástupcu konzervatívnych katolíkov, kto prinútil Hitlera náhle stopnúť „Akciu T4“.
Bol to hlas jedného z najstatočnejších Nemcov, ktorí sa počas vojny odvážili postaviť Hitlerovi na odpor. Bol to hlas kardinála grófa Clemensa Augusta von Galena, münsterského biskupa, dnes blahoslaveného katolíckej Cirkvi.
 |
| biskup Clemens August von Galen, zdroj : Wikimedia commons |
Kardinál von Galen stál za významnou časťou obsahu encykliky pápeža Pia XI. Mit brennender Sorge. V júli a v auguste roku 1941 predniesol von Galen sériu kázní, ktoré boli ostrou kritikou národnosocialistického režimu, a v ktorých ostro odsúdil ako ničím neospravedlniteľný zločin vraždenie nevyliečiteľne chorých a hendikepovaných. V kázňach, ktoré sa neskôr šírili medzi nemeckými katolíkmi tak rýchlo, že nacistický režim za ich rozširovanie trestal uväznením v koncentračnom tábore, okrem iného hovoril:
„Početné nečakané úmrtia mentálne chorých nemali prirodzenú povahu, ale boli spôsobené úmyselne, podľa princípu, že je možné zlikvidovať takzvané bytosti nehodné života, a teda zabíjať nevinných ľudí, ak sú pokladaní za tých, ktorí nemajú žiadnu hodnotu pre národ a štát. Je to obludný princíp, ktorý má ospravedlniť vraždenie nevinných a umožňuje brutálne zabíjať invalidov, ktorí nie sú schopní práce, mrzákov, nevyliečiteľne chorých, starobou zoslabnutých!“
Biskupove kázne prebudili časť spoločnosti z ľahostajnej letargie a vyvolali veľkú vlnu odporu medzi veriacimi v celom Nemecku. Predovšetkým vo Vestfálsku a ďalších katolíckych regiónoch. Národnosocialistické vedenie to zaskočilo a podľa očitých svedkov Goebbels zúril ako nepríčetný a žiadal okamžite zatknúť „opovážlivého farára z Münsteru“.
No Hitler, ktorý sa veľmi bál verejnej mienky, prijal iné rozhodnutie. Aby nedráždil „klerikálnu a spiatočnícku“ časť národa, 23. augusta 1941 prikázal okamžite zastaviť „Akciu T4“. A Von Gallen skončil „iba“ s trestom domáceho väzenia, v ktorom zotrval do konca vojny.
Neznamená to však, že štátne vraždy vlastných občanov, nazývané eutanázia, v Tretej ríši prestali. Postupne bolo zabíjanie ťažko chorých a hendikepovaných obnovené, no nemalo už taký organizovaný a masový charakter, ako v prípade „Akcie T4“. V jednotlivých nemocniciach a sociálnych zariadeniach boli vykonávané tzv. „divoké eutanázie“. Pacienti dostávali smrteľné dávky liekov, boli u nich umelo vyvolávané zápaly pľúc alebo boli jednoducho vyhladovaní na smrť.
Situácia sa v tejto oblasti zhoršovala s pribúdajúcim časom. "Rozpúšťali sa" starobince, ústavy pre psychicky chorých či liečební pre dlhodobo chorých. Stávali sa prípady, že boli zabíjaní starší ľudia, ktorí zázrakom prežili kobercové bombardovanie Spojencov.
Program eutanázie prežil Tretiu ríšu. Posledný zavraždený zomrel tri týždne po kapitulácii Nemecka – 29. mája 1945. Bol to iba štvorročný chlapec Richard Jenne. Bol usmrtený v Kaufberen-Irsee v Bavorsku.
 |
| Aj dnes lekári v Kanade navrhujú eutanáziu pre deti so zdravotným postihnutím Zdroj : Right to life - Doctors in Canada propose euthanasia for babies with disabilities |
Myslím, že ctený čitateľ môže, po prečítaní týchto riadkov, každého propagátora a presadzovateľa eutanázie - ako „práva“ zakotveného v právnom systéme „moderného štátu“, pokojne označiť za propagátora extrémizmu a šíriteľa myšlienok nacizmu.
Zdroje :
Christianitas - Za hrsť histórie eutanázie - symbolu spoločnosti v rozklade - I. časť
Za hrsť histórie eutanázie – symbolu spoločnosti v rozklade, II. časť
🔹️ Téma :
---》 Katolícke učenie - EUTANÁZIA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára