11.7.22

Cyril a Metod ako patróni slovenskej samostatnosti

zdroj : Jozef Špirko - Cirkevné dejiny


      Jednotlivé národy sú pomaly vytrhávané zo svojich koreňov pod zámienkou humanizmu, tolerancie, multikulturalizmu a liberálnej slobody. Takto pomaly prichádzajú o svoju silu a moc.
     Snahy o moc, aj keď inými prostriedkami ako sú tie súčasné, tu boli vždy a pokiaľ sa nenašiel spôsob ako takýmto hrozbám čeliť, národy v konečnom dôsledku zanikli.
     V neľahkej situácii sa ocitol aj slovenský panovník Rastic, keď si jeho ríšu snažili podmaniť frankovia na čele s Ľudovítom Nemcom. Rastic však zachoval rozvážnosť dokázal odraziť franské útoky. 
     Myslel však aj na budúce generácie. Uvedomil si, že základným pilierom národnej suverenity a cestou k lepšiemu uplatneniu kresťanského učenia je reč a písmo. Tieto a mnohé iné dôvody predchádzali príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.
       Ich prínos v náboženskej sfére štátu starých Slovenov je nepochybný, avšak odkaz Cyrila a Metoda získal oveľa širší význam. Kresťanstvo totiž bolo rozšírené na našom území aj pred ich príchodom, značná časť Slovenov bola pokrstená a zdá sa, že by naši predkovia prijali kresťanstvo aj nebyť misie solúnskych bratov. Avšak vtedajší misionári boli prevažne franskí kňazi a aj týmto spôsobom sa Franská ríša snažila získať naše územie. 
     Cyrila a Metoda tak možno považovať nielen za vierozvestcov, ale aj za patrónov slovenskej samostatnosti, nakoľko pomocou nimi vytvoreného písma, hlaholiky, a preložených biblických kníh a liturgie, začali ihneď po príchode vyučovať svojich učeníkov, čím sa podieľali na vytvorení vlastnej cirkevnej organizácie. Sloveni tak dali jasne najavo, že sú slobodný, suverénny a nezávislý národ.
       Práve v tejto dávnej dobe vidíme počiatky národného povedomia, ktoré ukázalo svoju pravú silu a odhodlanosť pokiaľ je späté s kresťanstvom. Cyril a Metod položili základný pilier samostatnosti Slovenov a práve na tomto pilieri postavený národ dokázal neskôr odolávať stáročným útlakom počas Uhorského štátu. 
      Odkaz Cyrila a Metoda zanechal na našom národe stopy nádeje v lepšiu budúcnosť, čoho dôkazom sú neskoršie národné obrodenia so snahami vymaniť sa spod nadvlády cudzích okupantov. Či už ide o bernolákovcov, alebo o štúrovcov, všetci podobne ako Rastic a solúnski bratia vnímali dôležitosť vlastnej reči, čo neskôr aj prirodzene kládli za prvotný cieľ svojej národnej činnosti.
      Cyrilo - metodský odkaz však nie je spätý len s rečou a písmom, snaží sa nám tiež ukázať, akú silu má národ, ktorý  je založený na kresťanstve. Niet preto divu, že aj nasledujúce generácie, či už spomínaní bernolákovci alebo štúrovci, neskôr zas hlinkovci, ale vôbec aj všetky národné prúdy, si zakladali na kresťanstve, vďaka ktorému nemal nikto problém obetovať národu celý svoj život aj napriek hrozbe prenasledovania, väznenia či smrti.
       Niektorí súčasní myslitelia sa pokúsili definovať národovectvo ako istú lojalitu k ľuďom vlastného národa, ktorá zakladá aj na výhodách plynúcich jednotlivcovi z príslušnosti k istému národu. Takáto definícia je úplne biedna a pokiaľ by aj slovenskí vlastenci boli vlastencami len na základe lojality, či výhod, asi by ďaleko nedošli. Im totiž z príslušnosti k slovenskému národu žiadne výhody neplynuli, naopak, celý život boli sústavne prenasledovaní a napádaní. 
       Čo ich teda potom viedlo k práci pre národ? Bolo to predovšetkým presvedčenie spojené s kresťanskou vierou, ktorá káže milovať vlastné viac ako cudzie. Takto motivovaný človek má oveľa väčší potenciál národu verne slúžiť a väčšiu snahu budovať lepšiu budúcnosť pre svoje deti. 
      Kresťanstvo tak zohralo dôležitú úlohu nielen počas Rakúsko - Uhorska, taktiež chránilo národ pred boľševizmom. A to všetko najmä vďaka odkazu solúnskych bratov, ktorí pozdvihli kresťanstvo na vyššiu úroveň.
       Ich odkaz je teda cítiť počas celej našej histórie od druhej polovice 9. storočia až po súčasnosť. Či už ide o veľkých mužov, ktorí sa svojou obetavosťou zaslúžili o prinavrátenie slovenskej samostatnosti, určite však patrí vďaka aj ľudu, ktorý dokázal toto dedičstvo zachovať a posunúť svojim deťom v ťažkých časoch.
          Vďaka však patrí najmä vám, Cyril a Metod, za to, že ste zasiali semeno, ktorého strom rastie už viac ako 1100 rokov. A či ten strom v budúcnosti vyschne, alebo rozkvitne a prinesie svoje plody, to záleží v tejto chvíli len na nás.


Zdroj : NSS - Význam solúnskej misie (Pridávam poznámku, že v Uhorsku sme, podľa názoru mnohých, neboli utláčaní.)



🔸️ Články o vierozvestcoch :





- aj o zrade Svätopluka

       ...Pravoslávni sa ich zase dovolávali ako svojich svätých preto, že prišli z Byzancie, nie z pápežského Ríma. Avšak Byzancia vtedy ešte zotrvávala v jednote s pápežom, aj keď ctižiadostivý patriarcha Fotios sa ako prvý pokúsil o rozkol, lenže vtedy ešte neúspešne. Svätí solúnski bratia Fotia nenasledovali, čo dokazuje skutočnosť, že sa vypravili r. 867 práve do Ríma k pápežovi, aby si od neho nechali schváliť staroslovanský jazyk v liturgii. 
       Pápež Hadrián II., ako je známe, im vyhovel bulou „Gloria in Excelsis“ r. 869. Sv. Metod prijal menovanie metropolitou moravským od pápeža a nie od byzantského patriarchu – a pápež Ján VIII. sa ho tiež radikálne zastal proti prenasledovaniu zo strany bavorských biskupov.

      Nomokánon a Zakon sudnym ljudom -zákonník a spovedná príručka, veľkolepé dielo sv. Konštantína - Cyrila, stanovuje tvrdé pokánie o chlebe a vode a pešej púte práve za hriechy proti 6. a 9. prikázaniu, ktoré sa dnes toľko zľahčujú. 
       Sv. Metod ako moravský arcibiskup sa dostal do ostrého konfliktu s kniežaťom Svätoplukom práve preto, že tento vladár bol – ako píše jeho anonymný životopisec – „otrokom ženských rozkoší“, za čo ho arcibiskup ostro káral podľa príkladu sv. Jána Krstiteľa. 

       Objavili sa odsúdenia na adresu oboch svätých bratov, že vraj šírili evanjelium „násilím“ a boli „netolerantní“.  Počínali si podobne ako sto rokov pred nimi v Nemecku sv. Bonifác: ničili pohanské modly, ktoré neboli žiadnym „umeleckým dielom“, iba artefaktom, ktorý naháňal obyvateľom Veľkej Moravy strach, preto – aj keď boli väčšinou už pokrstení – chodili stále do pohanských hájov obetovať. Svoje obete prinášali ale démonom, ako píše sv. Pavol v 10. kapitole 1 Kor. Pohanskí bohovia totiž reálne neexistujú, zlí duchovia však áno.
    


🔹️ Téma :


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára