1.10.25

Eutanázia


"Spoločnosť, ktorá nie je
 schopná prijať utrpenie 
svojich členov 
a nie je schopná pomáhať,
 zdieľať ich utrpenie 
a niesť ho vnútorne
 prostredníctvom ‚súcitu‘, 
je krutá a neľudská spoločnosť."

     Bežne sa v médiách hovorí o tom, že eutanázia by mala byť zavedená, pretože ukončuje neznesiteľné utrpenie pacienta. Takýto obraz je veľmi dojemný a emocionálny. Na jednej strane pacient zvíjajúci sa v bolestiach, na druhej lekári, ktorí mu poskytnú milosrdné vykúpenie. No toto už vo väčšine prípadov neplatí. Súčasná paliatívna medicína, ktorá rieši napríklad bolesť, je už dnes tak ďaleko, že človek už málokedy trpí dlhými a neznesiteľnými bolesťami.

      Dnes sa teda už nežiada o eutanáziu z dôvodu neznesiteľnej fyzickej bolesti, preto eutanázia nie je žiadne milosrdné skrátenie života. Dôvodom je skôr emocionálne utrpenie a postrádanie zmyslu života. Práve, keď stúpa kvalita života, obzvlášť v západných krajinách, stúpa aj počet žiadostí o eutanáziu.

      Viktor Emanuel Frankl, ktorý prežil Auschwitz, začal netradičný typ terapie – terapiu zmyslom (logoterapia). Prišiel na to, že ľudia vydržia aj veľkú bolesť, ak vedia prečo a svojim pacientom sa snažil navrátiť zmysel života. Napríklad – ešte musíte napísať knihu, musíte niečo naučiť svoje vnúčatá, urobiť niečo, čo nikto iný nespraví.

     Spoločnosť sa nás snaží presvedčiť, že zmyslom života je alkohol, sex, hudba, kino, cestovanie, všetky pôžitky tela a že nič ďalšie v živote nie je. O nič iné v živote nejde. A takto naozaj pre toho ležiaceho pacienta nemá zmysel žiť.

    Legislatíva v Holandsku a Belgicku umožňuje aj eutanáziu detí. Mladiství vo veku 16 až 18 rokov tam nepotrebujú súhlas rodiča.

Belgicko rozšírilo právo na smrť aj na deti
Zdroj : SITA

      Dnes viac a viac uvoľňujú kritériá tých, ktorí môžu požiadať o eutanáziu a zrazu je možné zabiť aj mentálne postihnutého človeka, hoci na začiatku bola jedným z kritérií mentálna spôsobilosť.

      Krajiny, ktoré umožňujú eutanáziu, sú najmä krajiny BENELUX-u, teda Belgicko, Holandsko a Luxembursko. „Najslávnejšie“ je určite Holandsko. Dnes až 4 % všetkých úmrtí v Holandsku sú spôsobené eutanáziou. 

      V tejto krajine sa o tom dlho diskutovalo, tento národ o tom premýšľa – minimálne od roku 1969. Vtedy Hendrik van den Berg napísal knižku Lekárska moc a lekárska etika a v nej prvýkrát hovorí, že by sme mali zobrať zodpovednosť za nové technológie do svojich rúk, a keď to bude múdre a zmysluplné, tak ukončiť pacientov život eutanáziou. 

     V roku 1994 tu bola eutanázia určitým spôsobom schovaná do zákona o pohrebníctve a povolená je od roku 2002. Od toho istého roka je povolená aj v Belgicku, v Luxembursku od roku 2009.

      Švajčiarsko využíva medzeru v zákone. A tak švajčiarski lekári nevykonávajú eutanáziu, ale asistovanú samovraždu - vo svojom voľnom čase. 

     Asistovaná samovražda je niečo odlišné, hoci keď o tom budeme premýšľať ďalej, tak tie rozdiely sa budú postupne stierať. Asistovaná samovražda je situácia, keď ležím na posteli, viem, že z tej postele už nevstanem, chcel by som spáchať samovraždu, ale už to nie som schopný spraviť. A tak požiadam lekára, aby mi pripravil napríklad mix nejakých medikamentov, ktorý skonzumujem a zomriem.

     Ale všeobecne i doslovne, ten pacient musí stlačiť to pomyselné posledné tlačidlo sám. V praxi to znamená, že asistovaných samovrážd bude vždy omnoho menej ako eutanázií, pretože sa od pacienta vyžaduje akcia – aby on sám teraz niečo urobil.

     Lenže vo filozofickej rovine veľký rozdiel nie je, pretože zakaždým ten pacient a lekár vytvoria tím a na konci ich akcie je pacient mŕtvy. Je teda otázka, či v tom je až taký rozdiel, či ma zabije lekár, alebo či lekár len všetko pripraví a to posledné tlačidlo stlačím ja sám.


Čo môžeme spraviť ako spoločnosť pre to, aby sa  prestalo uvažovať o legalizácii eutanázie je 

- dať človeku zmysel života a hospicové hnutie.


Zdroj : Satmárky - Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne

     Je lepšie umierať v hospicovom zariadení obklopený láskavým personálom, príbuznými a starostlivosťou, alebo absolútne nedôstojná a nemilosrdná eutanázia, kde ma lekár zabije ? 

   A spoločnosť by nikdy nemala dať jednej skupine občanov právo zabíjať tú druhú. Tou jednou skupinou by boli lekári.  Nech je lekár zachovaný ako ten, kto lieči, kto život zachraňuje a podporuje ho, nie ako ten, kto ho ukončuje. 

     Českí lekári hovoria, že nech vymyslia novú profesiu, napríklad kata, ale oni to robiť nebudú!

Zdroj : Mediprávnik - Máme právo na smrť...?

     Nehovorí sa o tom, ale sú lekári, ktorí vykonávajú eutanáziu alebo asistovanú samovraždu a majú z toho psychické problémy. A akoby nemali mať! To nie je len tak, že doobedu spravíte eutanáziu a poobede idete na kávu do mesta... (Slovo)

     Ľudia sa boja, že sa stanú práceneschopnými a bezbrannými. Existuje obava z toho, že sú vydaní na milosť a nemilosť iných. Ľudia sa boja závislosti alebo osamelosti. 

     Hospicové hnutie rieši tieto obavy. Práve v záverečnej fáze života musíme dať umierajúcim príležitosť priblížiť sa k vlastnej smrti s láskyplnou starostlivosťou iných ľudí. Okrem toho potrebujú duchovnú pomoc najmä v posledných týždňoch a dňoch svojho života.

      Dnes sa umieranie často javí, ako nič viac, ako telesné rozkladanie. Umieranie je však rozhodujúcou súčasťou života a pre mnohých ľudí – krokom ku konečnej zrelosti. 

     Pre kresťana je život darom. Táto myšlienka vzbudzuje dôveru aj v ťažkých posledných hodinách. Vieme, že sme v rukách milujúceho Boha a smrť nie je koniec, ale prechod do večného života. To stavia utrpenie do úplne inej perspektívy. Tí, ktorí sa venujú pastoračnej službe, opakovane zisťujú, že táto nádej poskytuje útechu aj zdanlivo bezbožným ľuďom, ktorí čelia skutočnej smrti. V trpiacom a umierajúcom človeku je Kristus obzvlášť blízko nás. 

    "Ak sme s ním zomreli, budeme s ním aj žiť."

Rimanom 6:8

    Sviatostne zomierame s Kristom už pri krste, aby sme žili nový život. Ak zomrieme v Kristovej milosti, zavŕšime toto dielo. Smrťou sa pre kresťana život nekončí. 

„Neumieram; vstupujem do života.“ 

Svätá Terézia z Lisieux

    Smrť je koncom pozemskej púte človeka, času milosti a milosrdenstva, ktorý mu Boh ponúka, aby prežil svoj pozemský život v súlade s Božím plánom a rozhodol o svojom konečnom osude. 


      „Chvála Ti, Pane, za našu sesterskú telesnú smrť, ktorej nikto živý nemôže uniknúť. Beda tým, ktorí zomrú v smrteľnom hriechu! Blahoslavení sú tí, ktorí budú nájdení v Tvojej najsvätejšej vôli, lebo druhá smrť im neublíži.“

Svätý František z Assisi


   Umierajúcim treba venovať pozornosť a starostlivosť, aby mohli prežiť svoje posledné chvíle dôstojne a pokojne. Pomôže im modlitba ich príbuzných, ktorí sa musia postarať o to, aby chorí v pravý čas prijali sviatosti, ktoré ich pripravujú na stretnutie so živým Bohom.
 KKC 2299

 

     „Pri pohľade na situáciu z tohto uhla pohľadu je možné v istom zmysle hovoriť o vojne mocných proti slabým: život, ktorý by si vyžadoval väčšie prijatie, lásku a starostlivosť, sa považuje za zbytočný alebo za neznesiteľnú záťaž, a preto je tak či onak odmietaný. 
     Človek, ktorý kvôli chorobe, postihnutiu alebo jednoduchšie povedané, len svojou existenciou ohrozuje blahobyt alebo životný štýl tých, ktorí sú viac zvýhodnení, má tendenciu byť vnímaný ako nepriateľ, ktorému treba odolať alebo ho odstrániť. Týmto spôsobom sa rozpútava akési 'sprisahanie proti životu'."

Pápež svätý Ján Pavol II., Encyklika Evangelium Vitae, 1995

 

      "...Nemôžeme mlčať ani tvárou v tvár iným, skrytejším, ale nemenej závažným a skutočným formám eutanázie. Tie by sa mohli vyskytnúť napríklad vtedy, keď sa s cieľom zvýšiť dostupnosť orgánov na transplantáciu odoberú orgány bez rešpektovania objektívnych a primeraných kritérií, ktoré overujú smrť darcu.“

Pápež svätý Ján Pavol II., Encyklika Evangelium Vitae, 1995

 

     „...Nemožno poprieť ani to, že masmédiá sú často zapletené do tohto sprisahania tým, že pripisujú zásluhy kultúre, ktorá prezentuje uchyľovanie sa k antikoncepcii, sterilizácii, potratom a dokonca aj eutanázii ako znak pokroku a víťazstva slobody, zatiaľ čo tie postoje, ktoré sú bezvýhradne pro-life, vykresľuje ako nepriateľov slobody a pokroku.“

Pápež svätý Ján Pavol II., Encyklika Evangelium Vitae, 1995

 

     „Eutanázia je akt vraždy, ktorý nemôže byť ospravedlnený žiadnym cieľom, a ktorý netoleruje žiadnu formu spoluúčasti ani aktívnej či pasívnej spolupráce. Tí, ktorí schvaľujú zákony o eutanázii a asistovanej samovražde, sa tak stávajú spolupáchateľmi ťažkého hriechu, ktorý vykonajú iní. Sú tiež vinní zo škandálu, pretože takýmito zákonmi prispievajú k skresľovaniu svedomia, a to aj medzi veriacimi.“

Dikastérium pre náuku viery, Bonus Samaritanus, 2020

 

     „Ukončiť život chorého človeka, ktorý žiada o eutanáziu, v žiadnom prípade neznamená uznať a rešpektovať jeho autonómiu, ale naopak, poprieť hodnotu jeho slobody, ktorá je teraz pod vplyvom utrpenia a choroby, a jeho života tým, že sa vylúči akákoľvek ďalšia možnosť ľudského vzťahu, pocítenia zmyslu vlastnej existencie alebo rastu v teologickom živote.“

Dikastérium pre náuku viery, Bonus Samaritanus, 2020

 

     „V časoch utrpenia by mala byť ľudská osoba schopná zažiť solidaritu a lásku, ktorá prijíma utrpenie a ponúka zmysel života, ktorý presahuje smrť. Toto všetko má veľký spoločenský význam: ‚Spoločnosť, ktorá nie je schopná prijať utrpenie svojich členov a nie je schopná pomáhať, zdieľať ich utrpenie a niesť ho vnútorne prostredníctvom ‚súcitu‘, je krutá a neľudská spoločnosť.‘“

Dikastérium pre náuku viery, Bonus Samaritanus, 2020

 

   "...Kresťan teda vie, že pozemský život nie je najvyššou hodnotou. Konečné šťastie je v nebi. Kresťan teda nebude očakávať, že fyzický život bude pokračovať, keď je smrť zjavne blízko. Kresťan musí pomôcť umierajúcim oslobodiť sa od zúfalstva a vložiť svoju nádej do Boha.“

Dikastérium pre náuku viery, Bonus Samaritanus, 2020

(CTS Books)

Zdroje : 

Slovo plus - Kňaz Marek Vácha: Spoločnosť nikdy nesmie dať právo jedným zabíjať druhých

CTS - Čo učí Katolícka cirkev o asistovanej samovražde?


🔸️ Prečítajte si tiež :

- história eutanázie


🔹️ Téma : 

---》 Katolícke učenie - Eutanázia


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára