V článku nájdete aj krátky životopis Giordana Bruna
Bruno nikdy nerobil skutočnú vedu a nebol ani pravedec. Mnohé životopisy ho predstavujú ako „matematika“, čo je smiešne, keď vieme, že vo svojich štúdiách nikdy neprekročil ezoterické koncepty „posvätnej geometrie“.
A čo je horšie, niektoré hlúpe historické články pripisujú Brunovi teóriu, ktorá nie je jeho: myšlienku, že existuje nespočetné množstvo iných obývaných svetov.
Teóriu nespočetných obývaných svetov navrhol otec Mikuláš Kuzánsky 109 rokov predtým, ako sa narodil Bruno.
„Namiesto toho, aby sme si mysleli, že toľko hviezd a častí nebies je neobývaných, a že len táto naša Zem je obývaná ľuďmi – a dokonca aj bytosťami nižšieho typu – budeme predpokladať, že všetky regióny sú obývané a odlišujú sa od seba, v prírode podľa ich kategórie a všetci vďačia za svoj pôvod Bohu...“ (Mikuláš Kuzánsky v „De docta ignorantia“, 1440)
Nepripisujme Brunovi ani zásluhy za tézy, že Zem nie je stredom vesmíru, a že nebeské sféry nie sú nehybné, ale v neustálom pohybe.
"Tvar zeme je ušľachtilý a guľovitý a jej pohyb je kruhový, aj keď nie dokonalý." (Mikuláš Kuzánsky, "De docta ignorantia")
Mimochodom, už niekoľko desaťročí pred Kuzánskym, hypotézu o rotácii Zeme analyzoval stredoveký učenec Mikuláš Oresme, biskup z Lisieux. A Cirkev ho za to nikdy neodsúdila.
 |
Mikuláš Oresme
zdroj : dml.cz |
Teraz sa pozrime, čo sa stalo s otcom Mikulášom Kuzánskym, 10 rokov po vydaní jeho knihy "De docta ignorantia" (Naučená nevedomosť). Marvadská cirkev zakročila. Kuzánsky bol zvolený za kardinála – áno, stal sa členom najvyššieho cirkevného súdu. Hmm...
A čo Bruno ? Spomeňte si, že tento chlapík po tom, čo spôsobil problémy medzi katolíkmi, hľadal útočisko v Ženeve a podarilo sa mu, že ho kalvíni exkomunikovali. Keď sa udomácnil v Anglicku a ubytoval v Oxforde, miestni učenci ho odmietli. Potom odišiel do Helmstadtu v Nemecku a skúšal trpezlivosť luteránov, kým nebol exkomunikovaný. Áno, toto Bruno dosiahol...
Nakoniec bol zatknutý inkvizíciou v Benátkach. Bol odsúdený a zabitý vo februári 1600.
Podľa historika Luigiho Firpa („Il Processo di Giordano Bruno“, 1949) inkvizičný súd obvinil Bruna z:
- praktizovania mágie a veštenia;
- podporovania heretickej myšlienky o Najsvätejšej Trojici, o Kristovej prirodzenosti, o Panenstve Panny Márie a o transsubstanciácii;
- viery v metempsychózu (možnosť, že ľudská duša, keď sa reinkarnuje, môže migrovať do zvierat, rastlín alebo minerálov);
- tvrdenia o existencii plurality svetov a ich večnosti.
Všimnite si, že dôvody sú takmer čisto náboženské. Výnimkou je tvrdenie o „večnosti“ svetov. Tým, že obhajoval túto tézu, ktorá v sebe nemala nič vedecké, Bruno odporoval Zjaveniu Genezis, podľa ktorého bol svet stvorený v určitom okamihu. (Táto dogma je mimochodom v dokonalom súlade s teóriou veľkého tresku). Ale otázka „večnosti svetov“ uprostred iných heréz, nebola ani zďaleka hlavnou motiváciou, ktorá heretika priviedla na hranicu.
Giordano Bruno nezomrel kvôli vedeckým hádkam. Nikto by nemal byť odsúdený na smrť, ani kvôli týmto dôvodom, to je pravda. Trest, napriek tomu, že bol v súlade so zákonom a vtedajšou mentalitou, bol príliš krutý a ešte aj umožnil, aby sa z tohto človeka stala hrdinská legenda.
Ale, nie je to bláznivé ? Ateisti, ktorí tak milujú racionalitu, si za jeden zo svojich najväčších idolov vyberú bláznivého mystika, oddaného víziám a praktikám mágie. Vo svojich knihách „Popolcová večera“ a „Príčina, princíp a jednota“ (obe 1584) Bruno prezentuje svoje presvedčenie, že všetky veci sú animované a majú racionálnu dušu – napríklad hviezdy či kamene.
Keby to bolo dnes, Brunov osud by bol prirodzene úplne iný. Po tom, čo sa mu vyhli katolíci, kalvíni, anglikáni a luteráni, snáď by ho privítala a ocenila nejaká slobodomurárska komunita...
Zdroj :
Ocatequista - Bol Giordano Bruno mučeník ?
Krátky životopis
Giordana Bruna
-------------------------------------
Giordano Bruno (1548 - 1600) študoval od 11 rokov „humanitné vedy, logiku a dialektiku“ a o štyri roky neskôr vstúpil do rehole svätého Dominika. V Neapole si urobil noviciát a pokračoval tam v štúdiu. V roku 1572 bol vysvätený za kňaza.
Už ako nováčik vzbudil pozornosť pre originalitu svojich myšlienok a pre svoju otvorenú kritiku prijatých teologických doktrín. Po jeho vysviacke veci dospeli do bodu, že v roku 1576 bol formálne obvinený z herézy.
Odišiel teda do Ríma, ale zjavne nezmenil svoj spôsob rozprávania o tajomstvách viery, takže obvinenia proti nemu boli obnovené v kláštore La Minerva. Niekoľko mesiacov po svojom príchode utiekol z mesta a vzdal sa všetkej vernosti svojmu rádu.
Od tohto momentu je príbeh jeho života neustálym putovaním z jednej krajiny do druhej a jeho márnou snahou nájsť pokoj. Potuloval sa po talianskych mestách a v roku 1579 odišiel do Janova, kde zrejme prijal kalvinizmus, hoci neskôr pred cirkevným súdom v Benátkach dôsledne popieral, že by sa pripojil k reformovanej cirkvi.
Nech je to akokoľvek, kalvínsky koncil ho exkomunikoval pre svoj neúctivý postoj k predstaveným cirkvi a bol nútený opustiť mesto. Odtiaľ odišiel do Toulouse, Lyonu a (v roku 1581) do Paríža.
V Lyone dokončil svoj „Clavis Magna“ alebo „Veľký kľúč“ umenia zapamätania (trénovania pamäte). V Paríži publikoval mnoho diel... V roku 1582 vydal dielo „Il candelaio“ alebo „Nosič pochodne“, satiru, v ktorej do najvyššej miery ukázal zlý vkus, vtedy v móde humanistov, ktorí si mýlili obscénnosť s humorom. Počas pobytu v Paríži mal verejné prednášky o filozofii.
V roku 1583 odišiel do Anglicka a aspoň na čas sa tešil priazni kráľovnej Alžbety a priateľstvu Sira Philipa Sydneyho. Tomu venoval svoj najtrpkejší útok na katolícku cirkev „Vyhnanie víťaznej šelmy“, vydané v roku 1584.
Navštívil Oxford a keďže mu bolo odmietnuté privilégium vyučovať tam, vydal (1584) svoju „Večeru z popola“, v ktorej zaútočil na oxfordských donov s tým, že o pive vedia viac ako po grécky.
V roku 1585 sa vrátil do Francúzska a v Paríži, urobil niekoľko pokusov o zmierenie s Cirkvou, všetky však zlyhali, pretože odmietol prijať uloženú podmienku, ktorou bolo, že sa musí vrátiť k svojmu rádu.
V Nemecku, kam odišiel v roku 1587, prejavil rovnakého ducha ako v Oxforde. V Helmstadte bol luteránmi exkomunikovaný.
Po nejakej literárnej činnosti vo Frankfurte odišiel v roku 1591 do Benátok na pozvanie Moceniga, ktorý tvrdil, že má záujem o jeho metódu trénovania pamäti. Neschopný získať od Bruna tajomstvo jeho „prírodnej mágie“, Mocenigo ho odsúdil inkvizícii. Bruno bol zatknutý.
1593 bol Bruno poslaný do Ríma a na šesť rokov bol uväznený inkvizíciou. Historici nedokázali odhaliť dôvod tohto dlhého oneskorenia.
Na jar 1599 sa začal proces pred komisiou rímskej inkvizície a po tom, čo obvinený dostal niekoľko príležitostí odvolať svoje chyby, bol napokon odsúdený (január 1600), odovzdaný svetskej paži (8. februára) a upálený na hranici v Campo dei Fiori v Ríme (17. februára).
🔸️ Prečítajte si tiež :
----》 Wikipedia - Mýtus o plochej Zemi
Mýtus o plochej Zemi je modernou historickou mylnou predstavou, že európski učenci a vzdelaní ľudia počas stredoveku verili, že Zem je plochá.
----》 Erik Dujava - Prečo bol upálený Giordano Bruno? (2020)
Pontifikát Jána Pavla II. sa niesol v duchu ľútosti za dejinné chyby a zločiny kresťanov. (Napr. upaľovanie heretikov.) Otázka prípadnej rehabilitácie je však iná vec.
„Bruna nemožno rehabilitovať ako katolíckeho mysliteľa jednoducho preto, že jeho myslenie nebolo nikdy katolícke.“
Bruno nebol teológ, vedec alebo bádateľ, bol skôr voľnomyšlienkársky filozof.
Vieru v pluralitu svetov označil za heretickú už biskup Brescie svätý Filastrius v roku 384. Podobný názor zastávali aj ďalší významní svätci Katolíckej Cirkvi: Svätý Hieronym a svätý Augustín. Kódex kánonického práva pápeža Gregora XIII. z roku 1582 kvalifuje názor o tom, že existuje nespočetný počet svetov ako heretický.
🔹️ Téma :
----》 História - INKVIZÍCIA 🔥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára