15.7.22

Prijímanie "pod obojím" ?


     Teologický základ pre odstránenie prijímania z kalicha pre laikov poskytlo konkomitančné učenie, podľa ktorého v každej podobe je prítomný celý Kristus. Takto sa stalo v plnom rozsahu legitímnym prijímanie iba chleba. Prijímanie z kalicha celebrantom sa pokladalo za dostatočné splnenie Kristovej požiadavky prijímania Jeho Krvi. Prijímanie z kalicha sa zachovalo pri zvláštnych príležitostiach. 

     K úplnému zákazu došlo až v 15. storočí ako reakcia na pôsobenie nepriateľských kruhov, ktoré začali presadzovať povinné prijímanie pod obidvoma spôsobmi pre všetkých laikov a kalich povýšili na svoj symbol protestu proti Cirkvi. Český kňaz M. Jakoubek ze Stříbra premenil túto disciplinárnu otázku na vieroučnú a začal hlásať heretické učenie, že prijímanie z kalicha je nevyhnutné pre spásu. S týmto učením sa stotožnil Jan Hus, avšak Kostnický koncil toto učenie odsúdil a zakázal užívanie kalicha v roku 1415.
     Tridentský koncil potvrdil predchádzajúce učenie Cirkvi, že aj pri prijímaní pod jedným spôsobom veriaci prijíma Telo aj Krv Pána práve tak, ako pri prijímaní pod obidvoma spôsobmi. Koncil však odsúdil učenie o nevyhnutnosti prijímania pod obidvoma spôsobmi pre spásu. Naopak, vyhlásil, že neexistuje priamy Boží príkaz prijímať pod obidvoma spôsobmi. 
      Druhý vatikánsky koncil priniesol zmenu  a návrat k prijímaniu pod obidvoma spôsobmi a povolil ho klerikom, rehoľníkom, ako aj laikom v prípadoch určených Apoštolskou stolicou. Zdôrazňuje sa pritom kontinuita s učením Tridentského koncilu.

Viac sa dozviete v zdroji článku: 
        Ako napríklad, že : Až do 12. storočia bolo podávanie kalicha veriacim bežné v západných liturgiách, avšak čoraz viac vystupovala do popredia starosť, aby sa z konsekrovaného vína nerozliala ani len kvapka - z obavy zo zneuctenia.

zdroj : pormeudeus 22.

 

     
        V neděli 30. července 1419, po plamenném kázání Jana Želivského v kostele Panny Marie Sněžné, se rozzuřený dav vydal k chrámu sv. Štěpána. Dovnitř chrámu však tento dav nebyl vpuštěn, tak lidé vylomí dveře a odslouží se mše "pod obojí". Následně se dav odebral k Novoměstské radnici, kde Želivský vyzval konšely, aby propustili uvězněné kališníky. 
       Když odmítli, vtrhl lid na radnici a vyházel dvanáct mužů včetně purkmistra, rychtáře, konšelů a rychtářových pacholků z oken Novoměstské radnice a všechny bez milosti povraždí. Třináctého muže, kterého najdou schovaného pod stolem v kuchyni, zamordují na místě. Tento akt je považován za počátek husitských válek, které ochromí české země na několik desítek let.



🔹️ Prečítajte si článok :



🔹️ Téma :



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára