 |
| Franz Kafka |
↓
Kafka sa vo svojich dielach sústreďoval na vlastný vnútorný svet, zatiaľ čo svet vonkajší zostával takmer úplne mimo sféry jeho záujmu. (Pravda)
Jeho najznámejšia poviedka je Premena a podľa Wikipédie má patriť k vrcholom modernej prózy. Hlavný hrdina poviedky sa jedného rána zobudí a zistí, že sa premenil na hmyz. (Wikipédia - Premena)
 |
| Premena, zdroj : Unansea - Gregor Samsa - hrdina románu Premena - obsah poviedky |
Zmysel motívu tejto poviedky sa vykladá z viacerých uhlov. Jedno z možných vysvetlení tohto motívu súvisí so skutočnosťou, že Kafkov otec mal panovačnú povahu a nesúhlasil so synovými literárnymi ambíciami. Kafka tu mohol stvárniť proces odcudzenia, ktoré sa v období, keď žil, začalo šíriť najmä v západnej spoločnosti. (Slovenské pohľady)
Surrealisti a existencialisti – Sartre i Camus videli v Kafkovi svojho predchodcu, vyzdvihovali na ňom najmä stvárnenie „úzkosti“, „ničoty“ a „absurdnosti“ ľudskej existencie. (Pravda)
Peter Handke a Philip Roth sa zase od Kafku odvrátili a priklonili sa k Vergíliovi a Čechovovi. (SAV)
Medzi literatúru 20. storočia patria napríklad romány ako Muž, ktorý bol štvrtok od Chestertona, Návrat do Bridesheadu od Waugha a Tá ohavná sila od Lewisa, ako aj poézia z 1. svetovej vojny či Eliotova Pustatina.
Čo sa týka Kafku, to bolo niečo iné. Je jasné, že jeho pohľad na dary, ktoré dostal, bol zvrátený. V roku 1922, sedem rokov po vydaní Premeny, napísal, že byť spisovateľom je „odmenou za službu diablovi“. Bol to „zostup k temným silám“: „A čo je na tom diabolské, zdá sa mi celkom jasné. Je to márnivosť a túžba po pôžitku...“
Plodom takejto márnivosti a služby diablovi bolo, že „spisovateľ... zomiera (alebo nežije) a neustále plače nad sebou“. Zdá sa teda, že podľa jeho vlastného priznania, Kafkovo dielo bolo ovocím pyšnej sebaľútosti, za ktorú sa zdanlivo nenávidel.
To je v prípade Premeny zjavné z kvázi - autobiografického tónu novely. Všeobecne sa napríklad uznáva, že Samsa, meno hlavného hrdinu, je kryptogram pre Kafku a že je tiež fonetickým spojením českých slov "sám" a "jsem".
Ak je to tak, celé dielo by sa dalo považovať za literárny ekvivalent diela Edvarda Muncha - Výkrik, ukážky odcudzenia a úzkosti moderného človeka.
 |
| "Výkrik“ od Edvarda Muncha - symbol existenčnej úzkosti Zdroj : Wikipedia |
Príbeh Premena sa zaoberá premenou ľudskej osoby na nejaký druh obrovského monštruózneho hmyzu. Kritik Kurt Weinberg však naznačil, že premena bola „negatívnou premenou, inverziou Premenenia Krista, umučenia neúspešnej postavy Krista..." Ak by sme pripustili toto zvrátené prirovnanie, potom je Kafkova Premena pravým opakom zázračnej transsubstanciácie, ktorá sa podľa katolíckej viery deje pri oltári počas omše.
Ale Samsova podstata sa nemení. On sa nezmenil. Stále je ľudskou osobou pod podobou obludného hmyzu. No, autorovým zámerom nie je pozorovať dôstojnosť ľudskej osoby pod škaredým povrchom. V diele vidíme len narcistickú sebaľútosť, ktorá je prejavom autorovho odmietania vnímať dobro, pravdu a krásu samotného života.
Kafka poznal knihu Muž, ktorý bol štvrtok od Chestertona. Keď diskutoval o tejto knihe, poznamenal, že Chesterton „je taký homosexuálny, že by človek takmer uveril, že našiel Boha... v takejto bezbožnej dobe musí byť človek homosexuálny. Je to povinnosť.“
Myslel to Kafka vážne, keď to povedal? Bol úprimný, alebo prejavoval temný, ironický a cynický humor, ktorý charakterizuje jeho vlastné diela?
Tak či onak, Chesterton vo svojom románe spoznal diabla a zasmial sa mu do tváre. Dalo by sa to povedať o Kafkovi ? Smial sa diablovi, alebo bol v diablových službách? Možno by sme mali váhať obviniť ho z toho druhého, ale humor, ktorý jeho diela vyvolávajú, nie je zdravý. Je to takmer, akoby rezonoval s pekelným smiechom.
 |
| Netradičná socha Franza Kafku z bronzu v Prahe. Je inšpirovaná Kafkovou novelou Popis jedného zápasu. Zdroje : Prague, Radio |
Edmund Wilson bol pravdepodobne najvplyvnejším kritikom prvej polovice 20. storočia a propagátorom „vrcholného modernizmu“. Presadzoval dielo T. S. Eliota a svojich priateľov Ernesta Hemingwaya a F. Scotta Fitzgeralda. Ale nie Kafku. Šialená pozornosť, ktorá sa jeho dielu dostala, nebola odôvodnená literárnou hodnotou ani filozofickou bezúhonnosťou.
Prečo teda všetok ten rozruch? Pretože Kafka vyjadroval pocity bezmocného sebapohŕdania porazených intelektuálov. Propagovali Kafku ako akéhosi ateistického mučeníka. Rovnako ako oni sami, aj Kafka odvrátil tvár od Boha, ktorý stvoril taký škaredý a skazený svet...
 |
| socha Franza Kafku v Prahe zdroj : Wikipedie |
Možno mal Pearce pravdu, keď sa bránil vystaveniu študentov Kafkovmu ničivému vplyvu. Otec Castellani zas "pokrstil" Kafkovu beletriu ako pekelnú literatúru. (The imaginative conservative)
Zdroje :
Slovenské pohľady - Jozef Špaček recenzuje nový výber z tvorby Franza Kafku
Pravda - Franz Kafka básnik nemožného
SAV - Halfmann - Kafka ako problém - Keď autori čítajú Kafku
Wikipédia - Premena_(poviedka)
The Imaginative conservative - Kafkov výkrik: Snívanie o nočnej more
🔹️ Témy :
---》 Recenzie 🎬 📚
---》 História - TEMNÝ NOVOVEK 🔸️
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára