 |
| Rakúšan Sigmund Freud spolu s Marxom, Darwinom a Nietzschem rozvrátil jadro západnej spoločnosti tým, že ľudskú individualitu zredukoval na zvierací sexuálny pud. Zdroj : Literariness |
↓
Psychoanalýza znamená odhaľovanie mentálneho obsahu, ktorý zahŕňa vedomé aj nevedomé psychické procesy. Začalo to ako terapeutická liečba určitých neurotických chorôb, ale rýchlo sa vyvinula do všeobecnej vedy o nevedomí.
Psychoanalýza nás primäla veriť, že čokoľvek, čo je v človeku vznešené, možno primerane chápať ako premenu tých najodpornejších zvieracích inštinktov.
Viedla k novému hodnoteniu celého správania ľudského života. Nový svetonázor, ktorý vyrastá z psychoanalýzy, dá sa ľahko domyslieť, sleduje evolučný a materialistický trend modernej psychológie. Zbavuje človeka všetkého, čo tvorí jeho jedinečnú dôstojnosť.
 |
| zdroj : Psych central |
Psychoanalýza sa spája s menom Dr. Sigmunda Freuda z Viedne, ktorý sformuloval svoju teóriu a prvýkrát ju poskytol verejnosti v roku 1895.
Odmietol predtým prijaté metódy liečby nervozity a nahradil ich vlastnou novo vyvinutou metódou.
K tomu ho priviedol objav staršieho kolegu doktora Breuera, ktorý pri liečbe prípadu hystérie zistil, že pacientka sa zlepšila v miere, v akej odhalila svoju životnú históriu. Freud videl hlbší význam tejto skutočnosti.
Naznačila mu, že prvým krokom k vyliečeniu neurózy je odbremenenie mysle, ktorá je utláčaná nejakým nepríjemným emocionálnym zážitkom a nemôže sa dostať do rovnováhy, kým sa nezbaví nepríjemnej myšlienky.
 |
| zdroj : Quantum civilization |
Ale v niektorých prípadoch bolo ťažké získať prístup k skrytým spomienkam a bolo potrebné vyvinúť prepracovanú techniku, aby sa dostali až do hlbín mysle. Túto techniku Freud nazval psychoanalýza.
Charakteristickým predpokladom psychoanalýzy je, že psychoneurotické symptómy sú spôsobené nesplnenými túžbami, ktoré boli potlačené do nevedomia a teraz sú úplne zabudnuté. Hoci sú potláčané, nie sú potlačené a snažia sa získať vyjadrenie. Ak toto psychické napätie nenájde východisko cez legitímne kanály, prejaví sa v neetickom správaní alebo vo forme psychoneuróz.
Nepríjemné zabudnuté spomienky silne afektívnej povahy majú byť koreňmi neurotických symptómov. Tieto spomienky sa tiež označujú ako uškrtené emócie.
Ak sa tieto skryté spomienky vrátia späť do vedomia, stratia svoju zlú moc, zadržiavaná emócia sa vybije a symptómy zmiznú. Cesta k uzdraveniu by už mala byť jednoduchá.
 |
| zdroj : Marketeris |
A iba pomocou jemných metód psychoanalýzy môžu byť skryté pramene objavené. Pre správne pochopenie je nevyhnutná znalosť Freudovej teórie nevedomia.
Táto teória nie je pôvodná u Freuda, ale bola prevzatá z modernej psychológie, hoci Freud k nej pridal niekoľko vlastných myšlienok, najmä tvrdenie, že nevedomie je ovládané sexuálnym inštinktom.
Myseľ má byť vedomá a nevedomá. Nevedomie je oblasť primitívnych pudov, sebeckých a antisociálnych sklonov, živelných pohnútok, brutálnych pudov a potláčaných túžob. Nevedomie nepozná vyšší morálny zákon, hľadá len sebauspokojenie a riadi sa princípom rozkoše. Spoločenský život obmedzujú tieto primitívne egocentrické impulzy a vyžadujú od jednotlivca, aby ich držal pod kontrolou.
Vedomie sa snaží prispôsobiť spoločenským požiadavkám a potláča všetko, čo by viedlo ku konfliktom s vonkajším svetom.
Do nevedomia potláčame svoje priania. Nevítané prianie môže v nevedomí vytvoriť komplex, ktorý nakoniec naruší emocionálnu a duševnú rovnováhu.
Takto vznikajú úzkostné fóbie, otravné amnézie, tiky, nutkavé neurózy, úzkostné neurózy, paralýza a hystéria. Komplex možno definovať ako skupinu nevedomých ideí, ktoré potom, čo boli podrobené represii, pokračujú v samostatnej existencii a raste.
Keďže komplex nie je známy, pacient nemôže za svoje ťažkosti a je úplne bezmocný. Na pomoc mu má prísť psychoanalýza, ktorej účelom je oslobodiť nevedomie s cieľom objaviť a pochopiť pacientove skryté komplexy a reintegrovať a harmonizovať jeho duševný život.
A keďže podľa Freuda sú všetky mentálne konflikty sexuálnej povahy, vznikajú vraj z potlačených sexuálnych zážitkov. No, pacient sa bojí odhalenia a ponúka skôr odpor ako pomoc, na čo si sťažoval aj Freud.
V procese objavovania sú skryté túžby prestrojené za rôzne symboly. Sú určené na oklamanie a zakrývajú realitu. Tak napríklad môže nenávisť maskovať lásku a strach môže znamenať túžbu.
Aby sa vykopal zakopaný komplex, starostlivo sa študuje história pacienta a analyzujú sa jeho spôsoby. Pomocou je tu napr. metóda spájania slov, pomocou ktorej je pacient prinútený prezradiť skryté želanie prostredníctvom reakcií na zoznam vybraných slov.
 |
| zdroj : Psychology today |
Tento proces vyšetrovania súčasne predstavuje liečbu, lebo je prekonaný existujúci odpor a znepokojujúci zážitok znovu prežije v celej svojej emocionálnej intenzite. Tento proces, ktorým je myseľ očistená a komplex rozpustený a znovu začlenený do normálneho duševného života, sa označuje ako katarzná metóda.
Pojem sublimácia prvýkrát zaviedol Freud a bol vypožičaný z terminológie chémie. Doslova to znamená akt zušľachťovania a čistenia alebo oslobodenia od základných kvalít.
 |
| zdroj : Images |
Sublimácia môže byť definovaná ako nevedomé vedenie potláčaných emócií k vyššiemu, menej problematickému a užitočnejšiemu cieľu, je to schopnosť nahradiť alebo vymeniť pôvodný (potlačený) cieľ za sekundárny sociálny, náboženský, vedecký alebo umelecký cieľ.
Podľa Freuda, ktorý je v tejto veci celkom úprimný a otvorený, je sublimácia nasmerovanie sexuálnej túžby na iné ciele nesexuálnej povahy.
Podľa jeho názoru je hnacou silou civilizácie sexuálny impulz. Hovorí, že psychoanalýza ukazuje, že tie isté sexuálne impulzy prispeli k najvyšším kultúrnym, umeleckým a spoločenským úspechom ľudskej mysle, ktorých hodnotu nemožno preceňovať.
Vzhľadom na rozsah úlohy, ktorú zohráva sexuálny faktor v ľudskom živote, došlo k rozkolu v radoch psychoanalytikov, z ktorých niektorí odmietajú extrémne názory, ktoré na túto tému predložil Freud.
Tento prílišný dôraz na sex je jedným z najodpornejších aspektov psychoanalytickej teórie.
Svojou doktrínou sublimácie zašla psychoanalýza ďalej než ktorákoľvek iná teória v ponižovaní človeka. Dopadá ako ničivá pohroma na ľudské ideály.
Odstraňuje pôvab zo života a zanecháva ho ako vyblednutý a mŕtvy kvet. Tam, kde sme boli zvyknutí vidieť vysoký idealizmus, vznešenú inšpiráciu, nádherné zasvätenie, čistú oddanosť povinnosti a veľkolepé hrdinstvo, tam podľa tohto odporného výkladu ľudskej prirodzenosti napokon nie je nič iné ako skrytý prejav sexuálnej túžby.
 |
| Pre Freuda neexistujú čisté myšlienky zdroj : Pinterest |
Slová pána R. H. Hingleyho :„Na dne každej ľudskej činnosti, akokoľvek spravodlivej a vznešenej, je niečo zlovestné, niečo zvrátené. V jadre každého kvetu života nachádzame skrútenú odpornú chorobu sexu. To je to, čo psychoanalýza urobila zo života."
Skrytý komplex pomáha odhaliť sen. Sen zaujíma v psychoanalýze veľmi dôležité postavenie. Vo sne má byť nevedomie obzvlášť aktívne a bežné zábrany vedomia veľmi uvoľnené. Sen je preto kľúčom k skladu nevedomia a otvára okná do najhlbších a najvzdialenejších zákutí mysle.
Sen často v symbolickej forme predstavuje najvnútornejšie myšlienky a túžby človeka. Freud tak rozvinul svoje dielo „Výklad snov“.
 |
| zdroj : Knihy.sk |
V sne vystupujú do popredia pomstychtivosť, nenávisť, žiarlivosť, závisť a iné zlé vášne. Avšak ani tu sa tieto odporné tendencie neodvážia objaviť vo svojej pôvodnej podobe a vo svojej škaredosti. Sen preto využíva symboly.
Podľa Freuda sa sny nikdy nezaoberajú maličkosťami, ale vždy životne dôležitými starosťami jednotlivca.
Ľudstvo má tiež svoje sny, ktorými chce uniknúť obmedzeniam, ktoré uvalila civilizácia. Rozprávky, legendy a náboženstvá majú byť sny ľudskej rasy, ktoré vyjadrujú naplnenie túžby ľudstva po šťastí a moci.
Tieto javy sú teda podľa Freuda správne pochopené, ak sa interpretujú v súlade so snovou symbolikou. Niektorí aplikovali túto metódu na presvedčenie a tradície ľudstva a zničili jeho najcennejšie duchovné statky. Psychoanalýza sa v tomto smere ukázala ako veľké rozpúšťadlo a ničiteľ.
Ak berieme psychoanalýzu v jej užšom zmysle ako terapeutickú metódu, nemáme proti nej žiadne zásadné námietky, iba varujeme pred jej preháňaním a odporúčame extrémnu opatrnosť pri jej aplikácii. Myseľ je jemný mechanizmus a neskúsený zásah do jej fungovania môže spôsobiť veľa škody.
Nemôžeme predsa pripustiť, že všetky psychické poruchy majú svoj pôvod v nenaplnených túžbach, najmä ak tieto túžby majú byť sexuálneho druhu.
O psychoanalýze sa navyše sotva dá povedať, že je vyliečením neurózy, pretože po objavení rušivého elementu v psychickom živote je často potrebná úplná prevýchova pacienta.
Psychoanalýza sľubuje viac, ako dokáže. Módny kult psychoanalýzy, ktorý sa praktizuje v niektorých kruhoch bez vedomostí a skúseností, nemožno dosť prísne odsúdiť, pretože môže viesť ku katastrofálnym výsledkom. Psychoanalýza je nebezpečná hračka.
 |
| zdroj : Zachej.sk |
Z priznaní psychoanalytikom možno vyvodiť silné argumenty v prospech dobre známych katolíckych praktík, akými sú spoveď a askéza.
Úprimné priznanie očistí myseľ od mnohých nebezpečných vecí, ktoré by inak mohli začať hnevať a otravovať dušu. Veľkú liečebnú hodnotu má aj odpor, ktorý kajúcnik zažíva pri odhaľovaní svojej slabosti.
Kresťanský asketizmus je pri potláčaní zlých sklonov oveľa účinnejší.
Vedomá represia, ktorú vyžaduje morálny zákon, zabráni vytváraniu skrytých komplexov a bude vykonávať zámernú kontrolu nad zlými pudmi a sklonmi.
Návyky cnosti navyše nielenže potláčajú zlé sklony do nevedomia, ale vysávajú z nich všetku energiu a postupne ich úplne nahradia.
Dôležitým bodom, ktorý psychoanalytici prehliadajú, je to, že poruchy duševného života nie sú ani tak zapríčinené účinne potlačenými túžbami, ako skôr nedostatočne potlačenými túžbami, ktoré sa skrývajú v mysli.
Kresťanský zákon zakazujúci zlé myšlienky bráni takej neúprimnosti, ktorá sa môže vypomstiť psychickými poruchami.
 |
| zdroj : Blog - Postoj |
Psychoanalýza obsahuje prvky pravdy, ktoré sú však skreslené. To, že ľudia konajú zo zmiešaných pohnútok a že niekedy zastierajú skutočné dôvody vedúce k činom, už dávno uznali učitelia duchovného života, pričom jednou z ich základných rád je varovať pred týmto rafinovaným sebaklamom toho, kto túži po cnosti.
Sublimácia je im rovnako známa, pretože neučia ničenie vášní, ale ich presmerovanie do duchovných kanálov. Katolícka askéza v tomto a v mnohých iných veciach už dlho predvída to, čo je užitočné v psychoanalýze, ktorá neobjasnila predmetné veci, ale spôsobila len zmätok.
Nevedomé psychické procesy, o ktorých psychoanalýza hovorí, sú nevedecké a nie sú podložené faktami. Nevedomie nie je ani dynamické, ani také všadeprítomné, ako to povedal tento psychoanalytik.
Freud úplne prevrátil psychológiu, urobil z nevedomia dominantný faktor v našom psychickom živote a povýšil inštinktívny život nad racionálny. V skutočnosti by to znamenalo koniec psychológie ako nezávislej vedy a zredukovalo by ju na odvetvie biológie.
V psychoanalytickom systéme nie je miesto pre slobodu. Vôľa tu nie je nič iné ako bábka nevedomých síl.
Pre Freuda je človek len zväzkom protichodných impulzov, ktoré medzi sebou bojujú, zatiaľ čo myseľ je len pasívnym divákom.
Na takomto základe nie je možné postaviť antropológiu, ktorá by zodpovedala dôstojnosti človeka.
Psychoanalýza je, bez preháňania, nepriateľom správneho chápania človeka a jeho miesta vo vesmíre. Ponižuje ho tak, ako kedy dokázalo len málo systémov filozofie.
Odstraňuje hranice medzi zdravým rozumom a šialenstvom. Vysvetľuje normálne prejavy mysle na rovnakom základe ako javy chorej mysle. Umenie, náboženstvo, hrdinstvo tu majú rovnaký zdroj ako zločin, morbídnosť a zvrátenosť.
Nevedomie je kľúčom ku všetkému. Najvyššie nie je nič iné ako sublimácia toho najnižšieho. Za všetkým sa skrývajú temné myšlienky. Vplyv takéhoto učenia môže byť škodlivý a podvratný pre morálku.
Zdroj :
🔹️ Témy :
---》 Nesprávne stereotypy
---》 Okultizmus
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára