PERGAMEN: Mýtus o francúzskej revolúcii

8.7.22

Mýtus o francúzskej revolúcii

zdroj : Rakuten kobo - Ústava druhej republiky z roku 1848

↓

Jedným z najväčších podvodov, ktorých sa sekularistická historiografia osvietenského typu dopustila voči našej kultúrnej formácii, je mýtus o francúzskej revolúcii.

Táto tragédia sa dodnes oslavuje ako epochálna udalosť, ktorá mala zmeniť dejiny zavedením demokratizácie politického života vo Francúzsku, so zvrhnutím absolutizmu a ľudovou účasťou na riadení moci. V našich školách sa väčšinou víťazstvo ľudu proti absolutizmu skorumpovanej aristokracie prezentuje nekriticky pozitívne. Je to evidentne podporované aj predstaviteľmi Katolíckej cirkvi.

História však hovorí niečo iné. Revolúcia v skutočnosti spôsobila blok na ceste k modernosti a za pár rokov zničila veľa z pokroku dosiahnutého za predchádzajúcich tisíc rokov. V roku 1788 bolo Francúzsko na prvom mieste v Európe, pokiaľ ide o prosperitu a pokrok, azda ho prekonalo iba Anglicko. Revolúcia priniesla takú devastáciu výrobného a kultúrneho aparátu, že spôsobila ekonomický kolaps a sociálne zaostávanie, ktoré určilo budúcu sociálno - ekonomickú nadvládu Anglicka.

Počas tých strašných rokov bola zmasakrovaná celá vedecká a intelektuálna elita, klika darebákov - od jakobínov po girondinov, antiklerikálni a protikresťanskí buržuji, vykonali násilné represie zamerané na zničenie starého systému, aby si presadili svoj vlastný.

Najdôležitejším protivníkom sa ukázala byť Katolícka cirkev a kresťanstvo. Nižšie duchovenstvo bolo hlboko zakorenené v roľníckej spoločnosti a predstavovalo primárny konštitučný prvok. Celé školstvo a zdravotníctvo napríklad podporovala a starala sa o ňu cirkevná inštitúcia. Ale myšlienkou buržoáznych revolucionárov bolo predovšetkým zbohatnúť na úkor chudobných ľudí, a tak začali s konfiškáciou majetku duchovenstva, darovaného Cirkvi v priebehu storočí, čo skončilo potlačením financovania škôl a nemocníc.

Bolo potlačených 50 biskupstiev, 300 kapitúl a 200 rehoľných inštitúcií. Boli zrušené posvätné sľuby a rády kavalérie, učiteľské kongregácie, akadémie, kolégiá, semináre. Dokonca aj všetky tie inštitúty, ktoré sa zasvätili v mene dobročinnosti a dovtedy sa venovali starostlivosti o chorých a podpore chudobných.

Namiesto odstránenia chudoby, konfiškáciou cirkevného majetku, revolúcia uvrhla francúzsky ľud do najtemnejšej biedy. Zrodila sa myšlienka, že Cirkev ukryla nesmierne bohatstvo, a tak začalo ničenie kláštorov a opátstiev, románskych a gotických kostolov. Patrí tu napríklad veľký masaker zničenia opátstva Cluny, jedného z najvzácnejších pokladov celej západnej kultúry.

Krádež si však vyžaduje klamstvá a prenasledovanie, pretože nebolo ľahké uvaliť na Cirkev vinu. A tak v roku 1790, aby bola Cirkev pod kontrolou, bola ustanovená občianska ústava kléru, akási „bábková“ cirkev. Vymenili kňazov za rehoľných predstaviteľov svetskej moci. Na kňazov a biskupov bola uvalená prísaha. Tí, ktorí odmietli, boli zmasakrovaní, pretože boli „priatelia cudzej moci". Rovnako zmýšľali o pápežovi.

Mnohí kňazi a rehoľníci zo strachu zo smrti prešli na stranu revolúcie, ale mnohí iní zostali verní svojej viere a Cirkvi. Iba traja biskupi zo 130 - ich prisahalo na revolučný štát, no za to bolo tisíce spolu so svojimi príbuznými uväznených a gilotínovaných. Ale tiež doslova zabitých v hrozných orgiách krvi ako bývalo v rokoch teroru (1793 - 94).

Ľudia sa vzbúrili na obranu svojej viery a hodnôt. Vo Vendée bolo najväčšie protestné hnutie proti vyhláseniu vojny a zatváraniu kostolov, ale po občianskej vojne vedenej s totálnym nepomerom síl v poli, vykonala revolučná armáda hrozný masaker, ktorý bol jasne naplánovaný revolučnými vodcami. Tí nešetrili ani ženy a deti. Bol to masaker, ktorý niektorí historici neváhajú považovať za skutočnú genocídu. (Reynald Secher, Vendejská genocída, Miláno, Effedieffe Edizioni, 1991)

Francúzska revolúcia bola prvým radikálnym pokusom politickej a sociálnej triedy získať všetku moc zničením predchádzajúceho systému a nahradiť ho vlastným. Základom revolúcie neboli ľudové hnutia ani dôvody na sociálnu spravodlivosť, ale vôľa vybudovať spoločnosť, kde štát je jedinou realitou, ktorá dokáže zhromaždiť všetky racionálne, kultúrne a etické hodnoty.

Aby to bolo možné, revolučný dav musel vyhnať ideu Boha a zamerať sa na princípy „osvietenstva“, ako sú princípy Rousseaua a Voltaira, na vyzdvihovanie individualizmu, človeka „bez Boha“, absolútne autonómneho a sebestačného. Takýto človek nepotrebuje žiadne náboženstvo. To je dôvod, prečo bola revolúcia násilným protikresťanským fenoménom.

Nie je pravda, že revolúcia smerovala k odluke Cirkvi od štátu, ale k podriadeniu sa štátu, čím sa z duchovenstva stali štátni úradníci.

Konfiškácia cirkevného majetku, ktorá viedla k biede a zaostalosti, nebola motivovaná potrebou prerozdeľovania bohatstva. Bola len sprostou lúpežou, ktorá skončila obohatením buržoázie.

Cirkev ako Boží ľud poznačila život spoločnosti svojou výchovou človeka a postavením základov kultúry a spoločnosti. Revolúcia sa to všetko pokúsila zničiť - nahradením Boha novým náboženstvom - kultom bohyne rozumu. Ten, ako jediný, mal byť schopný zaručiť „šťastie ľudí na zemi“ (porov. „Všeobecná deklarácia práv človeka a občana“).

Revolúcia bola prvým experimentom „aplikovaného sekularizmu“, štátu, ktorý sa prezentuje ako schopný totalizácie spoločnosti, teda „totalitného“ štátu. Ovocie tejto operácie každý vidí: Je to štát, ktorý sa považoval za oprávnený ničiť a zabíjať všetko a všetkých, a ktorý zrodil hrozné obdobie napoleonských vojen, smútok ktorých otriasol Európou...

Zdroj : Apologetika, Luisov blog - Cirkev a Francúzska revolúcia

🔸️ Zaujímavé články :

➜ Paradigma - Francúzska revolúcia a korene totalitarizmu

➜ Christianitas - „Revoluční Filipovia“ z domu Orléans na vlnách francúzskych revolúcií

➜ Christianitas - Vandalizmus či posadnutosť? Odkiaľ sa vzal antikatolícky amok v čase Francúzskej revolúcie

➜ Greelane - História Francúzskej revolúcie: Vláda teroru

➜ Greelane - Naratívna história francúzskej revolúcie – obsah

➜ Greelane - Sprievodca francúzskou revolúciou pre začiatočníkov

➜ Greelane - Časová os francúzskej revolúcie: 6 fáz revolúcie

➜ Greelane - Časová os francúzskej revolúcie: 1789 - 1791

➜ Greelane - Časová os francúzskej revolúcie: 1793 – 4 (The Terror)

➜ Greelane - Časová os francúzskej revolúcie: 1795 až 1799 (adresár)